Využívanie týchto programov je založené nielen na poskytovaní ekonomických výhod, ale predovšetkým na spracúvaní obrovského objemu informácií, ktoré zákazníci svojim postupom vyprodukujú. Ide teda o získavanie a následné vyhodnocovanie veľkého objemu dát, ktorých akvizícia je založená na motivovaní zákazníka v podobe poskytovania ekonomických výhod súvisiacich s ich nákupmi. Naproti vernostným programom z minulosti, kedy boli poukazy alebo zmienené žetóny poskytované zákazníkom bez potreby identifikovať oprávneného zákazníka je „bytostná“ podstata súčasných vernostných programov založená predovšetkým na spárovaní záznamov o spotrebiteľskom správaní s konkrétnym zákazníkom. Preukázateľne teda ide o systematické spracúvanie osobných údajov zákazníka a to nielen na účely vytvárania agregovaných (sterilných) štatistík o rozsahu spotreby a nákupu tovarov a služieb, ale aj profilovanie zákazníkov.
Nariadenie GDPR za právne základy spracúvania osobných údajov považuje súhlas, zmluvu, plnenie zákonnej povinnosti, životne dôležité záujmy dotknutej osoby, plnenie úloh vo verejnom záujme a oprávnený záujem prevádzkovateľa.
Je však potrebné upozorniť na hypotézu ustanovenia Čl. 6 ods. 1 GDPR. V tomto prípade ide o použité slová „vtedy“ a v tom „rozsahu“. Právna úprava prostredníctvom týchto generálnych predpokladov o.i. na prvom mieste uvádza, že spracovanie osobných údajov je zákonné iba za predpokladu, že existuje niektorý zo šiestich účelov spracúvania osobných údajov uvedených v písm. a) až f) (kauzálny predpoklad). Na druhom mieste tu prostredníctvom formulácie v znení „v tom rozsahu“ opätovne pripomína, že základným predpokladom zákonného spracúvania je spracovanie iba takého rozsahu osobných údajov, ktorý je potrebný na dosiahnutie daného účelu (kvantitatívny predpoklad).
V prípade vernostných programov spravidla môže ísť o použitie dvoch právnych základov, ktorými sú spracovanie na základe súhlasu zákazníka alebo spracovanie na základe zmluvy.
Ako už bolo vyššie uvedené, podstatou vernostných programov je kombinácia dvoch základných prvkov- ekonomickej výhody v prospech zákazníka a získania informácií v prospech obchodníka[1]. Zo samotného pohľadu spracovania osobných údajov teda ide o fakticky synalagmatický (vzájomný) záväzok medzi zákazníkom a obchodníkom, ktorý je založený na poskytnutí informácií o spotrebiteľskou správaní, výmenou za protiplnenie poskytované obchodníkom.
Právny základ môže byť teda stanovený ako
- spracúvanie na základe súhlasu dotknutej osoby (zákazníka),
- spracúvanie na základe zmluvy.
Ako už bolo uvedené, vernostný program samotný predstavuje v zásade samostatný právny vzťah medzi zákazníkom a obchodíkom. Jeho princípom je cyklické spracovanie a vyhodnocovanie údajov o spotrebiteľskom správaní, pričom poskytovanie týchto informácií je založené na motivačnom prvku v podobe získania aktív vyplývajúcich z vernostného programu. Teda ide o poskytnutie protihodnoty za odovzdané dáta.
O právnom základe súhlasu na spracovanie osobných údajov vypovedá aj Metodické usmernenie pre e-shopy[2] vydané Úradom na ochranu osobných údajov SR ("Úrad“), kde Úrad uvádza súhlas zákazníka podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) Nariadenia GDPR, ako právny základ pre spracovanie osobných údajov v rámci vernostných programov.
Pokiaľ však ide o udelenie súhlasu na účely realizovania vernostného programu, trpí súhlas dvomi právnymi nedostatkami.
V prvom rade ide o samotnú podstatu súhlasu, z ktorej vyplýva právo dotknutej osoby súhlas kedykoľvek odvolať. Právo ustanovené v Čl. 7 ods. 3 GDPR vypovedá o neobmedzenom práve dotknutej osoby odvolať súhlas na spracovanie osobných údajov kedykoľvek, teda bez podmienečného alebo časového obmedzenia. Odvolanie súhlasu však nemá vplyv na zákonnosť spracúvania pred jeho odvolaním, avšak odvolaním súhlasu stráca prevádzkovateľ právny základ na nadchádzajúce spracovanie osobných údajov realizované na jeho základe. Ide teda o rizikový právny základ vo vzťahu k trvalému spracovaniu osobných údajov.
Druhým nedostatkom súhlasu je skutočnosť, že v prípade vernostných programov spracúvanie osobných údajov na základe udelenia osobitného súhlasu predstavuje konflikt s vlastnou podstatou týchto programov. Ako už bolo vyššie uvedené, vernostný program je spravidla založený na poskytovaní ekonomických výhod v podobe jednotlivých plnení ustanovených podmienkami daného vernostného programu. V zmysle uvedeného je možné konštatovať, že vernostný program, plnenie jeho podmienok a získanie jednotlivých ekonomických výhod, predstavuje akcesorický právny vzťah k hlavnému záväzku, ktorým je spravidla kúpna zmluva uzavretá s prevádzkovateľom- na účely kúpnej zmluvy označovaným pojmom predávajúci/obchodník.
Je možné konštatovať, že vernostné programy, hoci založené na vlastných pravidlách fungovania, sú v zásade len akcesorické programy reálne previazané s kúpnymi zmluvami uzavieranými s obchodníkom/prevádzkovateľom osobných údajov na účely vernostného programu.
Ako zásadný argument k horeuvedenej téze slúži skutočnosť, že „aktíva“ vernostného programu získané poskytovaním informácií o spotrebiteľskom správaní môžu byť použité na účely kúpnych zmlúv a to napríklad v podobe zmeny podstatnej náležitosti zmluvy, ktorou je cena.
Súčasne je potrebné pripomenúť ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza, že „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ Ďalej v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Nakoľko aj plnenie podmienok vernostného programu predstavuje synalagmatický záväzok (vzájomný záväzok), je potrebné tieto podmienky ustanoviť v podobe Všeobecných obchodných podmienok ("VOP“) daného programu alebo iného dokumentu obsahovo zodpovedajúcemu úprave vzájomných právnych vzťahov medzi zákazníkom a obchodníkom, na účely vernostného programu označovaných aj ako dotknutá osoba a prevádzkovateľ osobných údajov.
Na základe uvedeného, vernostný program predstavuje právny vzťah založený na princípe zmluvy. A teda účasť zákazníka v rámci vernostného programu by nemala byť založená na súhlase o spracovaní osobných údajov, ale na zmluvnom princípe založenom VOP daného programu.
Výhodou spracovania osobných údajov na právnom základe zmluvy teda nie je len právna korektnosť tohto právneho základu, ale aj „perzistencia“ ich spracúvania. Obchodník si v závislosti od ustanovení VOP môže určiť nielen podmienky trvania zmluvy o vernostnom programe, ale zaradiť sem aj ďalšie účely spracovania osobných údajov, napríklad v podobe realizácie rôznych foriem marketingu. Súčasne tak spracovanie osobných údajov nie je závislé od trvania alebo odvolania súhlasu, ale od existencie zmluvy.
V záujme splnenie Vašich právnych povinností, bude potrebné:
- vypracovať Všeobecné obchodné podmienky vernostného programu
- vypracovať Pravidlá spracovania osobných údajov vernostného programu
- posúdiť potrebu vypracovania tzv. DPIA najmä v prípade profilovania zákazníkov.
