Tvorca konferenčných formátov Future Proof ukončil rok 2020 svojou 20. konferenciou. Legalsummit – Justice Revival sa konal v pondelok 14. decembra a otvoril jednu z najkontroverznejších otázok, akým naša krajina momentálne čelí. Spolu s domácimi a zahraničnými odborníkmi upriamil pozornosť na slovenskú justíciu, ktorá sa aktuálne ocitla v najdramatickejšej situácii, akú si vo svojej histórii vôbec pamätá.
“Slovensko sa bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch niesť v znamení dôležitých zmien zakotvených v návrhu už schválenej reformy súdnictva. Venovať im dostatočnú pozornosť preto považujeme za mimoriadne dôležitý krok, v čom nás utvrdili aj viacerí zo zúčastnených odborníkov. Využitím aktualizačného momentu sa nám podarilo otázku justície otvoriť práve v okamihu, keď to naša spoločnosť najviac potrebuje, zároveň to však nebolo naposledy. Touto diskusiou zakladáme tradíciu, ktorej obsahový, ale aj praktický význam má potenciál z roka na rok ďalej rásť,”
hovorí Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu organizuje.
Prvá diskusia sa venovala už schválenej Reforme justície na Slovensku. Podľa Pavla Čverhu, právnika Prosman&Pavlovič, dôjde vďaka nej k zrýchleniu, vyššej efektívnosti a aj dôveryhodnosti súdnych rozhodnutí. Európsky prokurátor Juraj Novocký zas vníma ako jej pozitívum najmä špecializáciu súdov a sudcov.
“Okrem urýchlenia konaní tento prvok zabezpečí lepšie odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Ako negatívum však vnímam, že ministerstvo nevenovalo príprave tejto zásadnej reformy dostatočnú pozornosť,”
uvádza Novocký, s ktorého názorom o tom, že diskusia mala byť detailnejšia, súhlasí aj Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave.
“V návrhu napríklad chýba detailné rozpracovanie otázky obsadzovania ústavného súdu. Táto otázka síce komunikovaná bola, ale na to, aká je zásadná, mohla byť komunikovaná oveľa viac,”
hovorí Burda.
Ďalšie negatívum vníma aj Ondrej Laciak, podpredseda Slovenskej advokátskej komory, a to vo vzťahu právomoci Najvyššieho ústavného súdu voči advokátom.
“Advokácia musí byť nezávislá a nie je správne, aby disciplinárne konanie nad advokátmi vykonával súd. Na toto upozorňujeme a uvítali by sme širšiu diskusiu odbornej verejnosti.”
Slovenská reforma justície je pritom zmenou, na ktorú podľa Vladimíra Bilčíka, poslanca Európskeho parlamentu, reaguje aj zahraničie.
“Právna situácia je téma, ktorá hýbe svetom. V strednej Európe by sme preto nemali mať len príbeh Maďarska a Poľska, ale aj sľubný príbeh Slovenska a pozitívnych zmien v prospech právneho štátu. Cieľom je, aby bola spravodlivosť dostupnejšia pre všetkých a aby nezávislosť justície išla ruka v ruka s výkonom spravodlivosti,”
poznamenal Bilčík a zároveň poznamenal, že s podmienkami právneho štátu úzko súvisí aj hospodárska situácia.
“Investori sú opatrní v tom, kam idú investovať. Ako krajina sa preto potrebujeme zlepšiť v hodnotiacich právnych rebríčkoch a vo vymožiteľnosti práva, čím posunieme vpred celú spoločnosť,”
dodáva Bilčík.
Jednou zo sporných otázok návrhu justičnej reformy je aj nová súdna mapa, ku ktorej vzhľadom na stále prebiehajúce diskusie Slovenská advokátska komora zatiaľ nemá finálne stanovisko. Podľa Laciaka môže mať veľmi pozitívny efekt, musí sa však vo finálnej podobe zrealizovať tak, aby sa nestala systémovým problémom. A hoci Ministerstvo spravodlivosti SR tvrdí, že by mala zabrániť korupcii, Burda upozorňuje na riziko “výmeny justičných mafií”. Novocký ďalej dopĺňa, že len samotná zmena justičnej mapy problém korupcie nevyrieši.
“Potrebné sú aj ďalšie opatrenia a hlavne, korupciu treba riešiť citlivo, od prípadu k prípadu. Nemyslím si totiž, že je systémovým problémom, skôr ide o jednotlivcov, ktorí deformujú pohľad na justíciu ako celok,”
hovorí Novocký.
Rovnaký názor má na vec aj Čverha, zároveň sa však obáva, že podobné prípady sú problémom takmer každého okresného súdu na Slovensku.
Napriek tomu, že Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá reformu súdnictva zavádza, inšpirovať sa v zahraničí nie je jednoduché. Podľa Bilčíka si Slovensko jednoducho musí nájsť vlastné odpovede:
“Z hľadiska zahraničnej inšpirácie sa skôr potrebujeme vyhnúť úskaliam. Varovným príkladom nám môže byť Poľsko, ktoré je z hľadiska nezávislosti v horšej situácii ako my. Slovensko je zatiaľ práveže vnímané ako veľmi dobrý príklad pozitívne naštartovaných zmien, potrebujeme však viac vysvetľovať na európskej úrovni.”
S Bilčíkom súhlasí aj Novocký a Burda, podľa ktorých síce môžeme urobiť parciálne porovnania konkrétnych oblastí či prípadov, no musíme ich prispôsobiť slovenským podmienkam.
Burda okrem toho upozorňuje aj na mylnú predstavu o tom, že zmenou legislatívy očakávame aj zmenu vnímania a myslenia spoločnosti:
“Takto to ale nefunguje. Ak by boli naše spoločenské podmienky iné, mohol by predsa systém bezchybne fungovať aj tak, ako bol nastavený doteraz.”
Jeden z bodov novely považujú spíkri za mimoriadne znepokojivý. Konkrétne ide o časť, ktorá hovorí o tom, že Ústavný súd nemôže posudzovať súlad ústavného zákona s Ústavou.
“Tento bod je sporný aj z hľadiska aplikácie. Vzbudzuje pocit neobmedzenej vládnej moci, čo je v právnych štátoch neprípustné,”
vysvetľuje Burda.
V rámci tém týkajúcich sa dôveryhodnosti v slovenské súdnictvo, sa diskusia dotkla aj rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa Bilčíka bol zo strany sudcu tento rozsudok podaný bez vysvetlenia, čo dôveryhodnosti v slovenské súdnictvo vôbec nepomohlo. Zdatní komunikátori sú podľa neho tým, čo slovenskému justičnému prostrediu chýba. Podľa Čverhu, Burdu a Novockého je pritom práve odôvodnenie rozsudku jedinou šancou, kedy má sudca možnosť presvedčiť verejnosť o správnosti svojho rozhodnutia. Novocký však v súvislosti s kvalitou odôvodňovania upozorňuje na problém spočívajúci v platnom zákaze vyjadrovania sa k tzv. živým súdnymm veciam, ktorých úprava je aj jedným z predmetov schválenej reformy.
Druhou diskusiou bola Otvorená justícia, ktorú si podľa Adama Kesega, právnika Prosman&Pavlovič, verejnosť predstavuje najmä pod zverejňovaním rozhodnutí a v dostupnosti záznamov zo súdnych pojednávaní. Jednou z ciest, ako ju môžeme verejnosti sprístupniť, je portál Slovensko.sk, ktorý všetci spíkri označili za síce dobrý, ale zároveň nefunkčný a nekvalitný nápad s množstvom prekážok a zlým servisom od štátu. Podľa Mariána Porvažník, zakladateľa iniciatívy Lepšia advokácia, je však takáto platforma považovaná za nevyhnutnosť budúcnosti každého právneho štátu, avšak podľa Kataríny Javorčíkovej, zakladateľky iniciatívy Za otvorenú justíciu, nie je vo forme, a akej funguje na Slovensku, dobrým predpokladom pre postupnú elektronizáciu justície.
V porovnaní s českou justíciou je na tom Slovensko podstatne horšie.
“V Česku sme si zachovali vyšší štandard aj napriek množstvu problémov. Transparentnosť súdov tu dlhodobo stojí na silných osobnostiach. To, čo však potrebujeme, je nový impulz. Pozitívne preto hodnotím vznikajúci Register súdnych rozhodnutí, ktorý umožní verejne dohľadať všetky rozhodnutia súdu,”
uviedol Petr Leyer, riaditeľ Transparency International Česká republika.
Za hlavné problémy českej justície pritom Ondřej Závodský, právny expert, Nadační fond proti korupcii, považuje zdĺhavé a názorovo roztrieštené rozhodovanie súdov. Výrazne pomôcť by malo už spomínané zverejňovanie rozhodnutí.
“Problematickou je aj exekútorská oblasť, ktorou sa môžeme inšpirovať na Slovensku. Problém máme aj so zatýkaním sudcov, sú to však ojedinelé prípady, preto si takto dramatickou situáciou česká justícia nikdy neprechádzala.”
Dramatickosť situácie na Slovensku je podľa Michala Kaliňáka, riaditeľa kancelárie, ZMOS, spôsobená rýchlosťou a hlučnosťou jednotlivých krokov, ktoré budia dojem, že ide o výsledok skorumpovaného systému. Ján Kutan, člen predstavenstva Slovenskej advokátskej komory, zároveň hovorí, že celej situácii nepomáha ani silná medializácia.
“Treba stanoviť medze toho, čo by mala vnímať verejnosť, a čo by mal mať pod správou orgán, ktorý v tejto veci rozhoduje. Často sa totiž stretávame s tým, že verejnosť a médiá majú informácie o výsluchoch skôr než má obhajca k dispozícii všetky potrebné materiály. Je to nezdravá úroveň, ktorá prispieva k šikane iných úkonov. Výsledkom je, že právnické profesie sa boja medzi sebou komunikovať. Neexistuje, aby sa sudca s advokátom stretli, pretože podľa verejnosti hneď korumpujú, pritom je to však absolútne legitímne a normálne.”
Na úrovni otvorenosti justície sa podľa Porvažníka robia kroky správnym smerom, bude však trvať celé dekády, kým uvidíme výsledok.
“Na Slovensku sa však stále zabúda na oddeľovanie justície a advokátskeho stavu. Advokáti majú totiž ideálne postavenie na to, aby zabezpečili korupčný dopyt a ponuku medzi sudcami a klientmi. Koniec-koncov, disciplinárne konania boli oveľa efektívnejšie voči sudcom. Advokátska komora na tento krok vyčkávala mesiace a prakticky zakročila až na tlak verejnosti,”
objasňuje Porvažník.
Otvorenosť justície sa však týka nielen súdov, ale aj samospráv, ktoré sú na Slovensku typické najvyššou mierou zapojenia verejnosti spomedzi všetkých krajín V4. Ku konfliktu však dochádza medzi formálnym a reálnym právom.
“Najdlhšie trvajúce súdne spory sú spory samospráv. Je nutné to urýchliť, inak si následky vždy odnesie nasledujúce vedenie. Otvorenosť preto potrebujeme spojiť so zodpovednosťou. Každý musí cítiť zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré urobí, a za návrh, s ktorým prichádza na rokovania,”
uviedol Kaliňák.
Jednou z problematických oblastí justície je aj hodnotenie práce sudcov.
“Doterajší spôsob bol neefektívny a nenaplnil očakávania. Aktívni sudcovia sa okrem toho úplne prestali hlásiť na tieto pozície, i keď bol o ne najskôr veľký záujem. Je to veľmi zlá situácia, z ktorej momentálne hľadáme cestu von. Jedným z riešení, ktoré zaviedla novela, je, že hodnotiacimi sudcami sa môžu stať aj bývalí sudcovia s tým, že sa uvažuje aj o možnosti vôbec nevytrhávať aktívnych sudcov z procesu,”
poznamenala Javorčíková.
Ako však uviedol Závodský, v susedných Čechách sa hodnotiaci systém vôbec nerozvinul.
“V tomto za Slovenskom zaostávame. Hodnotenie sudcov je u nás vždy internou záležitosťou súdu. Založené je na objektívnych, ale zároveň nič nehovoriacich kritériách. Jedným z nich je počet vydaných súdnych rozhodnutí, preto sa často stretávame s poklesom kvality sudcov,”
uviedol Leyer.
Kutan v súvislosti s náročnosťou hodnotenia sudcov navrhol, že by sa pre posúdenie niektorých kritérií mohla používať umelá inteligencia (AI).
“Argumentačnú schopnosť môžeme vyhodnotiť pomocou Al a až potom, ak by sudca nespadol do nastaveného rámca automatického procesu, pristúpilo by sa k osobnému hodnoteniu,”
navrhol Kutan.
Súhlasí s ním aj Porvažník, no zároveň upozorňuje, že potrvá roky, kým AI niečo také dokáže.
“Ja by som sa inšpiroval v USA, kde sudcov hodnotia samotní advokáti. Hodnotenie je efektívne, dlhodobé a objektívne, keďže počas 2-4 rokov vedú stovky pojednávaní. Okrem toho je to spôsob ako prepojiť justíciu s advokáciou a zamedziť tak konfliktu záujmu medzi samotnými sudcami,”
vysvetlil Porvažník.
V rámci diskusie sa odborníci venovali aj problematike skráteného legislatívneho konania, ktoré sa najmä v súčasnosti vníma ako prostriedok na zneužívanie legislatívnej právomoci.
“Tak dôležité otázky, akou je napríklad súdna mapa, by určite nemali byť predmetom skráteného legislatívneho konania. Výsledkom je množstvo nespokojnosti a pripomienok, ktoré sa veľmi ťažko riešia spätne. Treba preto nájsť rovnováhu medzi verejnosťou, ktorej sa zákon týka, a medzi právomocou poslancov, ktorí ho vytvárajú,”
vysvetľuje Javorčíková.
Témou tretej diskusie bola otázka, Ako inovácie podporujú právny štát? Jej súčasťou bola aj prezentácia Jakuba Zemana, analytika Najvyššieho kontrolného úradu. V rámci nej poukázal na to, že v predchádzajúcom období sa síce robili reformy týkajúce sa elektronizácie podnikateľskej činnosti, avšak ich kvalita pre štát a užívateľov je z dôvodu ich neúplnosti, nedostupnosti či kvality elektronických služieb nedostatočná.
“Obchodný register je pre súdy a verejnosť užívateľsky nevhodný, preto sa zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vyžaduje jednoznačné zlepšenie kvality, dostupnosti a pravidelnosti zverejňovania údajov,”
uviedol Zeman.
Iniciatíva aplikovania technológií v rámci súdnictva vzniká aj na Európskej úrovni. Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej, poslankyne Európskeho parlamentu, práve pandémia zapríčinila, že digitalizácia a automatizácia prebieha omnoho rýchlejšie, ako sme čakali.
“V niektorých krajinách ako Španielsko, Rakúsko či Veľká Británia, sa súdne jednania presunuli do virtuálneho priestoru. Slovensko má však v digitalizácii súdnictva veľké medzery. A keďže virtuálne súdy majú pre všetky zainteresované strany veľmi veľa nevýhod, máme pred sebou množstvo výziev, ktoré musíme urobiť, aby to fungovalo,”
vysvetlila Ďuriš Nicholsonová a zároveň poznamenala, že medzi členmi EU sú v otázke digitalizácie veľké rozdiely.
“Prístup k elektronickej podobe prípadov majú z hľadiska civilného práva ľudia len v 10 členských štátoch, z hľadiska kriminálneho práva dokonca len v 7 krajinách,”
dodala Ďuriš Nicholsonová.
Hlavný problém inovácií pritom podľa Mariána Čupríka, Slovenská advokátska komora, spočíva v odpore a v odmietaní inovácií zo strany sudcov.
“Namiesto upätosti na staré, zaužívané prístupy, by sme sa mali zamerať na využívanie technológií, ktoré sú už teraz dostupné v praxi,”
uviedol Čuprík.
Odlišná situácie je napríklad v Taliansku, kde súdne spory v online podobe fungujú najmenej 7 rokov.
“Taliansko bolo prvou najviac postihnutou krajinou koronavírusom, preto sa naše súdy museli veľmi rýchlo prispôsobiť virtuálnemu prostrediu. Zvládli sme to veľmi dobre, no ak sa chceme v rámci digitalizácie justície posunúť ďalej, musíme analyzovať, ako môžeme AI použiť aj pre riešenie civilných sporov. Al vie napríklad predpovedať, aká je možnosť, že kriminálnik spôsobí zločin ešte raz, algoritmy však musia byť naplnené obrovským množstvom informácií,”
poznamenal Massimo Donna, riaditeľ Technology Group, Paradigma – Law & Strategy.
Proces digitalizácie verejnej sféry by podľa Milana Andrejkoviča z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, mal byť podobným spôsobom nastavený aj v podmienkach Slovenska.
“Všetky procesy by mali závisieť od kvalitných a dostupných dát, pričom regulácia by nemala byť veľmi silná,”
povedal Andrejkovič.
Jednou z najväčších výziev v procese zavádzania technológií bude pritom otázka bezpečnosti a ochrany osobných údajov.
“GDPR bude v procesoch digitalizácie justície veľkou výzvou, veľmi však odporúčam, aby sa AI použila nielen na elimináciu korupcie, ale aj na to, aby sme pri rozhodovaní vo veci rovnakých prípadov predišli prijatiu rozdielnych rozhodnutí ,”
poznamenala Ďuriš Nicholsonová.
Podľa Mareka Križka, spoluzakladateľa Sparring, by mala spoločnosť vnímať vývoj právnych procesov, a tým aj zlepšovanie prístupu k spravodlivosti, ako jeden z hlavných pilierov jej dynamického vývoja.
“Verím, že vďaka technológiám môže byť život advokátov oveľa lepší. Legaltech má v tejto oblasti rozhodne čo ponúknuť, no problémom je, že na Slovensku je značne obmedzený. Ak však chceme zlepšiť procesy, musíme zlepšiť aj Al modely. A na to potrebujeme viac zdrojov a open data,”
uviedol Križka.
Okrem samotnej AI však podľa Antona Artima, riaditeľa IT oddelenia, Elcom, digitalizácia umožňuje využívať aj benefity ako biometrický podpis, ktorý je bezpečný a rýchly vďaka možnosti jeho overenia softvérom.
Popri všetkých výhodách treba myslieť na to, že verejnosť bude inovácie využívať len vtedy, ak ju k tomu budeme nejakým spôsobom motivovať. Podľa Martina Krendla, advokáta Prosman&Pavlovič, je preto cieľom zabezpečiť, aby občania dokázali viacero vecí vybaviť pod jednou platformou, napríklad pod platformou Slovensko.sk. K vytvoreniu regulácie s takýmto nastavením je však, podľa Andrejkoviča, potrebná participácia všetkých odvetví, zabúdať však netreba ani na jednoduchosť používania.
“Inovácie musia byť jednoduché, ľahko zrozumiteľné a user friendly. Oveľa rýchlejšie sa tak adaptujú a verejnosť ich bude viac využívať,”
poznamenal Križka.
Štvrtá diskusia sa venovala Právam duševného vlastníctva a ich ochrane. Matúš Medvec, predseda Úradu priemyselného vlastníctva, počas nej označil 21. storočie za storočie duševného vlastníctva. Za výhodu považuje možnosť chrániť jednotlivé dizajny a logá, a tým aj odlišovať od seba produkty a ich hodnotu. Podľa Martina Žovica, predsedu Slovenskej komory patentových zástupcov, však povedomie o duševnom vlastníctve na Slovensku nie je dobré a ako uviedol Martin Krendl, advokát Prosman&Pavlovič, jeho úroveň ešte nedosiahla úroveň vyspelejších krajín.
“Dizajnéri potrebujú poznať základné definície, ktoré im umožnia si svoj patent chrániť. Najpodstatnejším faktorom je pritom čas, preto by napríklad startupy mali svoj patent najskôr prihlásiť a až potom by ho mali predstaviť svetu,”
uviedol Žovic.
Z pohľadu Slovenskej akadémie vied sa v porovnaní s vyspelým svetom patentuje na Slovensku príliš málo.
“Slováci zabúdajú na fakt, že hodnota výrobku začína nie pri jeho výrobe, ale už pri zrode jeho myšlienky,”
poznamenal František Simančík, manažér pre vedu a výskum, SAV.
Rovnakému problému pritom čelí aj susedné Česko, kde je, podľa Liliany Berezkinovej, zakladateľky Pipette&Chart, slabé vedomie o tom, že nehmotné veci môžu byť minimálne rovnako hodnotné ako tie hmotné.
“Duševné vlastníctvo je tajná zbraň všetkých firiem, ktoré majú silný ľudský kapitál. Treba k nemu pristupovať strategicky a vedieť predpovedať, kam sa budem so svojím podnikaním v budúcnosti posúvať ja a moja konkurencia. Know-how totiž treba včas patentovať,”
hovorí Berezkinová.
Pomôcť riešiť tento problém by mohla podpora duševného vlastníctva cez legislatívne zmeny, úľavy či podpory zo strany štátu tak, ako je to podľa Birgit Reiter-Braunwieser, riaditeľky ABA Invest pre CEE, v Rakúsku.
“Nachádzame sa na 9. mieste svetového rebríčka, ktorý porovnáva práva duševného vlastníctva a ich ochranu. Z hľadiska počtu patentov pripadajúcich na počet obyvateľov sme podľa svetového hodnotenia na 7. mieste,”
dodala Reiter-Braunwieser.
Otázkou je, aké opatrenia pripravuje Úrad priemyselného vlastníctva s cieľom motivovať ľudí k väčšiemu využívaniu duševného vlastníctva?
“V priebehu 3 mesiacov sa nám podarilo skrátiť priemernú dĺžku konania z 57 až 170 dní na 35 dní, pričom naďalej klesáme. V prípade patentov zavádzame ‘fast track’ systém, ktorý 4 ročnú dobu skráti na 2 roky tak, ako je to v susednom Rakúsku. Okrem toho v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi nastavujeme aj národnú stratégiu duševného vlastníctva, pretože ho v rámci podnikateľského prostredia vnímame ako dôležitý pilier zlepšovania podmienok podnikania na Slovensku,”
informoval o zmenách Medvec.
Podľa Krendla však problémom nie je len nevyužívanie duševného vlastníctva, ale aj nedostatočné poznanie faktov. Mnoho ľudí totiž žije v domnienke, že duševné vlastníctvo je len o jednorazovom nastavení, nie je to však pravda.
“Mix ochrany je dynamický organizmus, ktorý treba prispôsobovať vývoju, fáze a aktuálnym podmienkam,”
vysvetlil Krendl.
Posledná, piata diskusia sa venovala Podnikaniu a elektronizácii právnych vzťahov. Podľa Petra Bíra, CEO, SK-NIC, má byť elektronizácia najmä zdrojom zefektívnenia procesov a podľa Tomáša Illeša, podpredsedu Slovenskej advokátskej komory, aj ich bezpečnosti. Marcel Klimo, Vacuumlabs, uvádza ako príklad dobrej praxe Švédsko a jeho bank ID, čo je bankami vystavené ID číslo používané naprieč celým podnikateľským prostredím.
Ako poznamenal Miloslav Karaffa, viceprezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory & CEO Elcom, problémom Slovenska je, že podnikatelia sa síce snažia svoje činnosti a komunikáciu automatizovať, tieto procesy však nie sú riadené nikým zhora. Podľa Pavla Čverhu, právnika Prosman&Pavlovič, sa totiž oberáme o možnosť odbúrať elektronizáciou aj byrokraciu súdnictva a obchodno-právnych vzťahov.
“Elektronizácia nemôže byť len mieneným preklopením ústneho či písomného procesu do elektronickej podoby. Mala by ísť ruka v ruke s procesným manažmentom a takým redizajnom procesov, ktorý by šetril čas a aj iné prostriedky,”
vysvetlil Čverha.
Faktom je, že Slovensko zaostáva nielen v elektronizácii súdnictva a obchodno-právnych vzťahov, no podľa Martina Maliara, generálneho riaditeľa sekcie civilného práva z Ministerstvo spravodlivosti SR, aj vo vnútorných procesoch. Jedným z dôvodov sú pritom nekompatibilné informačné systémy.
“Zefektívnenie procesov môžeme docieliť 3 prostriedkami. Prvým je register a autentifikácia, druhým opatrenia na strane štátu v zmysle poskytovania elektronických spisov a tretím sú investície do ľudí a ich školení,”
vysvetlil Maliar.
Jeho názor doplnil aj Klimo, podľa ktorého by sme mali mať na úrovni štátu preddefinované štandardy na tvorbu štátnych webov, aplikácií, platforiem či samotného obchodného registra.
“Centralizovaná stratégia by úradom pomohla zladiť sa. Inšpiráciu pritom môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Británii, kde sú všetky vládne stránky štandardizované,”
doplnil Klimo.
Z legislatívneho hľadiska pritom podľa Illeša brzdí elektronizáciu Slovenska najmä zákon proti byrokracii, ktorého zámer bol síce výborný, ale štát naň nebol technicky pripravený.
Za jeden z mnohých nezvládnutých príkladov elektronizácie na Slovensku môžeme iste považovať aj obchodný register, ktorý podľa Bíra pôsobí, ako z 90. rokov. Karaffa zdôrazňuje, že jeho cieľom má byť zabezpečiť bežnému občanovi digitálne služby a jednoduché používanie.
“Všetky služby pritom musia byť responzívne a zohľadňovať aj mobilné zariadenia,”
dodal Bíro.
Pre lepšie zavedenie elektronizácie do praxe uviedli odborníci počas diskusie aj niekoľko odporúčaní. Okrem chýbajúcich systémových riešení, na ktoré upozornil Bíro, zaznela aj potreba samostatného orgánu.
“Slovensko by potrebovalo orgán s konkrétnymi právomocami, kompetenciami a s dostatočným rozpočtom, ktorého úlohou by bolo v plnom rozsahu dohliadať na implementáciu elektronizácie na Slovensku,”
dodal na záver Čverha.
Vysoký potenciál a kvalitný obsahový prínos konferencie mali možnosť oceniť nielen spíkri, ale aj v verejnosť. Vďaka podpore sponzorov zo súkromného sektora bolo totiž opäť možné si pomocou bezplatného online prístupu vypočuť jej diskusie z pohodlia domova.
“Legalsummit - Justice Revival bol „ochutnávkou“ celej šírky aktivít, ktorých sa dôvera a správne procesné nastavenia v justícii priamo dotýka. Veríme, že nájdeme dostatočnú podporu od partnerov, aby sme mohli v najbližších tematických diskusiách rozdiskutovať jednotlivé témy do detailov. Uvažujeme aj o pohľade advokácie v kontexte aktuálnej reformy, i keď na tom ešte len pracujeme. Do budúcna každopádne navrhujeme založiť otvorenú medzisektorovú multidisciplinárnu, možno až občiansku inovačnú platformu, ktorá bude združovať pohľady všetkých zainteresovaných strán. A ako vyplynulo aj zo samotných diskusií, trh o takúto platformu záujem prejavil. A my sa tejto iniciatívy ujímame,”
dodal Čajko a zároveň poznamenal, že na jej prípravách aktuálne pracujú. pričom jej prvý krok je už na sociálnej sieti LinkedIn.
Všetky otázky, ktoré Legalsummit otvoril, dávajú v aktuálnom čase dejúcich sa zmien dvojnásobný význam. Veľká vďaka zo strany organizátora preto patrí všetkým sponzorom, partnerom a podporovateľom, vďaka ktorým sa konferencia mohla uskutočniť aj za týchto extrémne ťažkých podmienok.
“Pre všetkých, vrátane nás, sa končí veľmi zvláštny rok. Aktuálne pracujeme na príprave nových konceptov pre rok 2021, na ktoré, veríme, že sa budete spoločne s nami tešiť. Legalsummit 2 by sa však mohol symbolicky konať práve 9.12., kedy si pripomíname Medzinárodný deň proti korupcii,”
uzatvára Čajko.
- Exkluzívny partner: Advokátska kancelária Prosman & Pavlovič
- Podporovatelia: Elcom, Instea
- Produkční partneri: VNET, Slido, Upcoming Tell your story
- Mediálni partneri: SITA, StartitUp, Najpravo.sk, Pravnenoviny.sk, Pcrevue.sk, Inba.sk, Bratislavskenoviny.sk
Všetky informácie nájdete na Legalsummit.sk a na sociálnych sieťach, kde organizátori vytvorili aj otvorenú platformu dostupnú pre všetky iniciatívy venujúce sa témam justície a jej posunu vpred. Platforma je dostupná TU.
Prvú diskusiu z Legalsummitu si už môžete pozrieť na YouTube kanáli organizátora, kde budú v priebehu nasledujúcich dní postupne pridané aj všetky ďalšie diskusie z konferencie. Ako podcasty a videá nájdete zároveň spracované aj všetky doterajšie formáty organizátora a ich diskusie.
