Kto z koho I: Dlhoročný spor obce Sokoľany a mesta Košice o pozemky pod bývalými Východoslovenskými železiarňami

Ako sa to stalo?

Pôvod celého dnes už legendárneho súdneho sporu je v časoch reálneho socializmu, keď Slovenská socialistická republika bola súčasťou Československej socialistickej republiky (ďalej len „ČSSR“). V roku 1981 v čase vrcholiacej industrializácie a modernizácie východného Slovenska, Krajský národný výbor v Košiciach autoritatívne rozhodol o výraznom rozšírení výroby vo Východoslovenských železiarňach (ďalej len „VSŽ“) na úkor priľahlých obcí[i].

Podľa údajov košických regionálnych novín Korzár socialistickí plánovači ešte v roku 1981“odkrojili“ z katastrálnych území 14 okolitých obcí (v okrese Košice - okolie) spolu 3.741 hektárov prevažne poľnohospodárskej pôdy, ktorú pohltil rozširujúci sa priemyselný areál VSŽ a súvisiace prevádzky. Starosta súdnymi spormi o pozemky preslávenej obce[ii], Tomáš Suchý (SDKÚ-DS), sa pre regionálny denník Korzár nechal počuť: „Jednostranným politickým rozhodnutím bol vykonaný umelý a veľmi tvrdý zásah do historicky odôvodnenej a stáročia sa prirodzene vyvíjajúcej hranice medzi vidiekom a mestom“[iii]. Menej vzletne by sme to mohli opísať tak, že pôvodní obyvatelia Sokolian a priľahlých obcí prišli prakticky o všetky pozemky v extraviláne. Na druhej strane si polepšil koncern VSŽ (dnes U.S. Steel Košice s.r.o.), ktorého priemyselný areál zaberá celú oblasť od juhozápadného okraja Košíc až po intravilán obce Sokoľany[iv].

Násilná kolektivizácia a industrializácia

Starosta Sokolian Tomáš Suchý vidí riešenie starých krívd v žalobe o určenie vlastníckeho práva  k sporný pozemkom (z roku 1997), pričom príslušný súd by mal na základe takzvaného reštitučného paragrafu v katastrálnom zákone pririeknuť sporné pozemky práve jeho obci. Súd tak môže urobiť vtedy, ak na odčlenenie pozemkov od obce alebo mesta nebol daný platný súhlas v zmysle právneho poriadku SR. V tomto môžeme dať za pravdu pánovi starostovi, pretože násilná kolektivizácia a industrializácia na Slovensku sa nerealizovali na báze dobrovoľnosti a prípadný nesúhlas oprávneného subjektu sa nebral do úvahy[v].

Historické fakty dávajú za pravdu Sokoľanom a ďalším trinástim poškodeným obciam: Poškodená obec Sokoľany nemohla dať platný a právne relevantný súhlas s odčlenením podstatnej časti svojho katastrálneho územia, keďže v rámci prebiehajúcej kolektivizácie a industrializácie bola administratívnym právnym aktom zrušená a pohltením katastrálnych území obcí Sokoľany a Bočiar vznikla nová obec Hutníky (1960)[vi]. V roku 1979 sa Okresný národný výbor Košice - okolie obrátil na novovzniknutú obec so žiadosťou o odstúpenie časti katastrálneho územia na účely rozšírenia priemyselného areálu VSŽ[vii]. Podľa archívnych dokumentov obec Hutníky dobrovoľne(?) súhlasila a Miestny národný výbor dal v auguste 1979 voľnú ruku socialistickým plánovačom[viii].

Sokoľany sa súdia: My to tak nenecháme

Starosta Tomáš Suchý vidí riešenie spletitej situácie a nápravu starých krívd jednoznačne v takzvaných reštitučných žalobách[ix]. Tak sa aj stalo a okrem iných v roku 1997 podalo reštitučnú žalobu (žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom na základe prvého reštitučného zákona)[x] 14 poškodených obcí a veľká skupina pôvodných vlastníkov pozemkov. Spočiatku žalobcovia neboli úspešní, a tak sa obec Sokoľany obrátila na súd znovu a postupovala samostatne[xi].

Individuálne žaloby poškodených vlastníkov – fyzických osôb neboli v plnom rozsahu úspešné preto, lebo už nie je možné im prinavrátiť parcely pod priemyselným areálom do pôvodného stavu (podľa podľa ustanovení § 1 a nasl. nariadenia vlády SR č. 237/2010 Z. z.)[xii]. Patrí im však náhradný pozemok od Slovenského pozemkového fondu (na základe zmluvy o zámene podľa ustanovení § 4 ods. c) nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z.)[xiii] s porovnateľnou výmerou a bonitou pôdy, a ak to nie je možné, tak relutárna (peňažná) náhrada podľa ustanovení § 4 ods. 2 príslušnej vyhlášky[xiv]. Okrem toho sa protiprávne vyvlastnení pôvodní vlastníci pozemkov po vyčerpaní opravných prostriedkov môžu obrátiť so žalobou o odškodnenie na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu[xv].  

Dávid vyhráva nad Goliášom

Krajský súd v Košiciach (zatiaľ neprávoplatne) rozhodol, že zrušená obec Sokoľany v roku 1979 nemohla dať na odčlenenie časti katastrálneho územia platný súhlas v zmysle slovenského právneho poriadku, a preto sporné pozemky na základe reštitučných zákonov prinavracajú do katastra obce Sokoľany, obnovenej v roku 1990[xvi]. Na základe zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia, ktoré bolo vo vyššej inštancii viackrát potvrdené a zmenené, sa maličká obec sa od roku 2009 stala správcom dane z nehnuteľností, ktorá je najvýnosnejšou z obecných daní na Slovensku[xvii].  

Na základe predmetného rozhodnutia do obecného rozpočtu počnúc rokom 2009 začali prúdiť príjmy z dane z nehnuteľností z pozemkov pod koncernom U.S. Košice s.r.o. a z priľahlých priemyselných prevádzok v hodnote okolo 700.000,- EUR ročne. Z týchto príjmov v Sokoľanoch zrekonštruovali základnú školu a materskú školu, kultúrny dom a obecný úrad, opravili cesty a vybudovali kanalizáciu[xviii]. Keďže však vo veci prebieha konanie na súde (reštitučné konanie)[xix] aj na katastri nehnuteľností (katastrálne konanie)[xx], je potrebné zachovať zdržanlivosť a nadhľad. Či naozaj a definitívne zvíťazí Dávid nad Goliášom, sa dozvieme v najbližších dňoch a budeme našich čitateľov informovať.