Dedičské konanie: Ako prebieha a čo očakávať?

Priebeh dedičského konania

Pri prejednaní dedičstva realizuje súdny komisár, teda notár najskôr predbežné úkony. V prvom rade zisťuje, kto prichádza do úvahy ako dedič, či existuje závet alebo iná forma posledného prejavu vôle poručiteľa (napr. dedičská zmluva, vydedenie) a tiež zisťuje, aký majetok a záväzky poručiteľ zanechal. Následne prichádza na radu ďalší krok, ktorým je pojednávanie o dedičstve. Notár zvolá všetkých oprávnených dedičov na pojednávanie. Na tomto pojednávaní ich informuje o obsahu závetu (pokiaľ poručiteľ závet zanechal), poučí ich o možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť a zistí prípadné dohody medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva.

Uznesenie o dedičstve musí byť právoplatné

Dedičia sa môžu dohodnúť na tom, ako si dedičstvo rozdelia. Dohoda musí byť schválená súdom, aby bola právne účinná. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o rozdelení dedičstva súd. Po vykonaní všetkých úkonov notár vydá uznesenie o dedičstve. V ňom sa uvedie, kto a v akom rozsahu dedičstvo nadobudol. Po právoplatnosti uznesenia sa dedič stáva vlastníkom zdedeného majetku a pokiaľ sú predmetom dedenia aj nehnuteľnosti, zmeny v osobe vlastníka sa prejavia aj v katastri nehnuteľností.

Ako je to s preberaním dlhov?

Dedičia nezdedia iba majetok poručiteľa, ale aj jeho záväzky. V zmysle zákona však zodpovedajú za poručiteľove dlhy iba do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. To znamená, že ak mal poručiteľ dlhy prevyšujúce hodnotu jeho majetku, dedič ich nie je povinný uhrádzať zo svojho vlastného majetku. Ak dedičstvo po poručiteľovi pripadlo štátu, potom štát zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

Vydedenie je možné iba z dôvodov, ktoré stanovuje zákon

Zákon v prípade smrti poručiteľa a následnom prechode majetku na nového dediča pripúšťa aj možnosť vydedenia. Vydedenie však zákon limituje prísnymi podmienkami. Ide totiž o inštitút, ktorým je možné zákonnému dedičovi odobrať možnosť dediť a získať poručiteľov majetok.

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Vydedenie je v istom zmysle zásahom do práv dediča, nakoľko zákonný dedič má zo zákona tzv. neodňateľný dedičský nárok ako neopomenuteľný dedič a vydedením poručiteľ tento nárok obmedzuje, resp. narúša. Avšak nejde o svojvoľný zásah, ale legálny inštitút, ktorý vyvažuje právo poručiteľa slobodne nakladať so svojim majetkom a právo zákonného dediča na ochranu najbližších príbuzných.

SpäťStrana 2 / 3Ďalej
Zdroj: Slov-Lex
Tagy:
Simona Kocanová
Simona vyštudovala právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V Právnych Novinách sa venuje najmä témam z oblasti občianskeho a pracovného práva.