Dedičské konanie – poplatky

Dedičské konanie sa riadi zásadami

Dedičské konanie nie je len otázkou prevodu majetku a jeho nadobúdaním, ale je aj právne veľmi komplexným procesom, ktorý zabezpečuje pokračovanie právnych vzťahov aj po smrti osoby. Často sa stáva, že dedičia po zomrelom preberajú aj dlhy a pýtajú sa prečo. Dedičské konanie sa totiž riadi určitými zásadami, ktoré je potrebné dodržiavať.

Jednou z najdôležitejších je zásada zákazu svojvoľného prechodu majetku. Tá v praxi znamená, že nikto nemôže bez právneho titulu nadobudnúť majetok po poručiteľovi (u nás sa dedí buď zo zákona alebo zo závetu). Ďalšou nemenej dôležitou je zásada ochrany poručiteľovej vôle. V jej zmysle platí, že ak poručiteľ spísal závet, ten má, pokiaľ je platný, prednosť pred dedením zo zákona.  Zásada univerzálnej sukcesie zasa znamená, že dedič nadobúda dedičstvo po poručiteľovi ako celok. T. j. nededí len jednotlivé veci, resp. majetok, ale aj záväzky. Preto ak mal poručiteľ dlhy a dedič neodmietne dedičstvo, preberá aj poručiteľove záväzky. 

Problematika dedičského konania sa týka viacerých právnych predpisov

Dedičské konanie a jeho úpravu je možné nájsť vo viacerých právnych predpisoch. Základná úprava teoretickej roviny dedenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Procesný priebeh dedičského konania je upravený v Civilnom mimosporovom poriadku. Postup notára pri prejednávaní dedičstva upravuje Notársky poriadok. Na notárov sa zároveň vzťahuje vyhláška ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách notárov. Poplatky spojené s dedičským konaním a ich výšku upravuje zákon o súdnych poplatkoch.

Notár má nárok na odmenu

Notár má nárok na odmenu

Notár má nárok na odmenu

Hoci dedičské konanie formálne vedie súd, v praxi je zverené notárovi ako súdnemu komisárovi. Notár koná v mene súdu, zisťuje okruh dedičov, hodnotu majetku a v závere vydáva rozhodnutie. Za svoju činnosť však nie je odmeňovaný zo štátneho rozpočtu, ale formou notárskej odmeny. Jej výška závisí od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorý je predmetom dedičstva. Preto v praxi platí, že čím viac majetku poručiteľ zanechal, tým vyššia bude odmena notára. Notár má nárok na odmenu, ktorú uhrádzajú dedičia z majetku patriaceho do dedičstva. Výška notárskej odmeny sa určuje podľa vyhlášky o odmenách a náhradách notárov. Sadzby odmeny notára sú určené pevnými sumami alebo percentom z ceny predmetu notárskeho úkonu, a to za jednotlivé notárske úkony, alebo za súhrn notárskych úkonov. Zároveň má notár popri nároku na odmenu nárok aj na

  • náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov uhradená Notárskej komore Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému a podobne),
  • náhradu za stratu času.

Výška odmeny notára

Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené alebo v ktorom bolo odmietnuté podanie vo veci samej je 13 eur. Základom odmeny za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve. Táto odmena je:

z prvých 3 300 eur základu ………………………………………………………………..    2 %,

z presahujúcej sumy až do 16 500 eur základu ……………………………….            1 %,

z presahujúcej sumy až do 33 100 eur základu ……………………………….            0,7 %,

z presahujúcej sumy až do 99 500 eur základu ……………………………….            0,4 %,

z presahujúcej sumy až do 663 800 eur základu ……………………………..            0,2 %,

najmenej 23 eur.

Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava.

SpäťStrana 2 / 3Ďalej
Zdroj: Slov-Lex
Tagy:
Simona Kocanová
Simona vyštudovala právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V Právnych Novinách sa venuje najmä témam z oblasti občianskeho a pracovného práva. V praxi v súčasnosti pôsobí na pozícií exekútorského koncipienta.