Predlžujú sa cestovné obmedzenia
Komisia vyzvala členské štáty, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru a krajiny k nemu pridružené, aby predĺžili dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, do 15. mája. Skúsenosti členských štátov a iných krajín vystavených pandémii ukazujú, že aby boli opatrenia účinné musia uplatňovať viac než 30 dní a musia ich uplatňovať všetky štáty EÚ a krajiny schengenského priestoru na všetkých hraniciach, a to jednotným spôsobom a s rovnakým dátumom ukončenia. Toto cestovné obmedzenie sa vzťahuje na všetky členské štáty schengenského priestoru i jeho pridružené krajiny. Jedná sa teda i o krajiny ako Bulharsko, Chorvátsko, ale i Island, Nórsko či Švajčiarsko. Oslobodené sú len osoby, ktoré sa chcú vrátiť domov, pričom táto výnimka platí obojsmerne. Ďalšiu výnimku tvoria lekári, zdravotníci, výskumníci alebo aj prepravcovia tovaru či sezónni pracovníci v poľnohospodárstve, ktorým sú brány EÚ vždy otvorené. Akékoľvek ďalšie predĺženie cestovného obmedzenia po 15. máji by bolo treba znovu posúdiť na základe vývoja epidemiologickej situácie.
Spolupráca výrobcov kritických nemocničných liekov
Pandémia, ktorá je okolo nás vyvolala vysoký dopyt po určitých výrobkoch a službách. Vytvoril sa tak nedostatok liekov a zdravotníckeho vybavenia potrebného na liečbu koronavírusu.
Riešením tohto problému je rýchle skoordinovanie sa podnikov s cieľom prekonať alebo aspoň zmierniť dôsledky krízy. To vyžaduje veľmi efektívnu zmenu a zvýšenie výroby. Môže byť napríklad potrebné, aby podniky koordinovali výrobu, riadenie zásob a potenciálne aj distribúciu, aby sa všetky nesústredili na jeden alebo niekoľko liekov, kým ostatné sa budú vyrábať málo. Takáto koordinácia by za normálnych okolností bola v rozpore s antitrustovými pravidlami. V súvislosti s pandémiou to však môže s náležitými zárukami priniesť občanom dôležité výhody. Preto má dočasný rámec pre podniky, ktoré sú ochotné dočasne spolupracovať a koordinovať svoje činnosti s cieľom čo najúčinnejšie zvýšiť výrobu a optimalizovať poskytovanie najmä urgentne potrebných nemocničných liekov poskytnúť antitrustové usmernenia. Pokiaľ však ide o konkrétne projekty spolupráce, ktoré treba urýchlene realizovať je Komisia okrem usmernení pripravená výnimočne udeliť podnikom i písomný súhlas , tzv. list o zlučiteľnosti a to vtedy, ak nie je isté, či sú takéto iniciatívy v súlade s právom hospodárskej súťaže EÚ.
Napriek tomu však bude i naďalej pozorne a aktívne sledovať vývoj na relevantnom trhu, aby odhalila podniky, ktoré súčasnú situáciu využívajú na porušovanie antitrustového práva EÚ, či už uzatváraním protikonkurenčných dohôd alebo zneužívaním svojho dominantného postavenia.
Usmernenie v súvislosti s nedostatkom liekov
Komisia vyzýva členské štáty, aby počas pandémie COVID-19 zabezpečili Európanom prístup k základným liekom. Riziko nedostatku liekov je spôsobené predovšetkým nárastom dopytu po liekoch na liečbu pacientov s koronavírusom v nemocniciach. Určitú úlohu zohráva aj vytváranie zásob občanmi a zvýšený dopyt po experimentálnych liekoch na liečbu infekcie koronavírusom.
Usmernenia Komisie sú preto zamerané na racionálne dodávky, prideľovanie a používanie životne dôležitých liekov na liečbu pacientov nakazených koronavírusom, ako aj liekov, ktorých môže byť v dôsledku pandémie nedostatok.
V týchto usmerneniach sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby vnútroštátne orgány prejavili solidaritu zrušením zákazu a obmedzení vývozu, zabezpečili, aby boli základné lieky dostupné v nemocniciach a lekárňach a aby sa zabránilo vytváraniu zásob na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho by vnútroštátne orgány mali bojovať proti dezinformáciám, ktoré by mohli viesť k zbytočnému vytváraniu zásob v dôsledku panických nákupov. Ďalej je podľa Komisie potrebné, aby sa zabezpečili dodávky zvýšením a reorganizáciou výroby pomocou monitorovania zásob a výrobných kapacít, koordinácie spoločného úsilia priemyslu a vykonávaním iniciatív na podporu dopytu a uskutočňovaním verejného obstarávania na zabezpečenie dodávok. Spomenutá bola i podpora optimálneho používania liekov v nemocniciach, najmä prispôsobením existujúcich nemocničných protokolov, alebo vytvorením nových overených protokolov s cieľom zabrániť nadmernému používaniu liekov. Mala by tiež existovať možnosť predĺženia lehoty použiteľnosti liekov. Potrebné je i optimalizovať predaj v komunitných lekárňach s cieľom zabrániť hromadeniu zásob zavedením obmedzení predaja liekov, pri ktorých hrozí nedostatok, a zvážením dočasného obmedzenia online predaja základných liekov.
8-miliárd eur na financovanie malých a stredných podnikov
Jedným z bezprostredných hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu je náhly nedostatok likvidity, ktorý má vplyv na malé a stredné podniky (MPS). Tieto spoločnosti zvyčajne krízou trpia najviac a aby ju mohli prežiť, treba ich podporiť primeranou likviditou. V situácii nedostatku likvidity však banky nie sú motivované požičiavať MSP, pretože vnímané riziko sa náhle zvyšuje. Na podporu týchto úverov sú preto potrebné záruky EÚ. Európsky investičný fond (EIF) ponúka trhu špecializované záruky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré majú zmierniť vplyv pandémie na malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.
Preto Európska komisia uvoľnila miliardu eur z EFSI, ktorá bude slúžiť ako záruka pre EIF, člena skupiny Európskej investičnej banky. To umožní EIF osobitnými zárukami motivovať banky a fondy, aby poskytli likviditu aspoň 100 tisíc európskym MSP a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré ekonomicky zasiahla pandémia konavírusu. Celková suma financovania sa odhaduje na 8 miliárd EUR.
Záruky EIF poskytne na trh cez zverejnenú výzvu na vyjadrenie záujmu niekoľkým stovkám finančných sprostredkovateľov vrátane bánk a alternatívnych veriteľov. Tieto záruky sa vyznačujú zjednodušeným a rýchlejším prístupom k záruke EIF, vyšším krytím rizika – až do 80 % potenciálnych strát z jednotlivých úverov (na rozdiel od štandardných 50 %), zameraním na úvery na prevádzkový kapitál po celej EÚ a pružnejšími podmienkami vrátane odloženia splátok, zmeny ich harmonogramu alebo splátkových prázdnin.
Tieto nové prvky budú dostupné pre nových finančných sprostredkovateľov, ako aj pre tých súčasných, ktorí už s EIF pracujú.
Financovanie výskumných a priemyselných projektov
Na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhlásenej v roku 2019 sa vybralo sedem nových projektov v oblasti obranného výskumu, ktoré dostanú finančné prostriedky v rámci prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany v celkovej výške viac ako 19 miliónov EUR. Vybrané projekty sa zameriavajú na technológie s veľkým prelomovým potenciálom v oblasti obrany, ako je napríklad umelá inteligencia a kvantové technológie, ako aj kritické obranné technológie na elektronický boj a normy interoperability pre vojenské bezpilotné systémy.
Výzvy na predkladanie návrhov na rok 2020 s celkovým rozpočtom viac ako 160 miliónov EUR sa vzťahujú na 12 kategórií. Komisia očakáva návrhy projektov, ktoré sa budú venovať navrhovaniu, prototypom a testovaniu zdravotníckych protiopatrení na chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby. Ako príklad slúži preventívna a terapeutická imunoterapia, ktorá by mohla byť nápomocná pri riešení budúcich pandémií podobných kríze, v akej sa Európa a svet dnes ocitli. Ďalším cieľom výziev je takisto zvýšiť kapacity EÚ na odhaľovanie bezpilotných vzdušných prostriedkov, akými sú drony a boj proti nim v rámci možností obrany, a zlepšiť situačné povedomie EÚ v kybernetickej oblasti a posilniť jej obranné spôsobilosti, obranné siete a technológie na zabezpečenú komunikáciu a výmenu informácií.
Súčasťou programu sú aj stimuly na účasť malých a stredných podnikov. Od roku 2019 je jedna kategória s rozpočtom 10 miliónov celá účelovo viazaná pre MSP, ktoré môžu poskytnúť inovatívne riešenia v oblasti obrany orientované na budúcnosť.
Stratégia na postupné ukončenie opatrení prostredníctvom mobilných dát a aplikácií
Keď príde čas na postupné ukončenie izolačných opatrení, dôležitú úlohu môžu zohrať dobre koordinované digitálne nástroje zodpovedajúce pravidlám EÚ. V odporúčaní sa uvádza postup prijatia súboru nástrojov v koordinácii s členskými štátmi, ktorý bude zameraný na dva aspekty. Prvým aspektom je celoeurópska koordinovaná koncepcia používania mobilných aplikácií s cieľom umožniť občanom účinnejšie a cielenejšie obmedzovať sociálne kontakty, vystríhať sa pred nimi, zabraňovať im a prípadne takéto kontakty sledovať. Druhým je zase spoločná koncepcia modelovania a predvídania šírenia vírusu pomocou anonymizovaných a súhrnných lokalizačných údajov.
Odporúčania obsahujú najdôležitejšie zásady používania týchto aplikácií a dát z hľadiska bezpečnosti údajov a dodržiavania základných práv EÚ, ako napríklad ochrana súkromia či ochrana údajov.
Prvé odporúčanie predstavuje návrh na spoločný súbor nástrojov, ktorý má prispieť k spoločnej koordinovanej koncepcii používania smartfónových aplikácií tak, aby sa v plnej miere dodržiavali normy EÚ na ochranu súkromia. Súčasťou súboru sú špecifikácie na zabezpečenie účinnosti mobilných informačných, výstražných a sledovacích aplikácií z medicínskeho a technického hľadiska, opatrenia na zabránenie šíreniu aplikácií, ktoré nie sú v súlade s právom Únie, mechanizmy riadenia, ktoré majú uplatňovať orgány verejného zdravotníctva v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, identifikácia osvedčených postupov a mechanizmov na výmenu informácií o fungovaní aplikácií a výmena údajov s príslušnými epidemiologickými verejnými orgánmi vrátane súhrnných údajov pre ECDC.
Ďalší súbor nástrojov nachádzajúci sa v ďalšom odporúčaní je zameraný aj na vypracovanie spoločnej koncepcie modelovania a predvídania šírenia vírusu pomocou anonymizovaných a súhrnných lokalizačných údajov.
