Slovenská komora exekútorov (SKE) spolu s Asociáciou slovenských inkasných spoločností (ANIS) prichádzajú s návrhom, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie exekúcií na Slovensku, uvádza SITA. Odborníci z tejto oblasti dlhodobo upozorňujú, že vymožiteľnosť práva je na Slovensku slabá, pričom mnohí dlžníci využívajú medzery v systéme, aby sa vyhli splácaniu svojich záväzkov. Zavedenie povinnej minimálnej exekučnej zrážky – napríklad vo výške 10 eur mesačne – by podľa nich prinieslo výrazné zlepšenie platobnej disciplíny a zvýšilo férovosť celého systému.
Aj symbolická suma môže mať veľký efekt
Prezident Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller zdôrazňuje, že aj malá pravidelná splátka má väčší význam, než sa môže zdať.
Aj symbolická suma 10 eur ako povinná minimálna zrážka pri exekúcii by mala pre štát obrovský význam,
uviedol.
Podľa jeho slov by povinná minimálna zrážka zabránila šíreniu pocitu, že dlžník sa dokáže exekúcii jednoducho vyhnúť. V praxi totiž existuje množstvo spôsobov, ktorými ľudia unikajú pred platením – napríklad si nechávajú posielať peniaze na účty v zahraničí alebo využívajú účty rodinných príslušníkov.
Paller je presvedčený, že jednotná minimálna splátka by takéto praktiky dokázala obmedziť. Tvrdí, že štát by vyslal jasný odkaz, že každá povinnosť sa musí plniť, pričom dlh nie je možné ignorovať len preto, že dlžník nepreukazuje oficiálny príjem. Pravidelná mesačná platba, hoci malá, vytvára záväzok a vedie k väčšej zodpovednosti.
Systém zrážok zo mzdy je podľa inkasných spoločností zastaraný
Asociácia slovenských inkasných spoločností upozorňuje, že existujúce pravidlá výpočtu zrážok zo mzdy už nereflektujú dnešné ekonomické podmienky. Priemerná mzda rastie, životné náklady sú vyššie, avšak systém ochrany dlžníkov ostáva dlhodobo nadhodnotený.
Nízke zrážky spôsobujú výpadky príjmov štátu, obcí, bytových domov aj súkromných veriteľov. Systém odmeňuje nezodpovedných dlžníkov na úkor zodpovedných občanov,
vyhlásil prezident ANIS-u Martin Musil. Uvádza, že pri príjme 1 150,77 eur môže exekútor momentálne zraziť iba 184 eur. Zvyšná časť ostáva dlžníkovi, čo podľa Musila vytvára nerovnováhu v prospech tých, ktorí si svoje povinnosti neplnia. Dodáva, že zodpovední občania, ktorí platia načas, sú v nevýhode voči tým, ktorí dlhodobo ignorujú záväzky.
Súčasný zákon prikazuje, aby dlžníkovi aj po zrážkach ostala suma životného minima. Pri neprednostných pohľadávkach dokonca až 140 % tejto hodnoty. To znamená, že časť príjmov je pre veriteľov nedostupná. Ak navyše dlžník nepracuje, nevlastní majetok alebo nemá oficiálne príjmy, exekučné konanie po piatich rokoch končí bez toho, aby sa vymohla čo i len jedna splátka.
Takýto výsledok pôsobí demotivujúco pre veriteľov a vytvára nebezpečný precedens. Dlžník si zvyká, že ak sa „schová“ za neoficiálne príjmy alebo nepracuje, systém naňho nedosiahne. Tento stav podľa komory aj asociácie deformuje spravodlivosť a prehlbuje dlhodobé finančné problémy štátu.
Pevná minimálna splátka má podporiť zodpovednosť a férovosť
Exekútori aj inkasné spoločnosti sa zhodujú, že minimálna zrážka – hoci len vo výške 10 eur mesačne – môže mať silný psychologický aj ekonomický efekt. Dlžník by mal jasne danú povinnosť, ktorá by sa ho týkala bez ohľadu na to, či pracuje alebo má majetok. Pravidelný symbolický odvod by tak zamedzil tomu, aby exekúcia zanikla bez výsledku.
Opatrenie by zároveň prispelo k lepšej stabilite verejných financií. Štát je často veriteľom v exekučných konaniach – od daňových nedoplatkov cez pokuty až po nevyplatené poplatky. V období konsolidácie rozpočtu predstavuje každé zvýšenie vymožiteľnosti vítané zlepšenie príjmovej stránky verejných zdrojov.
Posilnenie disciplinovanosti dlžníkov
Výhodou navrhovanej úpravy je podľa odborníkov zvýšenie celkovej finančnej disciplíny v spoločnosti. Ak by každý dlžník musel prispieť aspoň malou časťou, systém by získal viac autority a prestal by pôsobiť benevolentne. Zodpovední občania by vnímali, že pravidlá platia pre všetkých rovnako, pričom veritelia by získali väčšiu istotu, že ich pohľadávky nebudú zanedbané.
