Kartel je dohoda medzi podnikateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Kartely patria medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel, ktoré prinášajú prospech výlučne ich účastníkom.
Vzájomná dohoda konkurentov odstráni konkurenčný boj a tlak na podnikateľov, čo má za následok výrazné zvýšenie cien, menší výber tovarov a služieb a spomalenie inovácií.
V dôsledku toho spotrebitelia platia viac za horšiu kvalitu. Tento negatívny dopad na spotrebiteľa sa napokon prejaví aj v ekonomike ako celku.
Preto sú kartely vždy a za každých okolností zakázané a je nevyhnutné ich prísne postihovať.
Najčastejší predmet kartelov
Predmetom kartelu je najmä priame a nepriame určenie cien, čo spôsobuje, že ceny odberateľov sú vyššie, ako by boli pri ich nezávislom správaní.
Nebezpečné sú aj dohody o rozdelení trhu, pretože na vymedzenom teritóriu si podnikatelia vzájomne nekonkurujú.
Protisúťažný efekt majú aj dohody obsahujúce diskrimináciu, teda rozdielne podmienky pre jednotlivých podnikateľov alebo viazanie zmlúv na prijatie záväzkov, ktoré nesúvisia s predmetom danej zmluvy.
Negatívny vplyv majú aj dohody podnikateľov v procese verejného obstarávania, dôsledkom ktorých sú vyššie ceny zákaziek hradených z verejných zdrojov.
Odhaľovanie takýchto kartelov je mimoriadne náročné. Úrad má preto v zákone zabezpečené právomoci pri získavaní informácií a podkladov, ako aj pri uskutočnení inšpekcií u podnikateľa.
V rámci boja proti kartelom vypracoval úrad tzv. program zhovievavosti alebo „leniency program”.
Účastník nelegálneho kartelu má možnosť informovať úrad o existencii kartelovej dohody a po doložení relevantných dokladov a komunikácií mu úrad môže znížiť alebo úplne odpustiť pokutu, ktorá by inak mohla dosiahnuť výšku až do výšky 10 % z obratu.
Osobitná forma kartelu
Osobitnou formou kartelu je kolúzia v procese verejného obstarávania (tzv. bid rigging), kedy sa účastníci tendra, verejnej súťaže vopred dohodnú o vzájomnom nekonkurovaní si, čím je zmarený účel a cieľ verejného obstarávania.
Zdroj: PÚ SR
