Úvod do problematiky
Občiansky zákonník predpokladá tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM“), a to dohodou (§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka), súdnym rozhodnutím (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a zákonnou domnienkou (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Pre vyporiadanie BSM dohodou a súdnym rozhodnutím sa aplikujú určité zásady vyporiadania vyplývajúce z § 150 Občianskeho zákonníka. V tomto príspevku chceme poukázať na tri zásadné momenty, ktoré pri uzavieraní a realizácií dohody o vyporiadaní BSM vznikajú, a ktoré sa z pohľadu aplikačnej praxe javia ako problémové:
- Forma dohody o vyporiadaní BSM
- Obsah a rozsah dohody o vyporiadaní BSM
- Lehota na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM
Forma dohody o vyporiadaní BSM
Dohodu o vyporiadaní BSM je možné uzavrieť v akejkoľvek forme – t.j. ústnej, písomnej a konkludentnej, pričom písomná forma je vyžadovaná len v prípade, že sa týka nehnuteľnosti. V záujme právnej istoty oboch bývalých manželov je odporúčaná vždy písomná forma, nakoľko pri ostatných dvoch formách je zvýšené riziko, že z nich nebude možné bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k danému vyporiadaniu BSM. Pri konkludentnom vyporiadaní BSM navyše ustálená rozhodovacia prax konštatuje, že iba okolnosť, že si každý z manželov ponechal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), neodôvodňuje bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá (pozn.: konkludentná) dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.[1]
Obsah a rozsah dohody o vyporiadaní BSM
Ako sme uviedli v úvode, pri vyporiadaní BSM dohodou sa aplikujú určité zásady vyporiadania vyplývajúce z § 150 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je dispozitívne, z čoho zdá sa je možné uvažovať o možnosti bývalých manželov v rámci zmluvnej autonómie uvedené zásady vyporiadania úplne vylúčiť a vyporiadanie založiť na výlučne ich vlastnej úvahe.
Je však nutné uvedomiť si, že dohoda o vyporiadaní BSM je právny úkon, na ktorého platnosť sa vyžaduje, aby bol v súlade s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). V prípade rozporu dohody o vyporiadaní BSM s dobrými mravmi by bolo možné namietať jej absolútnu neplatnosť. Za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi bola v súdnej praxi prehlásená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, na základe ktorej jeden z manželov, bez existencie dôvodu ospravedlňujúceho uzavretie takejto dohody, získal všetky spoločné aktíva, zatiaľ čo zadlžený druhý manžel prevzal všetky spoločné pasíva, pričom mu nezostal žiaden majetok, ktorý by mohol použiť na úhradu svojho dlhu. „Takáto dohoda sa prieči dobrým mravom a ani s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti ju nemožno vzhľadom k zadlženosti jedného z manželov akceptovať. Ak nie je zistený dôvod ospravedlňujúci uzavretie takej dohody, podľa ktorej jeden z účastníkov získava všetky aktíva, zatiaľ čo druhý len pasíva, obzvlášť ak je zrejmé, že nemá z čoho by spoločné či iba svoje dlhy uhradil, ide o dohodu podľa § 39 OZ absolútne neplatnú.“[2]
Stále nejednotný je tiež prístup k riešeniu otázky o prípustnosti čiastočného vyporiadania BSM dohodou. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 83/1998 uviedol, že: „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ Napriek značnému časovému odstupu nemožno hovoriť, že ide o prekonaný prístup, nakoľko s týmto právnym názorom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 2 M Cdo 5/2008, keď uviedol: „Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie celého spoločného majetku manželov, ktorý podľa § 143 OZ patril do bezpodielového spoluvlastníctva dňu zániku manželstva. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v zásadách uvedených v § 149 v spojení s § 150 OZ. Súd musí pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť všetok majetok existujúci ku dňu jeho zániku, aj keď sa ohľadne neho účastníci už dohodli a rozdelili si ho.“
Na druhej strane je možné v aplikačnej praxi zaznamenať opačný postoj k otázke rozsahu dohody o vyporiadaní BSM, ktorý s poukazom na princíp zmluvnej autonómie pripúšťa platné uzavretie dohody o vyporiadaní aj iba časti spoločného majetku. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 147/2011 dospel k záveru, že „je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve, nie je neplatná.“
Lehota na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM
BSM možno podľa platnej právnej úpravy vyporiadať až po jeho zániku. Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bola pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súdna prax možnosť uzavretia dohôd o vyporiadaní BSM už v čase pred zánikom BSM odmietla s poukazom na výslovné znenie zákonnej úpravy (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka), cieľ a zmysel vyporiadania BSM, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Na základe uvedených skutočností odmietla súdna prax aj uzavretie dohody o vyporiadaní BSM pred jeho zánikom s odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak manželia uzatvárajú v priebehu rozvodového konania ešte za trvania manželstva a za trvania bezpodielového spoluvlastníctva dohodu o rozdelení spoločného majetku, hoci pod podmienkou, že dohoda sa stane účinnou až v prípade, že dôjde k rozvodu ich manželstva, uzatvárajú dohodu o majetku, ktorý v dobe jej uzavretia tvorí ich spoločný majetok. Nevedia však a ani nemôžu vedieť, čo bude tvoriť ich spoločný majetok ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Otázne ostáva, či by bolo možné uzavretie dohody o budúcej dohode o vyporiadaní BSM, nakoľko táto nepredstavuje dohodu o vyporiadaní BSM.
Spornou je tiež situácia, dokedy je možné uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM v prípade, kedy súčasne prebieha konanie pred súdom. Na jednej strane máme názor Najvyššieho súdu SR, ktorý dospel k záveru, že „bývalý bezpodielový spoluvlastník má možnosť uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní svojho zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva aj počas konania pred súdom o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom riadne pokračoval až do uzavretia predmetnej dohody“.[3] Naproti tomu výkladu sa vyskytuje aj opačný názor, v zmysle ktorého po uplynutí lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka už dohodu o vyporiadaní nemožno mimo súdneho konania platne uzavrieť, prípustné je len vyporiadanie formou súdom schváleného zmieru medzi účastníkmi.
Záver
Z naznačených problémových momentov spojených s uzavretím a realizáciou dohody o vyporiadaní BSM je zrejmé, že napriek relatívnej nemennosti právnej úpravy nemožno aktuálnu právnu úpravy považovať za bezproblémovú. S nedostatkami právnej úpravy sa rozhodovacia prax musí vyporiadať, je však na škodu vecí, ak rozdielnym spôsobom.
