Prečo by si mali ľudia vybrať mediáciu oproti súdnemu konaniu? Je to rýchlejšie, lacnejšie?
Nedovolím si zovšeobecniť, že mediácia je vždy lepším riešením ako súd. Súdny systém je základným pilierom demokratickej spoločnosti a má nezastupiteľnú úlohu. A aj vďaka súdnemu systému je možné fungovanie mediácie. Základnou motiváciou účastníkov mediácie, okrem samotného vyriešenia sporu, je vyhnutie sa súdnemu sporu alebo negatívnemu súdnemu rozhodnutiu.
Preto je nevyhnutné, aby účastníci sporu mali k dispozícii všetky relevantné informácie o možnostiach riešenia sporu. Od možností právneho zastúpenia, procesu a následkov súdneho konania, až po možnosti alternatívneho riešenia sporu, medzi ktoré sa radí aj mediácia. Až na základe týchto informácií budú mať možnosť urobiť kvalifikované rozhodnutie o spôsobe a forme riešenia svojho sporu.
Treba podotknúť, že označenie „alternatíva“ často vyvoláva mylný dojem dvoch vylučujúcich sa možností – buď mediácia alebo súd. Mediácia v systéme stojí popri súdnom konaní, a využitím mediácia nestrácame právo obrátiť sa na súd. Tiež máme možnosť využiť mediáciu počas súdneho konania.
Čo sa týka druhej časti otázky, áno, vo všeobecnosti je mediácia rýchlejšia a lacnejšia, keďže rýchlosť konania a s tým súvisiaca nákladovosť, je závislá od samotných účastníkov sporu.
Aká je Vaša úloha ako mediátora v procese mediácie?
Mediátor má v procese riešenia osobitné postavenie, kde rovnako ako sudca je nezávislý a nestranný, no s tým rozdielom, že mediátor v tejto pozícii nie je, aby spor právne posúdil a rozhodol, ale aby vytvoril účastníkom mediácie vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje ich záujmy.
V porovnaní so súdnym konaním sa tak dialóg účastníkov sporu dostáva do inej roviny, v ktorej majú možnosť pod rúškom zákonnej mlčanlivosti prezentovať svoju vôľu, postoje, aj záujmy. Žiadna z informácii z procesu mediácie alebo v súvislosti s mediáciou nesmie byť použitá na súdnom, ani rozhodcovskom konaní.
Základnou povinnosťou mediátora je aj zabezpečiť, aby druhá strana počúvala a pochopila protistranu. Pod „pochopením“ pritom nevyhnutne netreba rozumieť súhlas s druhou stranou. Pochopenie môže byť ale nevyhnutný faktor pre dosiahnutie dohody z dôvodu, že keď vieme prečo spor vznikol, ľahšie zistíme ako ho vyriešiť.
A akú úlohu majú strany sporu? Zapájajú sa aktívne do jeho vyriešenia?
Bez aktívnej účasti strán sporu alebo ich zástupcov by samotné mediačné konanie nemalo zmysel. Ich základnou úlohou je nechať sa viesť mediátorom procesom mediácie, k čomu je nevyhnutná dôvera všetkých zúčastnených strán sporu v osobu mediátora.
V zásade platí, že mediátor zodpovedá za proces mediácie a účastníci mediácie majú v rukách obsah ich sporu. Mediátor nemá právo rozhodnúť spor, ani nemôže nútiť strany sporu prijať ním navrhované riešenie. Ak s tým účastníci mediácie súhlasia, mediátor môže byť nápomocný aj v procese hľadania riešení sporu.
Ako dlho v priemere trvá vyriešenie sporu mediáciou a koľko stretnutí vyžaduje?
Dĺžka mediačného konania je vysoko individuálna vec, závislá najmä od samotných účastníkov mediácie a od typu a zložitosti právneho sporu. Zatiaľ, čo niektoré spory sa podarí vyriešiť na prvom stretnutí, niektoré sa nepodarí vyriešiť ani na piatom.
Tu sa prejavuje ďalšia podstatná úloha mediátora, a to dbať na účelnosť a hospodárnosť mediačného konania. Nemalo by sa stať, že účastníci chodia na mediačné stretnutia ako na klavír, pokiaľ je očividné, že k výsledku nemožno dospieť. Vyskytujú sa prípady rozchodov a rozvodov, kedy je mediácia zneužívaná na dosiahnutie kontaktu a blízkosti s bývalou partnerkou alebo bývalým partnerom, s nádejou na obnovu vzťahu alebo zastrašovanie.
Môžu byť mediáciou riešené všetky spory?
Mediáciou môžu byť riešené prakticky všetky spory. Zákon o mediácii definuje, že mediáciou možno riešiť občianskoprávne, rodinnoprávne, pracovnoprávne a obchodnozáväzkové spory. Tam spadajú napríklad aj spotrebiteľské a cezhraničné spory.
Zjednodušene povedané, mediáciou možno riešiť všetky spory, pri ktorých zákon dáva účastníkom právneho vzťahu možnosť upraviť si vzájomné vzťahy dohodou.
Mediáciou teda nemožno riešiť najmä oblasti, pri ktorých štát vystupuje v pozícii autority (napríklad uloženie sankcie za priestupok, vydanie stavebného povolenia) alebo pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie súdu (napr. o osvojení dieťaťa, o uložení trestu za spáchanie trestného činu).
Vzhľadom na flexibilitu mediácie nie je vylúčené ani v takýchto prípadoch riešiť vedľajšie otázky, ako napríklad náhradu škody spôsobenú trestným činom, čo predstavuje občianskoprávny spor, pričom takéto riešenie môže mať vplyv aj na samotné trestné konanie – napr. podmienečné zastavenie trestného stíhania.
Čo je výsledkom mediácie a aká je právna záväznosť tohto výsledku?
Pozitívnym výsledkom mediácie je dohoda o riešení sporu, ktorá je plne záväzná. Nejde teda iba o akúsi džentlmenskú dohodu.
Navyše, ak je takáto výsledná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo je schválená ako zmier pred súdom alebo rozhodcovským orgánom, má silu exekučného titulu, a teda pri jej nedodržaní je možné súd požiadať o súdny výkon rozhodnutia alebo podať návrh na vykonanie exekúcie. To, v akej forme výsledná dohoda bude spísaná, opäť záleží na spoločnej vôli účastníkov mediácie.
Keďže s ohľadom na dobrovoľnosť mediačného konania a dobrovoľnosť uzavretia výslednej dohody nie je vždy zaručený pozitívny výsledok mediácie, výsledkom môže byť aj ukončenie mediácie bez dosiahnutia dohody. V takomto prípade majú ale účastníci mediácie istotu, že sa pokúsili slušne vyriešiť problém a že podanie žaloby na súd nebolo predčasné a neodôvodnené.
Mali by využívať mediáciu aj podnikatelia, resp. firmy pri obchodných záležitostiach?
Tak ako v každej oblasti, ani v oblasti podnikania nie sú právne spory pozitívne vnímaným javom. Právny spor predstavuje nielen časovú a finančnú záťaž podnikateľa, ale aj značnú neistotu v budúci chod spoločnosti.
V zahraničí bežnú prax čoraz častejšie preberajú aj slovenské firmy, resp. si priniesli firmy so zahraničnou centrálou, kedy využívajú služby mediátorov na riešenie nielen obchodných sporov, ale aj sporov pracovných, kolektívnych, spotrebiteľských, nevynímajúc spory so štátom.
Paradoxne rozhodnutie o aplikácii mediácie v obchodných spoločnostiach spravidla neprichádza zo strany právneho oddelenia spoločnosti, ale zo strany vedenia spoločnosti. A to z dôvodu, že výhody, ktoré mediácia prináša, sa väčšmi zhodujú s predstavami vedenia spoločnosti. Zatiaľ čo sú právne spory pre právnikov esenciálnou súčasťou ich práce, pre vedenie spoločnosti sú právne spory neprijateľným stavom, ktorý majú záujem rýchlo, ticho a lacno vyriešiť, ideálne so zachovaním alebo nápravou vzťahu s obchodným partnerom.
Na akých prípadoch pracujete najčastejšie?
Na Slovensku sa mediácia čo do kvantity najčastejšie využíva v oblasti rodinných a občianskych sporov, najmä susedské spory, spory o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, výživné na deti alebo na iného člena rodiny.
Podstatne sa mediácia rozširuje aj do zdravotníctva, kedy zriaďovatelia nemocníc pochopili značný prínos mediácie, najmä v prípadoch podozrenia na nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť alebo na zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Dôverné konanie pred nezávislým mediátorom dáva možnosť prejednať podozrenie, poskytnúť finančné a morálne zadosťučinenie a zachovať dobré meno lekára a zdravotníckeho zariadenia.
V súvislosti so zlou situáciou v rámci podnikateľského prostredia v dôsledku krízy sa vo svojej praxi stretávam so zvýšeným záujmom o mediáciu v prípade sporov spoločníkov obchodných spoločností, kedy vyriešenie takéhoto sporu predstavuje otázku prežitia alebo zániku spoločnosti.
Aká je úspešnosť vyriešených sporov formou mediácie?
Prípady, ktoré sa dostanú na mediáciu, prejdú efektívnym filtrom, ktorý spočíva vo vyjadrení súhlasu oboch strán sporu s riešením sporu mediáciou. Ak by neexistoval skutočný záujem na zmierlivom riešení, súhlas by pravdepodobne neudelili.
A práve s tým súvisí vysoká miera úspešnosti mediácie, ktorá sa priemerne pohybuje medzi 70 – 80 %. Toto je samozrejme zovšeobecnené číslo, keďže sa oficiálne štatistiky nevedú a z dôvodu dôvernosti mediácie sa pravdepodobne ani viesť nikdy nebudú.
Ľudsky ma najviac tešia „neúspešné“ mediácie, kedy je napríklad mediácia v súvislosti s rozvodom manželstva ukončená bez dosiahnutia dohody, ale z dôvodu vôle zachovania manželstva. Takáto formálne neúspešná mediácia je odzrkadlením efektivity a užitočnosti činnosti mediátora, ktorý vytvoril vhodné podmienky pre komunikáciu a ktorá vyústila do zmeny rozhodnutia podať návrh na rozvod manželstva.
Ako sa možno stať mediátorom? Aké predpoklady by podľa Vás mala táto osoba mať?
Pre možnosť registrácie v registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR sa vyžaduje bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie a absolvovanie odbornej prípravy a skúšky mediátora. To považujem za tú ľahšiu časť.
Málo ľudí si pred rozhodnutím stať sa mediátorom uvedomuje, že mediátor má status podnikateľa. A teda jeho ďalší osud, čo sa týka kvality výkonu mediačnej činnosti, získanie klientely, sebaprezentácie, je závislý od samotného mediátora.
Preto bude musieť byť pripravený zabezpečiť marketingovú, materiálno-technickú, priestorovú, právnu stránku podnikania, a mnoho ďalších súvislostí.
Čo sa týka osobnostnej stránky mediátora, neexistuje jednotný názor na nevyhnutné osobnostné predpoklady. V praxi sa stretávam s osobnostne rôznorodými kolegami, ktorí svoje schopnosti a vlastnosti vedia efektívne zužitkovať v rámci svojho štýlu vedenia mediačného konania a dosahujú úspech. Pravdepodobne aj preto je mediácia častejšie ako profesia označovaná ako umenie.
Pánovi doktorovi za rozhovor a cenné informácie ďakujeme a prajeme veľa pracovných úspechov.