Ktoré zmluvy môže nová firma prevziať a kedy treba odkladaciu podmienku?
Zákon rozlišuje dva typy záväzkov:
| Typ záväzku | Príklad | Môže ho spoločnosť schváliť? |
|---|---|---|
| Súvisí so vznikom spoločnosti | nájom sídla, notár, overenie podpisov, zriadenie účtu, poplatky za zápis | Áno, do 3 mesiacov od vzniku |
| Nesúvisí so vznikom a bol dojednaný s odkladacou podmienkou schválenia | objednávka tovaru, kúpa auta, zmluva s prvým odberateľom | Áno – zmluva nadobudne účinnosť až schválením |
| Nesúvisí so vznikom, bez odkladacej podmienky | to isté, ale „natvrdo” | Nie – zaviazaní zostávajú tí, ktorí konali, a zodpovedajú za škodu |
Zmyslom pravidla (§ 64 ods. 2 ObZ) je ochrana budúcej spoločnosti a jej veriteľov: zakladatelia nemôžu firme „pribaliť” ľubovoľné záväzky ešte pred tým, než o nich rozhodnú všetci spoločníci. Ak si nie ste istí, či obchod so vznikom firmy súvisí, je bezpečnejšie dojednať v zmluve odkladaciu podmienku.
Kto koná za s. r. o. po jej vzniku a čo s plnou mocou medzi konateľmi?
Vznikom spoločnosti preberá konanie navonok konateľ (alebo viacerí konatelia). Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, každý z nich koná samostatne (§ 133 ods. 1 ObZ). Spoločníci však môžu určiť spoločné konanie, napríklad „vždy dvaja konatelia spolu”, a tento spôsob konania sa zapisuje do obchodného registra.
Z praxe Najvyššieho súdu SR vyplývajú dve dôležité pravidlá:
- Plná moc medzi konateľmi má hranice. Ak majú členovia štatutárneho orgánu konať spoločne, jeden môže druhého splnomocniť len na konkrétny právny úkon. Generálna plná moc alebo plná moc vymedzená iba druhom úkonov je neprípustná, pretože by obišla vôľu spoločníkov. V posudzovanej veci to viedlo k neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok (rozsudok NS SR z 14. 12. 2021, sp. zn. 4Obdo/114/2020).
- Konateľ a prokurista nemôžu mať „spoločný podpis” ako spôsob konania. Spoločné konanie prokuristu a konateľa nie je podľa Obchodného zákonníka prípustné (uznesenie NS SR z 26. 11. 2020, sp. zn. 2Obdo/44/2020). Takúto kontrolu možno nastaviť iba interne.
A čo ak spoločníci chcú, aby konateľ bez ich súhlasu nepredával nehnuteľnosti alebo nebral úvery? Môžu to určiť v spoločenskej zmluve alebo rozhodnutím valného zhromaždenia, ale voči tretím osobám je takéto obmedzenie neúčinné, aj keby bolo zverejnené (§ 13 ods. 4 a § 133 ods. 3 ObZ). Zmluva teda zostáva platná a porušenie limitu je vnútornou vecou medzi konateľom a spoločnosťou, typicky v podobe zodpovednosti za škodu.
Za firmu napokon môžu konať aj zamestnanci: kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napríklad vedúci predajne), je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 ObZ).
Kedy konateľ zodpovedá za škodu vlastným majetkom?
Ručenie spoločníkov je v s. r. o. obmedzené, zodpovednosť konateľa nie. Podľa § 135a ods. 1 ObZ musí konateľ vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konkrétne to znamená najmä:
- pred rozhodnutím si zaobstarať a zohľadniť všetky dostupné informácie,
- zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách,
- neuprednostňovať vlastné záujmy, záujmy niektorých spoločníkov ani tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Konateľ nemusí byť odborníkom na všetko. Musí však rozpoznať, kedy si má zabezpečiť pomoc odborníka (advokáta, daňového poradcu, znalca).
Ak konatelia povinnosti porušia, nahrádzajú spoločnosti škodu spoločne a nerozdielne (§ 135a ods. 2 ObZ). Zodpovednosti sa konateľ zbaví, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 ObZ). Dôkazné bremeno je teda na ňom.
Ďalšie pravidlá, ktoré prekvapia najmä nových konateľov:
- Pokyn valného zhromaždenia nie je univerzálny štít. Konateľ nezodpovedá, ak vykonával uznesenie valného zhromaždenia, ale len ak uznesenie nie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou či stanovami. Pri povinnosti podať návrh na konkurz sa naň odvolať nemožno vôbec.
- Zodpovednosť nemožno vopred vylúčiť. Dohody, ktoré ju vylučujú alebo obmedzujú, sú zakázané. Spoločnosť sa nároku môže vzdať alebo sa o ňom urovnať najskôr po troch rokoch, so súhlasom valného zhromaždenia a len ak nevznesú protest spoločníci s aspoň 10 % základného imania (§ 135a ods. 4 ObZ).
- Žalovať môže aj veriteľ. Ak veriteľ nemôže uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti, môže si nárok spoločnosti voči konateľovi uplatniť vo vlastnom mene (§ 135a ods. 5 ObZ).
- Zodpovedá aj „konateľ v tieni”. Kto fakticky riadi spoločnosť bez toho, aby bol do funkcie vymenovaný, má rovnaké povinnosti aj rovnakú zodpovednosť ako konateľ (§ 66 ods. 7 ObZ).
Ak konateľ urobí obchod, pri ktorom sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti, Najvyšší súd SR to posudzuje predovšetkým podľa § 135a ObZ, teda optikou náhrady škody. Všeobecné pravidlo o neplatnosti úkonu zástupcu v strete záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) môže prísť do úvahy len vtedy, ak konkrétnu situáciu úprava Obchodného zákonníka nepokrýva (uznesenie NS SR z 27. 3. 2025, sp. zn. 2Obdo/24/2024).








