Kurzarbeit má slúžiť na systémové poskytovanie pomoci „zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť, a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku,“ uvádza dôvodová správa k zákonu. Týka sa to hlavne situácií, kedy zamestnávateľovi vznikajú náklady na mzdu zamestnanca, ktoré nedokáže pokryť príjmami z ekonomickej činnosti. Okrem poskytnutia finančnej pomoci tak schéma Kurzbarbeit napomôže udržaniu pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov.
Za účelom podpory v čase skrátenej práce sa definovali tieto oblasti – čas skrátenej práce, obmedzenie činnosti zamestnávateľa a vonkajší faktor.
Čas skrátenej práce – stanovuje sa ako čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa, na ktorý vplýva vonkajší faktor, až do skončenia tohto obmedzenia.
Obmedzenie činnosti zamestnávateľa – prekážka vo vykonávaní práce na strane zamestnávateľa v rozsahu, kedy zamestnávateľ nemôže minimálne tretine zamestnancov alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času.
Vonkajší faktor – faktor, ktorý je dočasný a zamestnávateľ nemal možnosti ho ovplyvniť ani mu nemohol predísť. Zároveň musí mať negatívny vplyv na prideľovanie práce.
Okrem vyššie uvedených musí zamestnávateľ spĺňať aj ďalšie podmienky ku dňu podania žiadosti:
- uhradené poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné, pričom toto obdobie trvalo najmenej 24 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada podporu,
- zamestnávateľ nikdy neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o podporu,
- uzatvorenie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov o tom, že zamestnávateľ o poskytnutie podpory požiada.
Náhrada mzdy bude zamestnancom vyplácaná prostredníctvom úradu práce, pričom za zamestnancov sa na účely tohto zákona nepovažujú zamestnanci v štátnej správe, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a rovnako sa zákon nevzťahuje na zamestnancov vo výpovednej dobe, resp. lehote. Minister práce Milan Krajniak odôvodnil vyňatie SZČO zo schémy kurzarbeit tým, že títo vo väčšine platia minimálne sociálne odvody a podpora by im tak bola priznaná v nízkej výške. Zdôraznil, že súčasná schéma pomoci je pre živnostníkov výhodnejšia.
Podmienkou pre zamestnancov je trvanie pracovného pomeru aspoň 1 mesiac ku dňu podania žiadosti o podporu.
Zamestnávatelia obdržia finančnú pomoc zloženú z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov zamestnanca vo výške 60% priemerného hodinového zárobku za každú hodinu prekážky v práci. V priebehu 2 rokov môžu zamestnanci a zamestnávatelia získať túto finančnú podporu najviac v období 6 mesiacov – v prípade závažných vonkajších faktorov môže vláda SR toto obdobie predĺžiť. Pracovné miesto, ktoré štát finančne podporil, bude zamestnávateľ povinný zachovať najmenej ďalšie 2 mesiace po skončení poberania podpory.
Pre našu redakciu poskytla vyjadrenie hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová:
„Kurzarbeit ako nástroj na riešenie budúcich kríz rozhodne podporujeme. Cieľom má byť efektívna pomoc zamestnávateľom a zamestnancom v časoch ekonomických kríz. Bez adekvátnej pomoci vo forme tzv. kurzarbeitu by mohli byť firmy vystavené finančným problémom, v horšom prípade dokonca krachom, malo by to zároveň výrazný vplyv na udržanie pracovných miest.“
