Ak hovoríme o poskytovaní webového obsahu, tak predmetom zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi bude buď sprístupňovanie obsahu Vašej webstránky (publikácie, fotky, streaming hudby či videí a pod.) alebo určité služby, ktoré prostredníctvom nej poskytujete (úložný priestor, sťahovanie dát, sociálne siete, inzercia a pod.).
Podstata takto fungujúcich webstránok je častokrát založená na dvoch platformách fungovania, a síce bezplatnej verzie, prevádzkovanej v obmedzenom režime alebo prémiovej platenej verzie, ktorá plnohodnotne poskytuje služby svojím užívateľom. Analýze jednotlivých business prístupov a zdrojom zárobku jednotlivých platforiem sa však venovať nebudeme.
Čo však považujeme za podstatné je definovať, v akých prípadoch ste ako prevádzkovateľ webstránky povinný dodržiavať špeciálne povinnosti vyplývajúce z ochrany spotrebiteľa pri online predaji, ustanovenej zákonom č. 102/2014 Z.z. Uvedený zákon v §4 ods.2 ustanovuje, že „spotrebiteľ musí výslovne potvrdiť, že bol oboznámený s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu.” Vaše povinnosti však gradujú, nakoľko zákon ustanovuje aj to, že ak sa zmluvy uzavierajú prostredníctvom objednávok, na ktorých zaslanie je potrebné stlačenie tlačidla alebo aktivovanie podobnej funkcie, tak Vašou povinnosťou je označiť toto tlačidlo alebo funkciu formuláciou v znení „objednávka s povinnosťou platby” alebo inou zodpovedajúcou formuláciou. Toto opatrenie bolo zavedené Európskou úniou a má slúžiť predchádzaniu pokútnych praktík na internete, kedy ľuďom prichádzali faktúry za internetové služby, o ktorých spoplatnení nevedeli.
Aké následky má však táto povinnosť pre Vás?
Zákon je potrebné vykladať jednoznačne. Ako je možné vidieť, vyššie uvedená povinnosť platí pre prípad, kedy sa uzaviera zmluva prostredníctvom internetu a ide o tzv. odplatnú zmluvu, čiže zmluvu, kedy je poskytnutie Vašich služieb podmienené zaplatením ceny. Zákon však túto povinnosť ustanovuje pre objednávky, ktorých súčasťou je povinnosť zaplatiť cenu. Ak teda poskytujete webový obsah prostredníctvom zmluvy uzavretej po internete a požadujete za to úhradu ich ceny, je Vašou jednoznačnou povinnosťou upozorniť na to spotrebiteľa splnením horeuvedenej povinnosti.
Čo však v prípade ak poskytujete prvé mesiace zadarmo?
Poskytovanie bezplatných produktov sa stalo využívanou súčasťou marketingovej stratégie mnohých spoločností. Odpoveď na to, do akej miery ovplyvní tento potup plnenie Vašich zákonných povinností dávajú dva modely riešenia tohto typu marketingu:
- Model č. 1: uzavretie zmluvy, ktorej predmetom je odplata za webový obsah a súčasne bezodplatnosť prvých mesiacov používania.
Tento typ zmluvy napĺňa ustanovenia zákona, podľa ktorých je potrebné informovať spotrebiteľa o povinnosti uhradiť cenu. Podstata spočíva v tom, že táto zmluva je od svojho začiatku zmluvou odplatnou, avšak bezodplatnosť prvých mesiacov predstavuje len vôľu predávajúceho, zriecť sa zisku plynúceho z bezplatných mesiacov používania. Zmluva teda spĺňa predpoklady na dodržanie povinností ustanovených zákonom.
- Model č. 2: tzv. Prolongačný princíp
Tento typ zmluvy je navonok na nerozoznanie od prvého modelu, avšak jeho podstata spočíva v inom mechanizme aplikovania. Predmetom tejto zmluvy je uzavretie bezodplatného poskytovania webového obsahu počas doby určitej (napr. na obdobie 3 mesiacov). Rozdiel však spočíva v ustanovení tzv. prolongačnej doložky, ktorej cieľom je predĺžiť platnosť zmluvy na nadchádzajúce obdobie avšak s tým, že ďalšie užívanie webového obsahu bude predmetom spoplatnenia. Dochádza tak k aplikácii zmluvnej podmienky založenej na prolongačnom účinku. V praxi ide teda o situáciu kedy používateľ získa prístup k webovému obsahu, avšak ak prejaví s ďaľšou existenciou zmluvy napríklad konkludentný súhlas (upravený vo Všeobecných obchodmých podmienkach), predĺži sa o ďalšie obdobie, ktoré bude tentokrát už spoplatnené.
Uvedený model podľa nášho názoru nespĺňa ustanovenia zákona o informovaní spotrebiteľa o povinnosti zaplatiť cenu. Tento záver je odôvodnený tým, že spotrebiteľ v tomto prípade zasiela objednávku, ktorej predmetom je prístup k webovému obsahu na konkrétnu dobu, ktorá je bezodplatná. Súčasne však súčasťou objednávky nie je povinnosť zaplatiť cenu, nakoľko spoplatnenie je súčasťou samostatného zmluvného cyklu, ktorého vznik je viazaný na splnenie podmienky zo strany spotrebiteľa. V zásade hovoríme o situácii, kedy možnosť vzniku odplatnej zmluvy je v pôvodnej objednávke uvedená, avšak jej existencia v čase odoslania objednávky nie je istá, a to práve z dôvodu, že jej vznik je viazaný na splnenie podmienky, o ktorej budúcom naplnení nemáme bezprostrednú istotu. Tento model by teda mohol byť základom pre neexistenciu povinnosti uviesť zmienené tlačidlo pred odoslaním objednávky.
Ak by sme mali teda dať do vzájomného pomeru ustanovenia zákona a dva v internetovom prostredí najčastejšie využívané zmluvné modely, museli by sme konštatovať, že ak by zákon mal pokrývať aj situáciu uvedenú v druhom modely, jeho znenie by muselo byť nasledujúce:
§4 ods. 2 „Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ výslovne potvrdil, že bol oboznámený s tým, že súčasťou objednávky je alebo by mohla byť povinnosť zaplatiť cenu.”
Súčasné s tým by sa mala zmeniť aj prvá veta §4 ods. 1 v znení:
Ak sa zmluva uzavretá na diaľku, na základe ktorej spotrebiteľ je alebo môže byť spotrebiteľ zaviazaný k peňažnému plneniu, uzatvára prostredníctvom elektronických prostriedkov, predávajúci je povinný…
