Pani Marion Le Penová, uvádzaná aj ako Marine Le Penová, bola v rokoch 2009 až 2017 poslankyňou Európskeho parlamentu. Parlament rozhodnutím z 5. decembra 2016 rozhodol, že od decembra 2010 do februára 2016 bola pani Le Penovej neoprávnene vyplatená suma vo výške 298 497,87 eura na parlamentnú asistentskú výpomoc a nariadil jej vrátenie. Táto výška zodpovedá platbám, ktoré Parlament vyplatil na spolupracovníčku pani Le Penovej, ktorú od roku 2010 do roku 2016 zamestnávala ako miestnu parlamentnú asistentku. Parlament vytýka pani Le Penovej, že nepredložila nijaký dôkaz o existencii činnosti miestnej asistentky, ktorá by skutočne, priamo a výlučne súvisela s výkonom jej mandátu. Pani Le Penová sa obrátila na Všeobecný súd Európskej únie s návrhom, aby zrušil rozhodnutie Parlamentu, ktoré bolo voči nej prijaté.
Rozsudkom zo dňa 19. júna 2018 Všeobecný súd zamieta žalobu pani Le Penovej a potvrdzuje rozhodnutie Parlamentu o vymáhaní sumy. Všeobecný súd zamietol všetky tvrdenia pani Le Penovej. Konkrétne konštatoval, že generálny tajomník Parlamentu má v rámci vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu právomoc prijať rozhodnutia o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm, tým, že Parlament má možnosť rozhodnúť o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm na účely parlamentnej asistentskej výpomoci, nie je dotknutá nezávislosť europoslancov, pani Le Penovej bolo riadne umožnené vyjadriť svoje stanovisko, takže jej právo na obranu nebolo porušené, nie Parlament, ale europoslanci majú preukázať, že vyplatené sumy boli použité na pokrytie skutočne vynaložených výdavkov a boli v plnej výške a výlučne určené na zamestnanie ich asistentov, pani Le Penová nebola schopná preukázať, že jej asistentka skutočne pre ňu vykonávala úlohy.
Nepredložila totiž nijaký dôkaz o akejkoľvek činnosti parlamentnej asistentky v rámci parlamentnej asistentskej výpomoci, čo navyše pripustila na pojednávaní. Pani Le Penová predovšetkým nepredložila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné preukázať priamu asistentskú výpomoc, ktorú by jej v priestoroch Parlamentu poskytovala parlamentná asistentka, pričom samotná prítomnosť tejto asistentky v priestoroch Parlamentu, na ktorú bolo poukázané, ale nebola preukázaná, nie je na tieto účely postačujúca (Parlament na pojednávaní navyše uviedol, že nie je možné, aby parlamentný asistent vstúpil do jeho priestorov cez vchody vyhradené poslancom). Okrem toho, i keď pani Le Penová uvádza, že jej parlamentná asistentka má úradne a skutočne prihl.sený pobyt v bydlisku jedného zo svojich priateľov v Bruseli, ide z jej strany len o tvrdenie a neuvádza nijaký dôkaz, ktorým by bolo možné podložiť toto tvrdenie, voči pani Le Penovej sa konalo nediskriminačne a nestranne, pričom nepredložila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že len europoslanci Front National boli v minulosti, či v súčasnosti vystavení podobným konaniam začatým na podnet Parlamentu.
Odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu obmedzujúce sa len na právne otázky možno podať na Súdny dvor do dvoch mesiacov od jeho doručenia.
Žalobou o neplatnosť sa možno domáhať zrušenia aktov inštitúcie Únie, ktoré sú v rozpore s právom Únie. Za určitých podmienok môžu členské štáty, európske inštitúcie a jednotlivci podať žalobu o neplatnosť na Súdny dvor alebo na Všeobecný súd. Ak je žaloba dôvodná, akt sa zruší. Dotknutá inštitúcia je povinná vykonať nápravu, pokiaľ ide o prípadnú právnu medzeru, ktorá vznikla v dôsledku zrušeného aktu.
