„Vyplácanie vianočného príspevku upravuje zákon č. 592/2006 Z.z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 je tento príspevok definovaný ako štátna sociálna dávka. „Na takúto dávku sa exekúcia nevzťahuje,“ uviedla hovorkyňa komory Stanislava Kolesárová.
Ak je voči dôchodcovi vedená exekúcia, môže mať zablokovaný účet, na ktorý mu chodí dôchodok i vianočný príspevok. „V takejto situácii odporúčame dôchodcom, aby si v Sociálnej poisťovni vyžiadali doklad o poskytnutí vianočného príspevku k dôchodku a preukázali sa ním súdnemu exekútorovi. Ten následne umožní čerpanie tohto príspevku,“ povedala Stanislava Kolesárová.“
Vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení exekučného poriadku našu kanceláriu zaujal, nakoľko máme za to, že naopak gramatický výklad zákona hovorí presný opak.
To, že súdny exekútor nemôže priamo Sociálnej poisťovni prikázať zraziť zrážku zo štátnej sociálnej dávky (z vianočného príspevku) je v zákone jasne upravené. Na to § 111 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok („EP“) poskytuje odpoveď expressis verbis .
Situáciu, ak si povinný na základe vlastného rozhodnutia nechá vianočný príspevok (štátnu sociálnu dávku) zaslať na účet vedený v banke, ktorý súdny exekútor postihuje exekúciou vykonávanou prikázaním pohľadávky z účtu v banke (a teda nie zrážkami z iného príjmu, resp. prikázaním inej peňažnej pohľadávky) zákon explicitne nerieši, preto je pozoruhodné, aké jasné stanovisko Slovenská komora exekútorov poskytla širokej verejnosti.
I. (peniaze na účte v banke, štátna sociálna dávka)
Základnou otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať je, kto je majiteľom peňažných prostriedkov na účte v banke v momente ich pripísania na tento účet.
Túto otázku zodpovedal v Českej republike, ktorá má obdobnú právnu úpravu ako Slovenská republika, Veľký senát Najvyššieho súdu ČR, ktorý uzavrel, že „peňažné prostriedky na účte v banke na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe zmluvy o vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v ktorého prospech bol tento zriadený, ale sú majetkom banky. Oprávnenia majiteľa účtu, spočívajúce v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplatené peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, predstavujú pohľadávku z účtu v peňažnom ústave.“[1]
S poukazom na uvedené, momentom pripísania vianočného príspevku (štátnej sociálnej dávky) na účet povinného vedený v peňažnom ústave, sa tento príspevok stáva majetkom banky a tu sa nezvratne zmieša s inými prostriedkami banky, ktorými táto disponuje od ostatných klientov a majiteľov účtu, z vlastnej činnosti a podobne. Povinný má od tohto momentu voči banke pohľadávku na vyplatenie rovnakej sumy na základe jeho príkazu.
V zmysle § 104 ods. 2 EP: „Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.“
V prvom rade je potrebné uviesť, že už samotná formulácia § 104 ods. 2 EP je podľa nášho názoru chybná, nakoľko zákonodarca opomenul, že momentom pripísania mzdy/iného príjmu, resp. akýchkoľvek iných finančných prostriedkov na účet povinného v banke, sa tieto stávajú vlastníctvom banky a teda na takomto účte sa žiadne „prostriedky povinného“ nenachádzajú. Zjednodušene povedané, na účte povinného sa nenachádza „mzda/iný príjem“, alebo „vianočný príspevok“. Zobrazovaný „stav na účte“ povinného je de facto zrkadlením výšky pohľadávky, ktorú má povinný voči banke v reálnom čase.
De lege ferenda by bolo podľa nášho názoru vhodnejšie preformulovať uvedené ustanovenie nasledovne: Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodlieha pohľadávka z účtu povinného do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.“
Prax ale znenie § 104 ods. 2 EP akceptuje, nakoľko úmysel zákonodarcu je z tohto ustanovenia zrejmý.
Exekučný poriadok teda taxatívne (nie demonštratívne) ustanovuje, že exekúcii vedenej spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodlieha mzda a iný príjem povinného.
Štátna sociálna dávka nespadá pod definíciu iného príjmu, ktorý je špecifikovaný v § 89 ods. 1 EP, nakoľko táto nie je náhrada odmeny za prácu, nie je dávkou sociálneho poistenia a ani dôchodkom starobného dôchodkového poistenia.
S týmto názorom sa stotožňuje aj odborný komentár k Exekučnému poriadku.[2] Zároveň štátne sociálne dávky sa nenachádzajú v demonštratívnom výpočte iných príjmov v žiadnom z komentárov k Exekučnému poriadku (C.H.BECK – Števček/Kotrecová/Tomašovič/Molnár a kolektív prvé, druhé alebo tretie vydanie)
S poukazom na uvedené, pripísaním vianočného príspevku na účet povinného vzniká povinnému pohľadávka voči banke, na výplatu peňažných prostriedkov v tejto výške, ktorú súdny exekútor môže postihnúť výkonom rozhodnutia a to spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Práve postup, kedy súdny exekútor po predložení potvrdenia (zo strany povinného), ktoré preukazuje, že mu bol na účet pripísaný vianočný príspevok, odblokuje účet v banke v tejto časti, nenachádza žiadnu oporu v zákone, nakoľko § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, takýto dôvod odblokovania nepozná a takýmto postupom dochádza podľa nášho názoru k poškodzovaniu legitímnych záujmov a práv oprávneného.
Uvedenou problematikou sa explicitne zaoberal vo svojom komentári aj bývalý súdny exekútor, člen SKE a kandidát na ústavného sudcu: JUDr. Marek Tomašovič, ktorý v časti komentára k § 111 v tomto uvádza, že „štátne sociálne dávky môžu byť príjemcovi vyplácané v hotovosti alebo na jeho bankový účet. Z exekúcie je vyňatá iba pohľadávka na vyplatenie štátnej dávky voči orgánu, ktorý dávku vypláca. V prípade, že pohľadávka je vyplatená na bankový účet príjemcu (povinného), povinný sa v exekúcii nemôže ubrániť tvrdením, že prostriedky na účte sú vyňaté z exekúcie a že predstavujú štátnu dávku. Výplatou štátnej dávky na účet povinného v banke zaniká povinnému pohľadávka na výplatu dávky a vzniká mu pohľadávka z účtu v banke, ktorá exekúcii podlieha (§ 94). Znamená to, že povinný, ak má záujem použiť štátnu dávku na jej účel, musí po začatí exekúcie požiadať o jej výplatu v hotovosti (prípade prostredníctvom pošty).“[3]
Komentár je písaný k zneniu Exekučného poriadku z roku 2006, treba ale uviesť, že § 111 ods. 2 Exekučného poriadku v časti vylúčenia štátnych sociálnych dávok sa do súčasnosti žiadnym relevantným spôsobom nemenil a teda možno považovať odborný komentár k uvedenej problematike za stále aktuálny.
II.
S poukazom na uvedené je minimálne jeden relevantný odborný komentár k Exekučnému poriadku, ako aj doslovné znenie zákona v priamom rozpore s medializovanou správou, ktorú verejnosti predostrela SKE, prostredníctvom svojho hovorcu.
Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií:
- jazykovo-gramatický výklad
- historický výklad
- systematický výklad
- teleologický výklad
- výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom
- výklad na základe konformity s ústavou
- výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“ (Economic Analysis of Law).“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131)
V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. ... jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 133).[4]
Pridržiavajúc sa vyššie uvedeného v tomto prípade neobstojí ani teleologický, prípadne systematický výklad zákona, nakoľko ten sa má aplikovať v tom prípade, ak doslovné vyjadrenie zákonnej normy neposkytuje zrozumiteľne odpoveď na dané skutkové a právne situácie, prípadne, že je gramatické vyjadrenie normy nejasné alebo nezrozumiteľné. V tomto prípade je doslovné znanie právnej normy jasné a taxatívne vymenúva, ktoré peňažné prostriedky na účte v banke exekúcii nepodliehajú, pričom negatívnym výkladom § 104 Exekučného poriadku sa dopracujeme k zneniu právnej normy, ktorá uvádza, že všetky ostatné príjmy povinného (okrem dvoch zmienených výnimiek), ktoré sú pripísané na tento účet exekúcii podliehajú.
Pri aplikácii princípu racionálneho zákonodarcu, je možné tvrdiť, že ak by zákonodarca chcel aby štátne sociálne dávky nepodliehali exekúcii vykonávanej spôsobom prikázania pohľadávky z účtu v banke, tak by to v právnej norme (in concreto v § 104 ods. 2 EP) uviedol.
III.
S poukazom na uvedené považujeme výklad SKE prezentovaný v publikovanom článku za minimálne sporný.
Autor:
JUDr. Filip Varga
Advokát
Stráž 223
9601 Zvolen
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
