Ak identický tovar, tak identický obsah
K návrhu nových pravidiel pre ochranu spotrebiteľov prispel aj silnejúci tlak štátov centrálnych Európy, ktorých testovanie preukázalo, že identické potraviny obsahujú v rôznych členských štátov rôzne obsahy určitých surovín alebo tieto potraviny mali rozdielne vlastnosti, napríklad rôzny obsah mäsa v mäsových výrobkoch. Avšak, na základe pôvodnej legislatívy nebolo možné takéto obchodné praktiky efektívne potrestať. O zmenu sa pokúša nová Smernica, ktorá uvádza, že označovanie tovarov predávaných v rôznych členských štátov s identickým marketingom a obalom napriek tomu, že tieto tovary majú rozdielne zloženie alebo vlastnosti, môže značne zavádzať spotrebiteľov, a teda môže ísť o nekalú obchodnú praktiku. Samotné posúdenie či konkrétny marketing produktu je zavádzajúci spadá pod právomoc jednotlivých členských štátov, ktoré môžu pri posudzovaní nasledovať Spoločný prístup k porovnávacím skúškam potravín, ktoré vydalo Spoločné výskumné centrum komisie.
Okrem toho, že konkrétne posudzovanie dvojakej kvality potravín nemá rigidný postup, tak pri samotnom posudzovaní musia členské štáty zohľadňovať či konkrétne označenia identických potravín v rôznych členských štátoch dokáže spotrebiteľ jednoducho rozoznať. Členský štát musí tiež vziať do úvahy právo obchodníka na to, aby mohol upraviť konkrétny tovar rovnakej značky pre rôzne geografické trhy, a to na základe oprávnených a hlavne objektívnych faktorov. Týmito faktormi by mali byť napr. vnútroštátne predpisy členských štátov, dostupnosť a sezónnosť tovaru, ale aj právo, na základe ktorého môže obchodník ponúkať v rôznych krajinách tovar rovnakej značky v baleniach rôzneho objemu a hmotnosti.
Transpozíciou týchto ustanovení do právnych poriadkov členských štátov by sa malo zabezpečiť, aby ste identický tovar rovnakej značky zakúpili v ktoromkoľvek členskom štáte, kde je ponúkaný, s rovnakými vlastnosťami a obsahom. Netreba zabúdať, že v prípade spomenutých dôvodov, ktorými sú dostupnosť, sezónnosť tovaru a ďalšie, obchodník môže ponúkať identický tovar s rozdielnymi vlastnosťami či obsahom, ak bude obsahovať označenie, z ktorého bude evidentné že tovar sa líši v obsahu s identicky označenými výrobkami v inom členskom štáte.
Za spornú, na základe týchto ustanovení, by mohla byť označená práve identickosť. Pretože, ak sa obchodník rozhodne naďalej poskytovať v rôznych krajinách tovary rôznej kvality, postačí, ak zmení marketing, resp. balenie konkrétneho tovaru v konkrétnom členskom štáte a označí ho za tovar neidentický s podobným tovarom ponúkaným v inom členskom štáte, týmto sa naň nebudú vzťahovať ustanovenia Smernice a takéto konanie nebude možné sankcionovať.
Zavádzajúce výsledky online vyhľadávania
Okrem prepieranej dvojitej kvality potravín prináša táto Smernica aj iné zmeny, ktoré by mali zlepšiť postavenie spotrebiteľa. Jednou z nich je regulácia výsledkov online vyhľadávania napríklad na platformách, ako je amazon, heureka a pod. Pri zadaní konkrétneho vyhľadávania sa momentálne môže stať, že výsledky nebudú zoradené podľa relevancie, a teda aj výhodnosti pre spotrebiteľa, ale na prvých miestach môžu byť umiestnené tie tovary, za ktorých umiestnenie si zaplatil obchodník, ktorý tieto tovary ponúka.
Zmena, ktorú prináša Smernica spočíva v tom, že v prípade, že vyššie umiestnené tovaru je výsledkom priamej či nepriamej platby poskytovateľa tohto tovaru a nie je výsledkom relevancie tohto tovaru pre zákazníka, poskytovateľ takéhoto vyhľadávania, teda zmienené platformy by o tejto skutočnosti mal spotrebiteľa informovať krátkou a jasnou informáciou.
Aby spotrebiteľské recenzie boli skutočne od spotrebiteľov
Vzhľadom na to, že spotrebiteľské recenzie tvoria významný prvok v rozhodovaní spotrebiteľa o zakúpení konkrétneho tovaru je potrebné, aby sa zabezpečila ich dôveryhodnosť. Smernica stanovuje, že ak obchodník poskytuje spotrebiteľské recenzie, je povinný spotrebiteľa informovať či zaviedol také postupy, aby tieto recenzie skutočne pochádzali od spotrebiteľov, ktorí si daný produkt zakúpili alebo ho využívali.
Okrem samotnej informácie o zmienených postupoch, obchodník by mal uviesť aj spôsob, akým sa recenzie kontrolujú, ale najmä spôsob, akým sa spracovávajú. Teda spotrebiteľ by mal jasne vedieť či obchodník zverejňuje len pozitívne recenzie alebo dokonca či sú zverejnené recenzie sponzorované predajcom recenzovaného tovaru. Smernica dokonca označuje za nekalú obchodnú praktiku také konanie, keď obchodník vyhlasuje, že poskytuje spotrebiteľské recenzie bez toho, aby náležite kontroloval či tieto recenzie skutočne pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí si tento tovar zakúpili či ho použili.
Porušovateľom hrozia pokuty
Poslednou otázkou ostáva, aké nástroje má v rukách štát voči obchodníkom, ktorí budú porušovať zmienené pravidlá? Konkrétne sankcie sú ponechané na jednotlivé členské štáty, avšak, v zmysle Smernice členské štáty „prijmú v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov.“ Ak je to vhodné, uložia týmto obchodníkom pokuty a pravidelné penále.
Hlavným nástrojom členských štátov sú teda pokuty, ktoré by sa mali ukladať účinne, primerane a hlavne odradzujúco. Takouto sankciou by mala byť buď možnosť uloženia pokuty prostredníctvom správnych postupov alebo začať súdne konanie o uloženie pokuty, poprípade aj oboje. Kumulatívne však výška týchto pokút môže dosahovať maximálnu výšku aspoň 4% ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo dokonca v dotknutých členských štátoch, teda všade tam, kde došlo k porušeniu právneho predpisu, či tam, kde dané produkty ponúka. Smernica pomýšľa aj na prípady, kedy má príslušný orgán záujem uložiť pokutu, avšak nie je známa výška ročného obratu obchodníka. V tomto prípade musí byť maximálna výška uloženej pokuty fixne stanovená štátom, a to aspoň v hodnote 2 miliónov eur.