JUDr. Jana Dubovcová: Profil prvej slovenskej ombudsmanky

Ako sa to všetko začalo

Jana Dubovcová sa narodila v roku 1952 v Banskej Bystrici[i]. Už od detstva sa videla v právnickom povolaní, najlepšie ako sudkyňa. Podľa Dubovcovej vyjadrení pre časopis Corpus Delicti chcela z pozície sudcu reformovať svet k lepšiemu, najmä v otázkach ľudských práv a spravodlivosti, morálky a etiky nielen v práve[ii]. Jej idealistické predstavy z detského veku sú pochopiteľné, pretože v normalizačných sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol útlak vládnej moci citeľný a v živej pamäti boli monštruózne procesy z päťdesiatych rokov. Prakticky v každej slovenskej rodine bol niekto, kto mal negatívnu skúsenosť s vtedajšou justíciou.

Hoci Dubovcová prešla rôznymi úskaliami a životnými peripetiami, svojho idealistického presvedčenia sa však nevzdala. Jej cesta za vysnívaným povolaním sudcu nebola priamočiara ani jednoduchá. Už na vysokoškolské štúdium práva sa nedostala na prvýkrát a bez ťažkostí[iii].  

Kto je JUDr. Jana Dubovcová?

JUDr. Jana Dubovcová absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia sa niekoľko rokov venovala právnej praxi, kým ju neprijali na súd. Potom pôsobila ako súdna čakateľka, kým sa v čase predrevolučného politického „odmäku“ v roku 1989 nestala sudkyňou[iv]. Následne pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Banská Bystrica, kde sa postupne vypracovala až na predsedníčku.

Jana Dubovcová do povedomia slovenskej verejnosti vstúpila ako nebojácna a nekompromisná sudkyňa, ktorá nahlas pomenovala najvypuklejšie neduhy slovenského súdnictva. Vyslovila sa proti nekompetentnosti niektorých sudcov a rozšíreným prieťahom v súdnom konaní. Jej ťažiskovou témou sa stala korupcia a boj s nekalými praktikami v slovenskej justícii, hoci jej celoživotným smerovaním a poslaním je ochrana ľudských práv[v]. Dubovcovej protikorupčné aktivity na Okresnom súde Banská Bystrica okrem iných ocenili aj občianske združenia Aliancia Fair Play a Via Iuris. Jana Dubovcová sa stala prvou slovenskou sudkyňou alebo sudcom, ktorej bola udelená prestížna cena za občiansku statočnosť Biela vrana (2009)[vi].

Ako sa stať ombudsmanom: Príbeh JUDr. Dubovcovej

Práve čestnosť, spravodlivosť a túžba po lepšom zajtrajšku JUDr. Dubovcovú priviedli od práce sudkyne zameranej na ochranu ľudských práv k občianskej angažovanosti a k boju proti korupcii. Neskôr v snahe niečo reálne zmeniť nielen v slovenskej justícii rezignovala na post sudcu (2010) a začala sa angažovať v politike[vii].

Dubovcovej politická kariéra sa začala v roku 2010, keď sa ako nezávislá kandidátka na kandidátnej listine SDKÚ-DS prekrúžkovala do parlamentu. V Národnej rade SR však pôsobila len necelé dva roky a pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012 sa uchádzala o uprázdnený post Verejného ochrancu práv SR (ombudsmana), o ktorý mala záujem aj predtým[viii]. Jej úspešný protikandidát z roku 2002, prof. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., po opätovnom zvolení už kandidovať nemohol (v dôsledku ústavnoprávneho pravidla označovaného ako zákaz iterácie)[ix], a tak otvoril priestor pre zvolenie prvej slovenskej ombudsmanky.

Príbeh so šťastným koncom

Jana Dubovcová už v roku 2010 išla do politiky s tým, že sa chce venovať ľudskoprávnej agende a v budúcnosti využije príležitosť kandidovať na post ombudsmana[x]. Ako nezávislá poslankyňa, ktorá do Národnej rady SR kandidovala za SDKÚ-DS, sa mohla spoľahnúť na podporu „svojho“ poslaneckého klubu. Podporu jej však bez váhania vyslovili aj poslanci ostatných koaličných strán vládnej koalície premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS)[xi].

Preto nebolo prekvapením, keď sa po úspešnej februárovej voľbe prvá slovenská ombudsmanka JUDr. Jana Dubovcová dňa 28. marca 2012 ujala funkcie Verejného ochrancu práv Slovenskej republiky[xii]. Počas prvých dvoch rokov jej päťročného funkčného obdobia sme o nej počuli viackrát. V poslednom čase pani ombudsmanka ostro protestovala proti kontroverznému zásahu elitných príslušníkov Policajného zboru SR v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou[xiii]. S jej kritickým stanoviskom sa vôbec nestotožnil minister vnútra Róbert Kaliňák, ktorý nedovolil JUDr. Dubovcovej ani verejne predniesť svoje stanovisko na pôde Ministerstva vnútra SR.[xiv]