Sťažovateľ O. H., ktorý si v roku 2010 zmenil úradne meno zo ženského na mužské a ktorý bol v roku 2011 úradne zapísaný do matriky ako muž, v roku 2013 porodil dieťa. Dieťa malo byť splodené umelou insemináciou spermiami od neznámeho darcu. Sťažovateľ požiadal matriku, aby bol do rodného listu zapísaný ako otec dieťaťa, keďže úradne bol mužom. Matričný úrad sa domnieval, že sťažovateľ musí byť zapísaný ako matka dieťaťa, pretože dieťa porodil. Jeho postup potvrdili nemecké súdy troch stupňov, ktoré rozhodli, že sťažovateľ má byť do registra zapísaný ako matka dieťaťa pod jeho pôvodným ženským menom. Sťažovateľ neuspel ani so sťažnosťou na nemeckom ústavnom súde. Na ESĽP sťažovateľ O. H. namieta na základe článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), článku 14 v spojení s článkom 8 (všeobecný zákaz diskriminácie) a článku 3 (zákaz mučenia) Dohovoru porušenie svojich práv tým, že nemôže byť v rodnom liste uvedený pod svojím súčasným menom ako otec dieťaťa, ale je zapísaný pod svojím pôvodným ženským menom v pozícii matky. Spolu so sťažovateľom G. H. sa sťažujú, že takýto zápis je v zásadnom rozpore s ich vnímaním ich vzájomného vzťahu a prináša riziko odhaľovania transexuality sťažovateľa O. H. v bežnom živote.
Slovenská republika sa rozhodla intervenovať v tomto konaní predovšetkým z dôvodu, že nemecká právna úprava v oblasti rodinného práva je prakticky totožná so slovenskou. V súlade s postupným právnym vývojom v tejto oblasti Slovenská republika po vyhlásení rozsudku ESĽP v prípade A. P., Garçon a Nicot proti Francúzsku zo 6. apríla 2017 (ESĽP konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru v súvislosti s povinnosťou preukázať nezvratný charakter zmeny fyziologických charakteristík osoby prostredníctvom hormonálnej liečby a chirurgických zákrokov) zareagovala na závery ESĽP. V súčasnosti sa finalizujú práce na metodickom usmernení a určení takých medicínskych postupov, ktoré budú v súlade s aktuálnou judikatúrou ESĽP. Tieto spočívajú v úprave postupov pre vydávanie posudku pre zápis v matrike tak, aby boli súladné s judikatúrou ESĽP, teda aby právne uznanie rodovej identity bolo umožnené na základe predchádzajúceho medicínskeho posúdenia a stanovenia diagnózy rodovej dysfórie. V budúcnosti tak môžu nastať aj v Slovenskej republike situácie, že otehotnie a porodí osoba, ktorá bude právne uznaná ako muž. V tomto ohľade potom vyvstávajú závažné otázky týkajúce sa najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré takýto muž porodí. Slovenská republika sa svojou aktívnou účasťou na prebiehajúcom spore pred ESĽP chce zapojiť do diskusie o formovaní právnych noriem určujúcich rodinné vzťahy a identitu transexuálnych osôb a ich detí.
Vo svojej intervencii Slovenská republika podporila pozíciu Nemecka. Tá vychádza z právnych názorov nemeckých súdov, vyslovených v tomto prípade. Nemecké súdy rozhodli, že transexuálny muž, ktorý po právoplatnom rozhodnutí o zmene pohlavia porodil dieťa, je v právnom slova zmysle matkou dieťaťa a zapisuje sa do matriky, ako aj do rodného listu dieťaťa a výpisov z neho – ak sa na nich uvádza údaj o rodičovi – ako „matka“ s jeho predchádzajúci ženskými menami. Spolkový najvyšší súd Nemecka dospel k záveru, že takýto postup nie je v rozpore s nemeckou ústavou a mal za to, že základné práva sťažovateľa ako transsexuála nie sú dotknuté: jeho identita bola zmenená a zohľadnená a právo na rodinný život nebolo porušené. Jeho právo na ochranu osobnosti a na zmenu identity má v právnom poriadku hranice dané ochranou záujmov iných, napr. dieťaťa. Nemecké právo určovania rodičovstva vychádza, tak, ako iné právne poriadky, z rodičovskej, resp. z rozmnožovacej funkcie rodiny. Podľa zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a otcom muž, ktorý mal s matkou určitý vzťah. Zákon má za cieľ dosiahnuť súlad medzi biologickou a právnou realitou. Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. To, že osoba počas života sa dostala do situácie, že sa cíti ako iné pohlavie, nemôže ovplyvniť právne postavenie dieťaťa, ktoré mu garantuje úprava rodičovstva v civilnom kódexe. Slovenská republika podporila tento postoj a poukázala na to, že skúmané otázky spadajú do rámca voľnej úvahy štátu, ktorý by v tomto prípade mal byť široký. ESĽP by nemal zohrať aktívnu tvoriacu rolu, ale mal by ponechať široký priestor pre voľnú úvahu štátom, o to viac, keď je v hre najlepší záujem dieťaťa.
Zdroj: MS SR
