Skutková podstata
Čerstvé rozhodnutie súdneho dvora, zo dňa 10. júla 2019, sa venuje predbežným otázkam súvisiacim s prípadom troch osôb, ktoré si zakúpili balík cestovných služieb. Tento balík, ktorý okrem iného obsahoval aj spiatočné letenky na trase Holandsko – Grécko, si zakúpili od cestovnej kancelárie Hellas Travel.
Hellas Travel mali uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou, ktorá im sprostredkovala služby leteckých dopravcov, v tomto prípade služby spoločnosti Aegean Airlines. Po zakúpení predmetného balíka cestovných služieb sa letecký dopravca Aegean Airlines rozhodol, že pre cestovnú kanceláriu Hellas Travel viac nebude zabezpečovať tieto lety, keďže medzi nimi neboli dodržané dohodnuté ceny. Toto znamenalo, že osobám, ktoré si za let už zaplatili, muselo byť pár dní pred odletom oznámené, že sa ich lety rušia.
U koho si nárokovať náhradu nákladov
Cestujúci sa po zrušení letov domáhali vyplatenia svojich nákladov na letenky v cestovnej kancelárii márne. Na jej majetok bol vyhlásený konkurz, po ktorom sa k poškodeným osobám stále nedostalo žiadnej náhrady nákladov. Podali preto žalobu na holandský súd Rechtbank Noord-Nederland, ktorý rozhodol o povinnosti spoločnosti Aegean Airlines, aby poškodeným vyplatil náhradu za zrušenie ich letu na základe nariadenia č. 261/2004 o právach cestujúcich.
Týmto však spoločnosti neudelil povinnosť uhradiť náhradu nákladov na letenky, keďže súd potreboval zodpovedať prejudicionálnu otázku: ,,Môže cestujúci, ktorý má na základe smernice o balíku cestovných služieb[1] právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získal náhradu nákladov na letenku, požiadať o náhradu tejto letenky leteckého dopravcu na základe nariadenia o právach cestujúcich[2]?“.
Zjednodušene, Súdny dvor mal rozhodnúť, či má poškodený, ktorému zo smernice EÚ plynie nárok na náhradu nákladov v cestovnej kancelárii, má rovnaké právo aj u leteckého dopravcu, podľa iného právneho predpisu EÚ.
V rozhodnutí Súdny dvor uvádza, že práva na náhradu nákladov na letenku na základe smernice a v zmysle nariadenia nie sú kumulatívne. V čase vydania nariadenia, ktorému predchádzalo vydanie smernice sa totiž normotvorca nepokúšal o zvýšenie ochranného systému, ktorý cestujúcim už zabezpečovala smernica. Preto platí, že ak si cestujúci zakúpi letenku, ktorá je súčasťou balíka cestovných služieb, jeho právo na náhradu nákladov sa spravuje smernicou o balíku cestovných služieb, takže svoje nároky bude smerovať iba voči cestovnej kancelárii a nie voči leteckému dopravcovi.
Štát je povinný dohliadať
Zmena nenastane ani v prípade, ak nie je cestovná kancelária schopná túto náhradu nákladov uhradiť. Podľa smernice majú totiž členské štáty zaviesť cestovným kanceláriám povinnosť riadne zabezpečiť splnenie záväzku zaplatenia náhrady nákladov svojim cestujúcim, a to aj v prípade svojej platobnej neschopnosti, čo musia členskému štátu preukázať. Ak takúto právnu úpravu členský štát nezaviedol a takéto povinnosti cestovným kanceláriám neukladá, Súdny dvor uvádza, že sa má cestujúci právo obrátiť v zmysle ujmy, ktorá mu nekonaním členského štátu vznikla, na príslušné orgány.
Zdroj: CURIA
