Dražby a pohľad do ich histórie

História dražieb siaha až do starovekých čias, do oblasti blízkeho východu. Prvé záznamy môžeme nájsť okolo roku 500 p.n.l. Išlo o Babylonské dražby neviest, ktoré sa konali pravidelne každý rok a na ktorých sa predávali ženy za účelom vydaja. Tieto aukcie boli zostupného typu od najkrajších k tým menej krásnym, začínalo sa na najvyššej ponuke a išlo sa postupne dole, až kým nebola ponuka nejakým záujemcom akceptovaná. Zariadiť vydaj dcéry iným spôsobom ako dražbou sa tu považovalo za nelegálne.

Dražby našli svoje uplatnenie aj v Rímskej ríši. Nakoľko starí Rimania podnikali mnoho vojnových výprav, zabavovali rímski vojaci po každom víťazstve vojnovú korisť, ktorá bola následne vydražená. Jedným z najčastejších “tovarov“ boli otroci. Z výťažku dražieb sa ďalej financovali vojnové ťaženia Ríma. Rimania využívali dražby aj na uhrádzanie dlhov dlžníkov, ktorých majetok bol konfiškovaný a následne vydražený. Príkladom bol aj samotný cisár Marcus Aurelius, ktorý takto predal vlastný nábytok, aby vyrovnal dlhy, pričom dražba týchto vecí trvala mesiace.[1] Jedna z najvýznamnejších aukcií histórie sa konala v roku 193 n.l., kedy bola pretoriánskou strážou daná do dražby celá Rímská ríša. Pretoriánska stráž najprv zabila cisára Pertinaxe, a potom ponúkla ríšu vydražiteľovi s najvyššou ponukou. Didius Julianus porazil všetkých ostatných s cenou 6 250 drachem pre každého vojaka. Od konca Rímskej ríše v 4. storočí až do 17. storočia vplyvom cirkvy, ale aj v dôsledku feudálnych vzťahov neboli v Európe dražby veľmi obvyklé a v Ázii sa nerozšírili už vôbec.

V niektorých častiach Anglicka začali v 17.-18. storočí prebiehať tzv. dražby pri sviečke. Táto dražba začala zapálením sviečky, následne boli dávané ponuky, až kým sviečka nezhasla. Dražbu vyhrala tá ponuka, ktorá bola posledná pri zhasnutí sviečky. Koncom 18. storočia po Francúzskej revolúcii, sa začínajú konať dražby aj vo Francúzsku v rôznych hostincoch a kaviarňach, pričom sa predávalo najmä umenie. Takéto dražby sa konali denne a dokonca sa tlačili rôzne katalógy a letáky, ktoré mali prilákať ľudí na dražbu takýchto umeleckých diel. Takáto príprava sa týkala zväčša vzácnych a zberateľských kusov. V niektorých prípadoch boli tieto katalógy vypracovávané samotnými umelcami a obsahovali významné detaily o umeleckých dielach, ktoré boli predmetom dražby.

Rozvoj aukcií je spojený najmä s obdobím kolonizácie a industrializácie. V tomto období plnom nových obchodných možností, začínajú po svete vznikať aukčné siene, ktorých hlavnou náplňou sa stalo sprostredkovanie predaja formou dražby. Najstaršia aukčná sieň na svete je Stockholm Auction House (Stockholms Auktionsverk) vo Švédsku, založené v roku 1674. Najväčšie aukčné siene, ktoré pretrvali dodnes, majú však svoj pôvod v Anglicku, v koloniálnej a industriálnej veľmoci, ktorá riadila niekoľko 10ročí obchod na celom svete. Dnes najväčšia aukčná sieň na svete Christie's bola založená v roku 1766, druhá najväčšia Sotheby's v roku 1744 a okrem nich funguje niekoľko desiatok ďalších aukčných siení, ktoré majú svoje korene v 18. a 19. storočí.

Dnes je svet dražieb podstatne rozvinutejší a jeho hodnota sa pohybuje v niekoľkých miliardách dolárov. Jeho rozvoj znamenal, že reálne sa dnes využíva niekoľko typov dražobných postupov.

• Anglická dražba (tzv. otvorená dražba so zvyšujúcou cenou) predstavuje najrozšírenejšiu formu aukcie, ktorá sa v súčasnosti používa. Účastníci dávajú otvorené ponuky jeden proti druhému, pričom každá nasledujúca ponuka je vyššia ako predchádzajúca. Licitátor musí oznámiť ceny, dražitelia musia sami dávať svoje ponuky alebo v dnešnej dobe môžu byť ponuky odovzdávané aj elektronicky, kedy je verejne zobrazená súčasná najvyššia ponuka. Dražba končí, ak žiadny z účastníkov už nechce ďalej ponúkať. V takom prípade získava dražiteľ s najvyššou ponukou draženú položku a musí zaplatiť ponúknutú sumu. Niekedy licitátor stanoví minimálnu čiastku, o ktorú musí nasledujúca ponuka presahovať súčasnú najvyššiu ponuku. Najvýznamnejším rozlišovacím faktorom od ostatných typov dražieb je, že súčasná najvyššia ponuka je vždy známa ostatným dražiteľom. Anglická dražba sa najčastejšie používa k predaju majetku, starožitností, umeleckých diel, ale aj realít.[2] Určitou variantnou anglickej dražby je tichá aukcia (dražba), kde sa ponuky píšu na list papiera, pričom pri vopred stanovenom konci dražby vyhráva draženú položku najvyššie uvedená ponuka. Tento typ dražby sa často používa pri charitatívnych spoločenských udalostiach, kedy sa draží viacej vecí naraz a doba trvania dražby je pevne stanovená. Dražba je „tichá“ v tom zmysle, že tu nie je prítomný žiadny licitátor. Dražitelia píšu svoje ponuky na ponukový list, ktorý často leží na stole blízko draženej položky.[3]
• Holandská dražba (tzv. otvorená dražba s klesajúcou cenou) je typická tým, že licitátor začne hneď s najvyššou ponukou, ktorá sa postupne znižuje dovtedy, dokým nie je niekto z účastníkov ochotný akceptovať cenu. Účastník, ktorý v dražbe vyhral, zaplatí oznámenú cenu. Holandská dražba je pomenovaná podľa svojho najznámejšieho príkladu – Holandskej tulipánovej dražby. Okrem predaja kvetín sa tento typ dražby používa napr. pre komodity rýchlo podliehajúce skaze, ako sú ryby a tabak. V praxi sa však holandská dražba veľmi nepoužíva.
• Obálkova metóda (tzv. dražba so zapečatenými obálkami) funguje na princípe výhry najvyššej ponuky. Pri tomto type dražby všetci dražitelia odovzdávajú súčasne svoje zapečatené (uzatvorené) ponuky, napr. v obálke, takže žiadny dražiteľ nepozná ponuku iného dražiteľa. Dražiteľ s najvyššou ponukou platí cenu, ktorú uviedol. Tento typ aukcie je odlišný od anglickej dražby tým, že pri anglickej dražbe ponuku dáva vždy len jeden a ostatní mu môžu kontrovať vyššou ponukou nakoľko jeho ponuku poznajú. Pri obálkovej metóde dražitelia nepoznajú ponuky ostatných dražiteľov, a tak nemôžu svoju ponuku upravovať. Obálkové metódy sa najčastejšie využívajú v prípade štátnych ale aj súkromných verejných súťaží.
• Vickreyova dražba (tzv. dražba so zapečatenými obálkami, kde vyhráva druhá najvyššia ponuka) je takmer identická s obálkovou metódou s rozdielom toho, že víťazný dražiteľ zaplatí druhú najvyššiu ponuku. V súčasnosti sa tento typ dražby s určitými obmenami používa napr. pri internetových dražbách v systéme eBay, kde víťaz platí druhú najvyššiu ponuku plus prihadzovací prírastok 10%. Tento typ sa však v praxi takmer vôbec nepoužíva.
• Obrátená dražba je typom dražby, v ktorej sú obrátené pozície predávajúceho a kupujúceho. Primárnym cieľom je tlačiť kúpnu cenu dole. V normálnej dražbe, kupujúci súťažia medzi sebou s cieľom získať tovar alebo službu. Pri obrátenej dražbe súťažia predajcovia o sprostredkovanie tovaru alebo služby.[4]

Okrem týchto základných typov sa však využíva vo svete niekoľko rôznych iných variácii dražieb. Systém dražieb sa líši od štátu k štátu, prípadne od jedného aukčného domu k druhému, no princípy dražieb zostali zachované dodnes, a najmä jeden, predať alebo získať za čo najlepšiu cenu.

Dražby na Slovensku

Dražobná história Slovenska je veľmi krátka a dá sa skôr počítať až od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. od prijatia nového zákona o dobrovoľných dražbách. Dražby sa medzi širšiu verejnosť ešte stále len predierajú a v súčasnosti slúžia najmä ako spôsob výkonu záložného práva pre záložného veriteľa. O tom, ako sa bude tento inštitút využívaž na Slovensku a či budú slovenského dražobné spoločnosti schopné dosiahnuť úroveň a kvalitu niektorých zahraničných aukčných siení ukáže len čas. Nepochybne bude na neho vplývať aj legislatívna úprava, ktorá je v súčasnosti značne konzervatívna pre potreby trhu málo pružná, pričom neodzrkadľuje a nezohľadňuje všetky možnosti, ktoré inštitút dražieb ponúka.