Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal 13. novembra 2025 významný rozsudok, ktorý sa dotýka témy interrupcií v Poľsku a zároveň vyzdvihuje dôležitosť právnej istoty v oblasti reprodukčných práv. V prípade A.R. proti Poľsku súd jednomyseľne rozhodol, že Poľsko porušilo článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, teda právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. K porušeniu došlo z dôvodu oneskoreného zverejnenia rozhodnutia Ústavného súdu v roku 2020.
Tento prípad je dôležitým medzníkom, ktorý ukazuje, ako zásadné je, aby štát zabezpečil predvídateľnosť zákonov, obzvlášť v situáciách, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie či životné rozhodnutia občanov.
Ako sa začal spor A.R. proti Poľsku
Príbeh žalobkyne A.R., poľskej občianky žijúcej v Krakove, sa začal v čase, keď bola v 15. týždni tehotenstva. Jej lekárske testy preukázali, že plod trpí vážnou genetickou poruchou – trisómiou 18, ochorením, ktoré je vo väčšine prípadov nezlučiteľné so životom. Podľa vtedy platného zákona z roku 1993 bola interrupcia v takýchto prípadoch legálna.
Situácia sa však dramaticky skomplikovala 22. októbra 2020. Poľský Ústavný súd vtedy rozhodol, že interrupcie z dôvodu závažného poškodenia plodu sú protiústavné. Rozhodnutie pritom nebolo zverejnené okamžite, čo malo za následok, že nikto si nebol istý, či interrupcie sú ešte stále povolené, alebo už zakázané.
Pre A.R. to znamenalo veľké riziko. Obávala sa, že k zverejneniu rozsudku môže dôjsť skôr, než podstúpi zákrok. Keďže nechcela čeliť trestnoprávnym následkom, rozhodla sa cestovať do Holandska, kde interrupciu v súkromnej klinike absolvovala.
Rozhodnutie poľského Ústavného súdu spôsobilo masívnu vlnu protestov. V uliciach sa zišli tisíce ľudí, ženy i muži, naprieč celou krajinou. Občania vyslovovali nespokojnosť s tým, že dlhoročné pravidlá boli zmenené spôsobom, ktorý nepriniesol jasné prechodné obdobie ani transparentnú komunikáciu.
Oneskorené zverejnenie rozsudku o tak závažnej otázke spôsobilo stav, ktorý ESĽP vo svojom rozhodnutí označil za situáciu značnej neistoty. Práve táto neistota bola jedným z hlavných dôvodov, prečo súd konštatoval porušenie práv žalobkyne.
Zákony musia byť jasné, predvídateľné a okamžite prístupné
ESĽP vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že zásah do práv žalobkyne nebol „v súlade so zákonom” z dvoch dôvodov:
Sporné zloženie poľského Ústavného súdu
Súd pripomenul, že už v predchádzajúcom prípade M.L. proti Poľsku konštatoval, že niektorí sudcovia poľského Ústavného súdu boli zvolení spôsobom, ktorý nie je v súlade s poľskou ústavou. Preto rozsudky takto obsadeného súdu nie je možné považovať za rozhodnutia prijaté tribunálom zriadeným zákonom.
Nejasná legislatívna situácia spôsobená oneskoreným zverejnením
Rozhodnutia poľského Ústavného súdu vstupujú do platnosti dňom zverejnenia. V tomto prípade však zverejnenie meškalo celé tri mesiace. Nebola určená žiadna prechodná lehota ani postup, ako sa má zmena aplikovať v praxi.
Pre ženy ako A.R. to znamenalo, že nemohli vedieť, či ich lekár bude môcť interrupciu vykonať, alebo či sa zákon zmení doslova zo dňa na deň.
Prečo súd rozhodol v prospech A.R.
Súd zdôraznil, že žalobkyňa patrila medzi osoby, ktoré boli priamo dotknuté legislatívnymi zmenami. Hoci jej interrupcia nebola odmietnutá, musela urýchlene konať a vycestovať do zahraničia – čisto pre obavy, že rozsudok bude publikovaný skôr, než stihne zákrok v Poľsku.
Práve to ESĽP označil ako zásah do jej práv podľa článku 8 Dohovoru. Navyše pripomenul, že v otázkach, kde sa menia pravidlá týkajúce sa osobnej autonómie a telesnej integrity, je predvídateľnosť zákonov absolútne kľúčová.
Finančné odškodnenie a následky rozhodnutia
Poľsko musí podľa rozsudku zaplatiť A.R.:
-
1 495 eur ako náhradu majetkovej škody (napríklad náklady na cestu a zákrok),
-
15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (psychické utrpenie a stres spôsobený právnou neistotou).
Rozhodnutie zatiaľ nie je konečné. Poľská vláda môže do troch mesiacov požiadať o postúpenie veci veľkej komore. Ak tak nespraví, rozsudok sa stane právoplatným.
Čo tento rozsudok znamená pre budúcnosť žien
Z rozhodnutia A.R. proti Poľsku vyplýva nasledovné:
-
Legislatívne zmeny týkajúce sa interrupcií musia byť nielen ústavné, ale aj transparentné a predvídateľné,
-
Ženy musia mať istotu, že budú vedieť, na čo majú nárok a aké pravidlá platia,
-
Ak štát vytvorí situáciu, v ktorej sa ľudia nemôžu zodpovedne rozhodovať, musí za to niesť zodpovednosť.
Poľský prípad pritom nie je ojedinelý. V celej Európe prebiehajú diskusie o prístupe k interrupciám, hraniciach právneho štátu a o tom, do akej miery môže štát zasahovať do súkromia.
