Kto z koho II: V spore o pozemky pod bývalými Východoslovenskými železiarňami vyhráva mesto Košice

Nejde o fazuľky, v hre sú milióny

Na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice – okolie z roku 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2009, sporné pozemky patria do katastrálneho územia obce Sokoľany. Počnúc rokom 2009 do obecného rozpočtu začali prúdiť na ich pomery nevídané finančné prostriedky, len príjem z dane z nehnuteľností z priemyselného parku U.S. Steel Europe s.r.o. predstavuje viac ako 700.000,- EUR ročne[i].

Nečakaný nárast príjmov umožnil obci za necelých päť rokov zrekonštruovať základnú školu, škôlku, kultúrny dom aj obecný úrad, a ešte im vyšlo aj na opravu a údržbu ciest a na vybudovanie kanalizácie[ii]. Podľa starostu Tomáša Suchého (SDKÚ-DS) by definitívne prinavrátenie lukratívnych pozemkov obci bolo nápravou krívd na pôvodných vlastníkoch pozemkov počas násilnej kolektivizácie a industrializácie. V každom prípade však platí, že v roku 2012 sa zlaté časy Sokolian aspoň dočasne skončili, keď sa do sporu vložili Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR. Výsledkom je akýsi prechodný stav, keď pozemky oficiálne patria do Sokolian, ale daň z pozemkov z nich dočasne vyberá mesto Košice[iii].

Ako sa to začalo?

Genéza celého sporu siaha do roku 1960, keď v rámci nútenej kolektivizácie a industrializácie slovenského vidieka bola zlúčená starobylá obec Sokoľany do strediskovej obce Hutníky[iv]. Neskôr, v roku 1979 sa na obec Hutníky obrátili socialistickí plánovači z Okresného národného výboru Košice – okolie so žiadosťou o odstúpenie časti katastrálneho územia na účely výstavby priemyselného parku národného podniku Východoslovenské železiarne (ďalej len „VSŽ“)[v].

Podľa archívnych údajov Miestny národný výboru obce Hutníky v auguste 1979 s návrhom súhlasil a vo forme uznesenia schválil odčlenenie časti katastrálneho územia na účely priemyselnej výstavby[vi]. V roku 1981 Krajský národný výbor v Košiciach pričlenil predmetné územie k mestu Košice ako priemyselnú zónu a začalo sa rozširovanie priemyselného areálu VSŽ a spriaznených spoločností[vii].

Sokoľany stavili na reštitúcie

Starosta Sokolian Tomáš Suchý vidí riešenie v reštitučných žalobách o prinavrátenie sporných pozemkov do katastrálneho územia obce, ktorú Sokoľany prvýkrát podali spoločne s 13 ďalšími obcami ešte v roku 1997[viii]. Obci nezostala iná právna možnosť ako sa odvolať na ustanovenia takzvaného „reštitučného paragrafu[ix] vtedy platného a účinného katastrálneho zákona[x], ktorý umožňoval nápravu neprávostí spôsobených násilným zlučovaním a rozdeľovaním obcí. Podľa ustanovení katastrálneho zákona[xi] mohol súd prinavrátiť pozemky do katastrálneho územia poškodenej obce, ak na odčlenenie pozemkov nebol daný platný právny súhlas v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky[xii]. Túto právnu argumentáciu použili právni zástupcovia Sokolian a s ich takzvanou „inštitucionálnou reštitučnou žalobou“[xiii] sa stotožnil prvostupňový Okresný súd Košice – okolie aj odvolací Krajský súd v Košiciach[xiv].

Goliáš sa otriasol: Košice vracajú úder

Pre úplnosť musíme podotknúť, že idyla sa pre Sokoľany skončila, keď sa o reštitučný spor začal zaujímať Ústavný súd SR a sa do kauzy vložil aj Najvyšší súd SR. Už v roku 2010 Ústavný súd SR rozhodol, že príslušný súd predčasne vyhovel reštitučnej žalobe obce Sokoľany, čím bolo porušené právo žalovaného (mesta Košice) na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovení 46 Ústavy SR[xv]. Ústavní sudcovia totiž dospeli k záveru, že príslušný súd sa stotožnil s argumentmi žalobcu a na argumentáciu a námietky žalovaného prihliadal len formálne alebo neprihliadal vôbec[xvi]. Došlo tým k porušeniu ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...“[xvii]

V júni 2013 Najvyšší súd SR rozhodol, že vrátenie sporných pozemkov obci Sokoľany nebolo dôvodné, a preto katastrálnemu úradu nariadil obnoviť stav pred reštitúciou[xviii]. Najvyšší súd SR vychádzal z argumentácie, že v čase odčlenenia sporných pozemkov obec Sokoľany neexistovala, a tak ani nemohla dať súhlas (keďže zanikla zlúčením s obcou Hutníky)[xix]. Podľa súdu však z právneho hľadiska postačuje aj súhlas právneho nástupcu (strediskovej obce Hutníky), ktorý bol v auguste 1979 udelený vo forme uznesenia Miestneho národného výboru obce Hutníky[xx].

Ako to vidí košický kataster

Takúto argumentáciu však odmietol Katastrálny odbor Okresného úradu Košice – okolie a nezapísal mesto Košice ako vlastníka sporných pozemkov[xxi]. Naďalej tak pretrváva právny stav, keď obec Sokoľany je de facto víťazom v spore. Kataster argumentuje tým, že oprávnený musí predložiť všetky požadované podklady podľa ustanovení katastrálneho zákona[xxii]. Kým mesto Košice nesplní zákonné náležitosti, k zmenám v katastri jednoducho nedôjde. Podľa názoru katastra návrh na pričlenenie sporných pozemkov bol svojho času sprístupnený len na nahliadnutie a Miestny národný výbor obce Hutníky s návrhom nesúhlasil, len ho vzal na vedomie[xxiii].