Podľa údajov z EURACTIV sa v EÚ rýchlo blíži široká podpora pre zavedenie prísnejších vekových limitov pre prístup k sociálnym médiám pre osoby do 16 rokov. Tento trend má nielen politicko-regulačný rozmer, ale prináša aj významné právne otázky — pre deti, rodičov i prevádzkovateľov online platforiem. V tomto článku si rozoberieme, čo návrhy obsahujú, aký je ich právny status, aké sú mechanizmy overovania veku a aké výzvy a riziká to pre právnu prax znamená.
Prečo EÚ navrhuje vekový limit na 16 rokov
Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov prijal iniciatívnu správu, ktorá navrhuje úplný zákaz prístupu k sociálnym médiám pre deti do 13 rokov a umožnenie prístupu od 13 do 16 rokov iba so súhlasom rodiča. Známe platformy ako Instagram, TikTok či YouTube, ale aj chatboty založené na AI mali byť podľa správy cieľom týchto opatrení.
Maďarská europoslankyňa Dóra Dávid poukázala na to, že „samoregulácia nefunguje. Naše deti by mali vychovávať rodičia, nie algoritmy.”
Hlavné dôvody pre tento posun sú:
-
Rastúce obavy z dopadu sociálnych sietí na duševné zdravie mladistvých,
-
Slabé overovanie veku používateľov na platformách a
-
Nedostatok účinných rodičovských mechanizmov.
Správa tiež volá po tom, aby algoritmy sociálnych platforiem, ktoré sú voči deťom návykové, boli obmedzené.
Je dôležité uviesť, že správa prijatá výborom EP má len odporúčací charakter. Nie je to právne záväzný právny akt, a teda ešte nejde o priamu legislatívu. Na to, aby sa opatrenia stali záväznými, potrebuje návrh inciovať Európska komisia a ten by prešiel schvaľovaním v Rade EÚ a Európskom parlamente. Výbor EP očakáva hlasovanie v pléne 24.–27. novembra.
Zaujímavé je, že členské štáty EÚ už podporili deklaráciu, ktorá sa zasadzuje pre mechanizmy na overovanie veku v digitálnom prostredí. Ide o pripravovanú oblasť regulácie digitálneho priestoru, ktorá sa neobmedzuje len na sociálne siete, ale zasahuje širšie do ochrany detí, digitálnej identity a online bezpečnosti.
Overovanie veku
Jedným z navrhovaných opatrení je mechanizmus overovania veku používateľov, na základe ktorého by platformy mali spoľahlivý údaj, že používateľ dosiahol daný vek. Európska komisia má vyvíjať aplikáciu, ktorá by overila vek napríklad na základe dokladu a následne platforme poslala len informáciu o tom, že používateľ dosiahol vek, bez odosielania citlivých údajov.
Europarlamentná správa upozorňuje na riziká, ktoré môže priniesť proces overovania veku, najmä v oblasti ochrany osobných údajov. Ako najvhodnejšie riešenie pritom označuje využitie Európskej peňaženky digitálnej identity.
Štátny tajomník Radoslav Štefánek (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie) uviedol:
Naša celonárodná diskusia ukázala, že jasne definované vekové hranice sú účinnejším nástrojom ako nejednotné systémy rodičovských súhlasov. Odborný konsenzus slovenského tímu odporúča stanoviť minimálny vek pre prístup na sociálne siete na 16 rokov, čo reflektuje poznatky o závislosti mladistvých na sociálnych médiách a negatívnych dopadoch na duševné zdravie.
Informácie poukazujú na rastúcu politickú a regulačnú podporu v EÚ pre stanovenie minimálneho veku 16 rokov pre prístup k sociálnym médiám, alebo prístupu mladistvých len so súhlasom rodiča. Aj keď zatiaľ ide len o odporúčanie a nie záväznú legislatívu, význam tohto trendu pre právnu prax je nepochybný. Prevádzkovatelia online platforiem, aplikácií a služieb by sa mali pripraviť na zmenu pravidiel v bližšej budúcnosti.
- Zvýšená ochrana detí pred rizikami online sveta, napr. digitálnym šikanovaním, predčasným vystavovaním nevhodnému obsahu, či návykovým mechanizmom platforiem.
- Jasnejšie právne pravidlá a vyššia právna istota pre poskytovateľov služieb pri definovaní svojich zodpovedností.
- Posilnenie dôvery rodičov v digitálny priestor, ak budú mať kontrolu nad prístupom pre svoje deti.
- Riziko narušenia súkromia – ak sa nevhodne spracúvajú citlivé údaje alebo ak systém nie je dostatočne zabezpečený.
- Potenciálne právne spory – napríklad ak platformy alebo prevádzkovatelia budú spochybňovať výklad „vek používateľa”, alebo ak budú existovať rozdiely medzi členskými štátmi v implementácii.
- Dôsledky na podnikanie online platforiem – obchodné modely sa budú musieť prispôsobiť, napríklad obmedzenie algoritmov, zmiernenie reklamy alebo iných mechanizmov zacielených na mladistvých.
