Podľa odborníkov bude bez zásadných reforiem dôchodkových politík čoraz viac Európanov odkázaných na život v núdzi počas dôchodku. Alarmujúce je, že už dnes hrozí chudoba jednému z piatich obyvateľov Európskej únie. O téme starnutia populácie a rastúceho rizika chudoby v starobe informoval portál EURACTIV.sk.
Starnutie Európy a jeho dôsledky
Európa starne rýchlejšie, než dokážu reagovať sociálne systémy. Rodí sa menej detí, ľudia sa dožívajú vyššieho veku a súčasné modely dôchodkových zabezpečení už nedokážu udržať krok s realitou. Šéfka Európskej poisťovacej a pracovnopenzijnej autority Petra Hielkema upozornila, že ženy sú v ešte horšej situácii – riziko chudoby v starobe je u nich až o 30 % vyššie.
Podľa výpočtov európskych regulátorov bude do roku 2065 na každého dôchodcu pripadať iba 1,5 pracujúceho človeka. To je polovica oproti dnešnému stavu. Tento trend priamo ohrozuje udržateľnosť dôchodkových systémov vo všetkých členských krajinách EÚ.
Rýchly rast výdavkov na dôchodky
Slovenskí dôchodcovia mali v posledných rokoch relatívne priaznivú situáciu. Podľa údajov Eurostatu rástli ich príjmy druhým najrýchlejším tempom v celej Európskej únii, výraznejší nárast zaznamenalo už len Luxembursko. V priemere mali slovenskí seniori dokonca o 6 % vyšší mediánový príjem než mladšie ročníky, čo je v európskom kontexte skôr výnimka.
Problémom však zostáva tempo rastu výdavkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že od roku 2018 do roku 2025 sa výdavky na dôchodky zvýšili z 8 % na 9,5 % HDP, čo je jeden z najväčších nárastov v rámci EÚ. Národná banka Slovenska navyše poukazuje na dlhodobý demografický problém – počet ľudí v produktívnom veku klesá, zatiaľ čo podiel obyvateľov nad 65 rokov rastie.
V roku 2009 na desať seniorov pripadalo 53 pracujúcich, dnes je to už len 33. Prognózy do roku 2050 hovoria o dramatickom poklese – iba 18 pracujúcich na desať dôchodcov.
Reformy a hľadanie riešení
Odborníci sa zhodujú, že udržanie stabilného dôchodkového systému bude vyžadovať radikálne reformy. Podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo by jedným z krokov malo byť obmedzenie súbehu dôchodkov s pracovnými miestami v štátnej správe, sprísnenie podmienok pre samostatne zárobkovo činné osoby a výrazné zníženie výdavkov verejnej správy.
Európska komisia pripravuje sériu odporúčaní, ktoré by mali pomôcť členským štátom zvládnuť demografické a finančné výzvy. Do konca roka plánuje predstaviť návrhy na zavedenie digitálnych účtov pre sporenie a investovanie, prehľadných panelov pre občanov, ako aj daňových stimulov na podporu dobrovoľného sporenia.
Významnú úlohu majú zohrávať aj súkromné pracovné dôchodkové fondy. V krajinách ako Švédsko, Veľká Británia či Poľsko už funguje systém automatického zaradenia zamestnancov do dôchodkových fondov, čím sa zvyšuje miera sporenia a dlhodobá finančná bezpečnosť obyvateľov.
Slovenskí budúci dôchodcovia sa môžu dostať do zložitej situácie. Výhody, ktoré dnes poberajú starší občania, ako 13. dôchodky alebo zvýšené štátne dávky, nemusia byť v budúcnosti udržateľné. Starnutie populácie a rast verejných výdavkov vytvárajú tlak na verejné financie, čo môže viesť k obmedzeniu štátnej podpory. Ak sa neprijmú zásadné reformy, súčasná generácia pracujúcich riskuje, že počas staroby stratí časť svojho príjmu a ocitne sa v pásme chudoby.
Budúcnosť dôchodkov v Európe
Európska únia sa nachádza na križovatke – buď členské štáty pristúpia k systémovým zmenám alebo bude chudoba v starobe realitou pre veľkú časť obyvateľstva. Očakáva sa, že odporúčania Komisie k sporiacim účtom, investíciám a súkromným fondom prinesú konkrétne riešenia, ich implementácia však zostáva v rukách jednotlivých vlád.
Pre Slovensko to znamená nutnosť nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou verejných financií a ochranou životnej úrovne budúcich dôchodcov. Odborníci varujú, že odkladanie reforiem môže mať pre krajinu a jej obyvateľov veľmi nepríjemné dôsledky.
