Ktoré rozhodnutia ESĽP považujete za kľúčové pri formovaní hraníc slobody prejavu na internete?
Medzi významné rozhodnutia ESĽP ohľadom uplatňovania slobody prejavu na internete patria predovšetkým rozhodnutia Delfi AS proti Estónsku a Sanchez proti Francúzsku, ktoré určili mieru zodpovednosti prevádzkovateľa internetovej stránky alebo fóra za príspevky tretích osôb, predovšetkým na spravodajských weboch, ale aj na sociálnych sieťach.
Za ďalšie kľúčové rozhodnutie považujem rozhodnutie ESĽP vo veci Lilliendahl proti Islandu, v ktorom ESĽP definoval nenávistné prejavy v kontexte verbálnych útokov proti sexuálnym menšinám a postihovanie homofóbnych urážok nepovažoval za porušenie slobody prejavu.
V rozhodnutí vo veci Standard Verlagsgesellschaft mbH proti Rakúsku vyzdvihol ESĽP dôležitú úlohu anonymity v internetových diskusiách ako nástroj pred odvetou a zastrašovaním. Podľa ESĽP nie je anonymita síce absolútnym právom, ale jej zrušenie by mohlo odradiť ľudí od slobodnej diskusie na internete.
Loading ...Je slovenský právny rámec v tejto oblasti dostatočný? Aké konkrétne kroky by ste odporučili na zlepšenie tejto právnej oblasti?
K väčšej efektivite pri postihovaní nenávistných prejavov a dezinformácii by určite prospelo doplnenie právneho poriadku o definície týchto pojmov, ktoré momentálne nemáme upravené a orgány si ich vysvetľujú rôzne. V slovenskom právnom poriadku chýba právna úprava, ktorá by poskytla dôslednejšiu právnu ochranu novinárom a občianskym aktivistom pred neodôvodnenými a zastrašovacími žalobami (tzv. SLAPP žaloby).
V tejto súvislosti možno spomenúť, že Európsky parlament a Rada schválili minulý rok Smernicu na ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami a Slovensko je povinné prevziať nástroje do svojho právneho poriadku do 07.05.2026.
Okrem legislatívy je dôležitý aj prístup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú pri postihovaní nenávistných útokoch na internete často nedôsledné až pasívne a veľa oznámených nenávistných útokov ostáva nepotrestaných.
Za nedostatočnú považujem aj náročnú vymožiteľnosť práva pre obete nenávistných útokov a zdĺhavosť súdnych konaní, v ktorých má dôjsť k potrestaniu páchateľa tejto trestnej činnosti.
Ďakujeme JUDr. Andrejovi Krajňákovi za vecné a zrozumiteľné odpovede na tému, ktorá je v súčasnej dobe mimoriadne aktuálna a zároveň právne komplexná. Veríme, že rozhovor prispel k lepšiemu pochopeniu hraníc slobody prejavu, ako aj právnych dôsledkov šírenia dezinformácií a nenávistných prejavov.
