Dedičské konanie predstavuje špecifické konanie, ktoré nasleduje po smrti fyzickej osoby a jeho cieľom je usporiadať prechod jej práv a povinností na dedičov. Inými slovami ide o vysporiadanie majetku, ktorý tu zomrelý zanechal.
Dedenie predstavuje osobitný druh nesporového konania, ktoré má zásadný význam pre právnu istotu všetkých účastníkov, pretože až právoplatné ukončenie dedičského konania určuje, komu patrí majetok po poručiteľovi a v akom rozsahu. Slovenský právny poriadok upravuje dedenie po hmotnoprávnej stránke v Občianskom zákonníku. To znamená, že upravuje otázky týkajúce sa možností dedenia, dedičských skupín, vydedenia či potvrdenia alebo odmietnutia dedičstva. Procesné otázky dedenia sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. To znamená, že tento predpis upravuje postup a priebeh už samotného dedičského konania.
Kedy sa začína dedičské konania
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičské konanie sa nezačína na návrh dedičov, ale ex offo, teda z úradnej povinnosti. Príslušný okresný súd začne dedičské konanie po tom, čo mu je doručené oznámenie o úmrtí z matriky. Po začatí konania súd poverí notára ako súdneho komisára. Samotné konanie vedie súd, avšak v praxi je poverený jeho vykonaním notár ako súdny komisár. Notár je v postavení súdu a je oprávnený vykonávať všetky úkony potrebné pre zistenie majetku, okruhu dedičov a prípadných dlhov poručiteľa. Postavenie notárov a ich činnosť upravuje osobitný právny predpis, a to Notársky poriadok.
Dediť je možné zo zákona alebo zo závetu
V zmysle Občianskeho zákonníka platí, že sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Závet má prednosť pred zákonným dedičstvom, avšak zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov (teda deti poručiteľa), ktorí majú zákonný nárok na určitú časť dedičstva.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne nikto, pripadá štátu. Takáto situácia sa nazýva odúmrť. Závet môže poručiteľ buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Dediť je možné zo zákona alebo zo závetu
Dedenie zo zákona podľa dedičských skupín
Pri dedení zo zákona sa postupuje podľa dedičských skupín, ktoré sú štyri. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Pokiaľ nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. V prípade, že nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V prípade, že niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Pokiaľ žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Pokiaľ sa niekto dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle je v zmysle zákona vylúčený z dedenia, pričom tento stav sa označuje ako dedičská nespôsobilosť. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
