Aké kritériá by mali byť rozhodujúce pri posudzovaní, či určitý prejav prekračuje túto hranicu?
Súdy aplikujú v sporoch súvisiacich s nenávistnými prejavmi tzv. test proporcionality, na základe ktorého sa snažia určiť, ktoré z konkurujúcich práv, teda či sloboda prejavu alebo ochrana osobnosti a mena, má vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu prednosť. Uvedený test robia súdy odpoveďou na nasledovné otázky: KTO? O KOM? ČO? KDE? KEDY? AKO?Pre určenie hranice slobody prejavu je totiž rozdiel, či bol prejav namierený proti súkromnej osobe, ktorá je viac chránená alebo proti verejne činnej osobe, ktorá musí zniesť väčšiu mieru kritiky a sú voči nej akceptovateľné aj ostrejšie prejavy.
Väčšiu mieru slobody prejavu ďalej požívajú novinári a média v rámci informovania o veciach verejného záujmu.
Pri určovaní hraníc slobody prejavu je ďalej podstatné, či je informácia prezentovaná ako fakt alebo ako tzv. hodnotiaci úsudok (subjektívna kritika). Pri faktických tvrdeniach je sloboda prejavu menšia a kladie sa dôraz na pravdivosť výroku a naopak pri hodnotiacich úsudkoch sa garantuje väčšia sloboda prejavu, pretože sa nedá určiť pravdivosť výroku. Kritika však nemôže obsahovať úplne vymyslené skutočnosti a musí vychádzať z dostatočného skutkového základu.
Aké sú právne dôsledky pre jednotlivcov a platformy pri šírení nenávistných prejavov alebo dezinformácií online?
Zahraničné platformy a sociálne sieti nepodliehajú priamej kontrole slovenských štátnych orgánov a nemožno ich preto priamo sankcionovať za nenávistné prejavy. Najnovšia rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorú postupne preberajú aj slovenské súdy, ukladá prevádzkovateľom webových stránok a stránok na sociálnych sieťach povinnosť kontrolovať obsah a prípadné nenávistné príspevky odstraňovať.
Každý môže nenávistný príspevok obratom nahlásiť prevádzkovateľovi stránky alebo platformy, ktoré by ho mali bezodkladne odstrániť. Systém nahlasovania pri platformách nefunguje ideálne a najmä veľké platformy nereagujú dostatočne promptne a rýchlo.
Nenávistné prejavy na internete
Jednotlivec nesie za šírenie nenávistného prejavu na internete rovnakú zodpovednosť ako pri prejavoch mimo virtuálneho prostredia. Nenávistné prejavy na internete môžu byť dokonca postihované prísnejšie, pretože z dôvodu neobmedzeného šírenia a väčšieho publika spôsobujú zväčša vážnejšie dôsledky. Šíriteľ nenávistného prejavu na internete môže pri najzávažnejších prejavoch spáchať trestný čin, pri menej závažných verbálnych útokoch priestupok a zasiahnutá osoba sa môže voči nemu domáhať aj vyvodenia občianskoprávnej zodpovednosti (ospravedlnenia, vymazania príspevku alebo zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.).
Ako by mala vyzerať efektívna regulácia online priestoru, ktorá by zároveň neohrozovala slobodu prejavu?
Určite by prospela lepšia a promptnejšia regulácia zo strany prevádzkovateľov stránok a veľkých sociálnych sieti. V súčasnosti majú platformy vypracované pomerne rozsiahle pravidlá správania a nahlasovania nenávistného obsahu, avšak nedochádza k jeho dôslednej kontrole a vyvodzovaniu dôsledkov.
Niektorí používatelia sociálnych sieti označujú kontrolu a odstraňovanie obsahu za cenzúru, avšak tento názor podľa mňa neobstojí, pretože ak niekto používa nástroj súkromnej spoločnosti (napr. sociálnu sieť), akceptuje, že táto spoločnosť si určuje pravidlá a podmienky používania.
Za uvažovanie určite stojí aj sprísnenie kontroly internetových diskusii, ku ktorej už niektoré spravodajské portáli aj pristúpili a napríklad umožňujú diskusiu iba overeným a registrovaným profilom. Týmto sa zvyšuje aj prípadná vymáhateľnosť a identifikácia autora prípadného nenávistného príspevku, avšak na druhej strane sa oslabuje anonymita internetu.
