V tomto príspevku však krátkou cestou objasníme podstatu organizačného riadenia v inom ako reálnom prostredí a síce v kybernetickom prostredí. Spôsob tohto riadenia je úzko spätý s celkom novou kapitolou ľudskej spoločnosti, s ktorou sa už niekoľko uplynulých dekád jej vývoja spája pojem informačná spoločnosť. Ako ste si mali tú možnosť všimnúť, tento článok nezahŕňa výhradne pojmy zaužívané v bežnom vedeckom názvosloví, ale jeho cieľom je vysvetlenie nosnej podstaty slovného spojenia „cloud computing”. Argument svedčiaci v prospech významu skrývajúceho sa za týmito slovami je, že táto slovná formulácia nie je len jednoduchým spojením dvoch slov cudzokrajného významu, ale predovšetkým slovným spojením nadobúdajúcim povahu odborného pojmu.

Úvaha nad objasnením tohto pojmu nás dovádza k pojmu spomenutému v úvode tohto príspevku, ktorým je pojem „informačná spoločnosť”. Tento pojem, pre niekoho navonok vyznievajúci ako obchodné zameranie istej kategórie podnikateľských subjektov či dokonca skupinky ľudí venujúcej sa oblasti informačných technológií je však komplexným označením subjektu, ktorého sme dnes už všetci nevyhnutnou súčasťou. Týmto „subjektom” chápeme adjektívum na označenie súčasnej ľudskej spoločnosti ako jednotného celku využívajúceho prostriedky elektronickej komunikácie. Ako sme už vyššie naznačili, označenie ľudskej spoločnosti prívlastkom „informačná” nie je otázkou nedávnej minulosti. Tento pojem bol použitý už oveľa skorej, ako by sme si pojem „informačná spoločnosť” mohli vôbec predstaviť v jeho personifikovanej podobe vo forme ľudskej spoločnosti reálne využívajúcej prostriedky elektronickej komunikácie a hľadiska úrovne dospelosti spoločnosti v oblasti tejto formy komunikácie, ale aj z hľadiska dostupnosti týchto novodobých komunikačných prostriedkov.

Vývoj výrobných kapacít po druhej svetovej vojne a snaha o vytvorenie komplexnejších trhových systémov viedla k čoraz vážnejšiemu záujmu o kontrolu ekonomických postupov pri presadzovaní týchto aktivít. Nebolo tak teda výnimkou, že v súvislosti so snahou o vyriešenie tejto otázky, boli aj tu stredobodom záujmu prostriedky rýchleho a spoľahlivého plnenia stanovených úloh a to najmä v ich operatívnej rovine. Možno práve okolnosti súvisiace s povojnovým vývojom spoločnosti, ako aj snahou o obnovu zničeného hospodárstva viedli k prvým úvahám o vyriešenie týchto otázok cestou hľadania nových technických riešení práve v Japonsku. Javí sa do istej miery paradoxné, že tvorcom týchto úvah bol práve japonský antropológ Tadao Umesao, nesúci uznanie v podobe označenia ako „profesor desaťročia na Kyoto University v Japonsku”, ktorého odborné práce významne ovplyvnili viacerých antropológov vtedajšej doby. Bol to práve on, kto údajne ako prvý použil pojem informačná spoločnosť v odborných súvislostiach. Ako sme už vyššie naznačili, význam tohto pojmu nemá výhradne výpovednú hodnotu, ale aj vlastnú históriu. Objavil sa najskôr v japončine a to už v roku 1963 v článku „o evolučnom vývoji ľudstva smerom k spoločnosti postavenej na využívaní informácií”. Definovanie obsahu tohto pojmu nevyžadovalo dlhú odozvu a už krátko po jeho uverejnení reagovala japonská vláda na odborné názory autora článku správou vládnej komisie a následným vytýčením informačnej spoločnosti za program svojho budúceho rozvoja. Jedným z dôvodov, prečo sa pre čitateľa tohto príspevku môže javiť tento pojem neznámy, sú samotné okolnosti za, ktorých sa tento pojem zaradil do pojmoslovia európskej, či americkej spoločnosti. Tieto okolnosti sú odôvodnené samotným vývojom v Európe, či v USA, ktorý niesol črty odlišné od tých, ktoré súviseli s prístupom k moderným riešeniam v už spomínanom Japonsku. V neprospech tohto technologického napredovania svedčila najmä skutočnosť, že tieto trendy nachádzali popularitu až v súvislosti s rozvojom osobného počítača a Internetu. Napriek tomu sa už v tejto dobe fenomén rozvoja informačnej spoločnosti nenachádzal len v predbežných úvahách budúceho vývoja spoločnosti, ale postupne nadobúdal reálne kontúry podoby, v akej sa nachádza dnes.

Ako sme už spomenuli, dostupnosť hmotných prostriedkov komunikácie s ohľadom na technologický vývoj už v súčasnosti stráca na prioritnom postavení v diskusiách o využiteľnosti komunikačných prostriedkov. Ak hmotným prostriedkom komunikácie chápeme zariadenia, slúžiace na prenos informácií, spôsobom prenosu chápeme ucelené podoby vkladania, spracovania, prenosu a uloženia údajov, ktoré sú predmetom komunikácie[1]. A práve spôsob, akým sa komunikácia vedie, resp. spracováva, je jedným z hlavných predmetov tohto príspevku, v ktorom sa usilujeme o priblíženie a zároveň aj vymedzenie pojmu „Cloud Computing”.

Vyjadrenie IT operačného riešenia spojením slov Cloud (oblak) a computing (počítanie), znie navonok ako pracovný názov nového spôsobu komunikácie. Tento pojem však predstavuje metaforu usilujúcu sa o najvhodnejšie vyjadrenie funkcie a účelovosti tohto IT riešenia. Podstata funkcie tohto programu nachádza vyjadrenie predovšetkým v použití slova cloud (oblak), ktorý sa v týchto intenciách chápe ako obrazné pomenovanie štruktúry, na základe ktorej tento systém funguje. Chápeme tým teda systém komunikačných zariadení diverzifikovaný vnútorne i  navonok. Vonkajšou diverzifikáciou chápeme rozlišovanie komunikačných zariadení. V tejto súvislosti hovoríme o komunikačných zariadeniach, ktorými sú počítač, mobilný telefón, či tablet a ktoré sú spôsobilé plniť funkciu zadávateľa údajov do operačného systému cloudu. Pod spôsobilosťou komunikačného zariadenia nemožno chápať výhradne jeho technické možnosti, ale aj schopnosti komunikačnej siete plniť plnohodnotnú funkciu asistenta prenosu požadovaných údajov. Adresátom tohto prenosu je práve konkrétne Cloud riešenie, predstavujúce, laicky povedané „počítačový program”. Dochádzame tak k podstate „vnútornej diverzifikácie” komplexného komunikačného riešenia. Daný „cloud program” funguje na troch základných princípoch reprezentovaných okruhom „aplikácie,” kam zaraďujeme monitoring, vlastný obsah, spoluprácu jednotlivých jednotiek programu a komunikáciu v rámci systému, t.j. platforma, predstavujúca uložené údaje, ich identifikácia, vrátane identifikácie pôvodcu údajov, postupnosť ich spracovávania a databáza. Ďalej je to infraštruktúra obsahujúca operačný program, pamäť uložiteľa a sieť ako vrchol komunikačného rozhrania v rámci cloud programu.

Sú IT riešenia samostatnou súčasťou hospodárstva?

Rozpravy o rozvoji spoločnosti znejúce výhradne na upozorňovanie významu okolností rozvíjajúcich sa sociálnych, spoločenských či politických vzťahov už v súčasnosti strácajú na aktualite. Je tomu najmä preto, že spomenuté oblasti rozvoja ľudskej spoločnosti už dnes netvoria uzavretý okruh spoločenských vzťahov, ktorý by tak obmedzoval našu pozornosť výhradne na tieto „tradičné” stránky fungovania našej spoločnosti. Na význame vzrastajúce využívanie komunikačných technológií nás upozorňuje na čoraz vzrastajúcejšiu potrebu subjektivizovania kategórie týchto IT riešení do samostatnej spoločenskej oblasti.

Základy tejto idey načrtol už spomínaný japonský antropológ Tadao Umesao, ktorý rozlíšil ekonomiku na tzv. „endodermálnu” (poľnohospodárstvo, rybolov), „mezodermálnu” (doprava, ťažký priemysel) a ektodermálnu (informácie, komunikácie, veda, vzdelávanie) ako odvetvia modernej ekonomiky.[2] Význam tejto teórie ďalej posilnil autor Yoneji Masuda, ktorý v týchto súvislostiach porovnáva charakter industriálnej spoločnosti s vývojom informačnej spoločnosti. V záujme lepšieho objasnenia významu prostriedkov informačnej spoločnosti porovnáva príklady inovačných technológii s výdobytkami industriálnej a informačnej spoločnosti. Preto v tejto súvislosti používa akúsi horizontálnu komparatívnu metódu, kedy parný stroj, prirovnáva k počítaču, pamäti, a IT kontrole  patriacej do kategórie informačnej spoločnosti. Ďalej funkciu tohto parného stroja, (ktorou je spôsobilosť presunu a posilnenie fyzického výkonu) prirovnáva k presunu údajov a posilneniu psychického výkonu, v tomto prípade ako spoľahlivého nahradenia psychickej práce a jej odbúrateľnosti prostriedkami IT technológií hovoriacich v prospech výdobytkov informačnej spoločnosti. Záverom sa usiluje zodpovedať otázku sily produktivity reprezentovanej materiálnou produktivitou v podobe zvýšenia kapacity produktivity na strane industriálnej spoločnosti porovnaním s oproti stojacim zvýšením možnosti reakčnej spôsobilosti v procese presunu údajov a ich spracovania prostriedkami informačnej spoločnosti. Uvedené súvislosti tak svedčia o zhodnotení prínosu prostriedkov „konvenčného (tradičného) riešenia” ekonomických otázok v podobe hmotných prostriedkov priemyselných riešení s jednotlivými funkciami IT systémov, ktorých využiteľná hodnota nachádza viac ako porovnateľný prínos v ekonomike, vrátane riadenia jej zúčastnených subjektov.           

Tieto princípy sa tak zaradili medzi základné argumenty odôvodňujúce ekonomickú využiteľnosť IT riešení zhmotnených v Cloud platformách. Z tohto pohľadu nehovoríme len o spôsobe komunikácie založenej na okamžitom prenose údajov, ale predovšetkým o spôsobe ich prenosu a následnej využiteľnosti.

Evolúcia počítačových technológií prešla v ostatnom období radikálnym rozvojom. Tento rozvoj bol definovaný predovšetkým zhmotnením snahy o zjednodušenie technologických riešení nielen po ich materiálnej stránke, ale aj po softwarovej. Tento vývoj bol prezentovaný jeho samotným úvodom v podobe prechodu od veľkých tzv. mainframových počítačov cez osobné počítače až po „centrálne-serverovo riadené”[3] počítačové riešenia. Tento posledne spomenutý článok vytvára navonok dojem akéhosi hybridného IT riešenia, vytvoreného spojením funcionality osobného technického zariadenia (v súčasnosti obsah tohto pojmu nemožno obmedziť výhradne na kategóriu osobných počítačov, ale dnes dostupné aj komunikačné riešenia v podobe mobilných telefónov a tabletov) s využitím operatívneho priestoru „centrálne-serverovo riadeného” počítačového riešenia na webe. Jedným z týchto serverových riešení je práve cloud computing. Napriek formulácii tejto vety v podobe „jedného zo serverových riešení” je treba poznamenať skutočnosť, že sú to práve cloudové riešenia, ktoré sú v súčasnosti považované za základný míľový kameň nielen v bežných operáciách vykonávaných prostredníctvom internetu, ale hlavne v oblasti technickej a biznisovej kolaborácie. Tieto charakterové znaky cloud computingu a ich predovšetkým operatívny prínos v procese riešenia najrôznejších problémov, či výziev nachádza v súčasnosti vyjadrenie v čoraz rastúcemu záujmu o tieto technológie, vrátane prehlbujúceho záujmu o zvýšenie spektra ich využiteľnosti v procese riadenia podniku. Jedným z hlavných atraktivít tohto IT riešenia podporujúcich zvyšujúci sa záujem o cloud riešenia zo strany obchodných spoločností je predovšetkým potenciálna možnosť zvýšenia organizačnej a obchodnej spôsobilosti podniku prostredníctvom šetrenia na do infraštruktúre, zaškoľovaní personálu a softwére, ktoré predstavuje významné investície pre spoľahlivých chod podniku.

Skôr ako prejdeme k definovaniu využiteľnosti cloud riešenia v podnikovej sfére, je účelné pomenovať cloud computing konkrétnymi slovami a síce ako „platformu založenú v internetovom priestore, v ktorom veľké skupiny vzdialených serverov siete, plnia úlohy zdieľania dát spracovania úloh, centralizovaného ukladania dát, a on–line prístupu do počítačových služieb alebo zdrojov.”[4] Podstata cloudu preto spočíva v pružnej operabilite tejto platformy založenej na dostupnosti jej zdrojov a aplikácií z prakticky akékoľvek zdroja (zariadenia) a najmä z akéhokoľvek miesta na svete spĺňajúcom požiadavku pripojenia na internet. Prínos cloudu pre obchodné spoločnosti tak nachádza vyjadrenie nielen v už spomenutých prvkoch definujúcich toto IT riešenie, ale aj v samotnej dostupnosti služieb ponúkaných IT produktmi sprostredkovanými v podobe cloudu. Neoddeliteľnou súčasťou predností cloudu je aj osamostatnenie sa užívateľa od nevyhnutnosti zaobstarať si hardvérové a sofvérové zabezpečenie pre svoje zariadenia, ako aj vytváranie infraštruktúry plniacej funkciu interoperability jednotlivých zložiek systému, ale v neposlednom rade odbúranie potreby vytvorenia dátového úložiska pre potreby vlastného systému.

Ak, by sme mali definovať cloud z hľadiska jeho vnútornej diferenciácie, museli by sme použiť pojem „servisné moduly”. Tento pojem v sebe zahŕňa také výrazy akými sú hardvérovú infraštruktúra, operačný systém, softvér, či business procesy, sociálne siete a služby a radu ďalších.

V záujme lepšieho vyjadrenia štruktúry cloudu spomenuté komponenty rozdelíme na tzv. servisné modely pozostávajúce z:

• • Softvéru ako služby (SaaS) – Užívateľ tak využíva aplikačnú funkcionalituako službu bez orientácie na jej technické prevedenie
  • Platforma ako služba (PaaS) – Zahŕňa predpripravený operačný systém so základným softvérom, ktorý je s operačným systémom pripravený na použitie – napr. HTTP Server, Databázový Server a pod.
  • Infraštruktúra ako služba (IaaS) – Zahŕňa prevažne hardvérové prostriedky pripravené na použitie vrátane základného softvéru, napr. operačný systém s nastavenou IP adresou a sieťovou konfiguráciou, diskovým priestorom a pod.

Ako sme už vyššie naznačili, jedným z hlavných pilierov cloudu je hardvérový priestor slúžiaci na uskladnenie dát a údajov zadaných zo strany užívateľa. V tomto ohľade tiež existuje kategorizácia samotného cloudu v závislosti od jeho charakteru a povahy jeho využitia sú podľa Národného inštitútu pre štandardy a technológie[5] tieto:

1. 1. Privátny cloud– infraštruktúra cloudu je prevádzkovaná samostatne pre individuálne organizácie, pričjeho riadenie je vykonávané buď touto samotnou spoločnosťou alebo je ním poverená tretia osoba.
   2. Komunitný cloud– táto forma cloudu môže evokovať podobnosť so samotným privátnym cloudom nakoľkotomto prípade ide o zdielanie jeho privátnej podstaty, avšak nie výhradne v prospech jedného klienta, ale viacerých klientov definovaných spoločnými záujmami. Samozrejme podstate tohto cloudu je podriadený aj spôsob jeho riadenia, a to buď samotnou komunitou alebo poverenou treťou osobou.
   3. Verejný cloud– naproti už spomínaným druhom cloudov, verejný cloud je charakteristický svojou povahou, ktorá ho predurčilaplneniu služieb v prospech bližšie neurčenému okruhu subjektov a síce k verejnosti. Povaha subjektu je však v tomto prípade len znakom formujúcim zameranie tohto cloudu na okruh klientov. Za oveľa charakteristickejší fakt, v týchto intenciách chápeme skutočnosť, že prevádzkovateľ verejného cloudu koná v predmete svojej obchodnej činnosti, ktorou je poskytovanie cloudových služieb. V tejto súvislosti sa vyžadujú spomenúť aj isté riziká súviace s povahou veci a síce s verejným charakterom tohto druhu cloudu. Ide najmä o kontrolu prístupu (tzv. Access control) považovanú za primárne riziko pre bezpečnosť dátových štruktúr.[6] V tomto prípade sú hostitelia úložných dátových priestorov cloudu konfrontovaní s tzv. vonkajším rizikom, ako aj s vnútorným rizikom pochádzajúcim nielen zo strany zamestnancov organizácie, ale aj zo strany prevádzkovateľa cloudových služieb. V tomto prípade sa ako možné riešenie ponúka oddelenie úloh (tzv. segregation of duty) kedy sú administrátori cloudového operátora obmedzení v prístupe k uloženým dátam, pričom ich aktivity sú zároveň plne monitorované a verifikované zo strany interných administrátorov.
   4. Hybridný cloud– užpovahy názvu tohto cloudu vyplýva, že nepôjde o samostatnú kategóriu cloudu definovanú samostatnými charekterovými črtami. Prívlastok „hybridný” získal na základe povahy jeho infraštruktúry pozostávajúcej z dvoch alebo viacerých cloudov (súkromného, komunitného alebo verejného) prispôsobených tak, aby užívateľovi poskytovali najflexibilnejší prístup k využiteľnosti entít jednotlivých druhov cloudov.

Význam cloudovej podopry pri riadení

Ako sme už vyššie spomenuli, podstata využívanie IT prostriedkov je založená na komunikácii užívateľa z reálneho (ľudského) prostredia do kybernetického prostredia pomocou hardvérových nástrojov (počítač, či klávesnica) a operačného systému, ktorý plní funkciu komunikačného rozhrania medzi reálnym a kybernetickým prostredím. Podstatným prvkom, ktorý v tomto procese zohráva hádam najvýznamnejšiu úlohu, je tvorca operačných príkazov, ktorým je užívateľ. Predpokladajme teda situáciu, kedy užívateľ potrebuje na účely dôležitého projektu firmy server s konkrétnym operačným systémom na dobu 1 roka tak, aby mohol úspešne zabezpečiť všetky činnosti spojené s implementáciou projektu.

Improvizujme teda riešenie tohto problému bez pomoci cloudu: Zamestnanec firmysa obráti na IT oddelenie s požiadavkou na server s daným operačným systémom. Pre inicializáciu požiadavky je obvykle povinný vyplniť formulár (papierový alebo elektronický), pričom v ňom uvedená požiadavka bude spracovaná IT oddelením až po jeho schválení hierarchiou manažérov. IT oddelenie zvyčajne nedisponuje voľnými hardvérovými kapacitami a preto je nutné server dealokovať z iných projektov prípadne je server nutné zakúpiť. Po doručení hardvéru a softvéru do IT oddelenia IT manažér pridelí inštaláciu a konfiguráciu poverenému pracovníkovi, ktorý server pripraví, nainštaluje, nakonfiguruje a zapojí tak, aby bol pre potreby projektu k dispozícii. Tento scenár je prakticky zaužívaným postupom pri riešení otázky dodávky požadovaných prostriedkov a služieb. Avšak v tejto súvislosti narážame na nedostatky v podobe relatívnosti doby vybavenia požiadavky v rámci samotnej spoločnosti, pružnosti reakčného procesu na danú požiadavku, či nezanedbateľnej otázky ďalšej využiteľnosti hardvérových kapacít po ukončení pôvodne predpokladaného účelu. Tieto otázky sú významné nielen pre zodpovedanie ich samotnej podstaty, ale predovšetkým pre zodpovedanie účelnosti vynaloženia prostriedkov na zabezpečenie stanoveného cieľa.

Riešenie podobnej situácie s využitím cloudových riešení však nachádza racionálnejšiu odpoveď na spomenuté otázky. Zamestnanec firmy sa prihlási do samoobslužného portálu ponúkajúceho IT služby. V servisnom katalógu vyberie žiadaný operačný systém, pričom nakonfiguruje potrebnú softvérovú a hardvérovú konfiguráciu a nastaví časový horizont potrebný pre projekt. Po dokončení konfigurácie, ktorá trvá rádovo minúty, odošle stlačením tlačidla svoju požiadavku. Požiadavka zamestnanca je v prostredí cloud computingu spracovaná a inicializuje proces na jej naplnenie. Podstatnou črtou tohto procesu, ktorá odlišuje povahu jeho riešenia prostredníctvom cloudu je proces riešený formou automatizovaného schvaľovania pričom nakoľko sa jedná o bežnú požiadavku, sú zodpovední nadriadení nášho projektového manažéra iba notifikovaný e-mailom.

Po nevyhnutnom schválení (v našom prípade realizovanom plne automaticky) je spustený proces implementácie, v rámci ktorého sú v cloudovom prostredí alokované zdroje potrebné pre daný projekt. Tento proces alokácie označovaný aj ako „provisioning“ je spustený ihneď a server je maximálne do 30 minút pripravený na okamžité použitie.

Po sprevádzkovaní servera, o ktoré sa postará prostredie cloud computingu automaticky je náš projektový manažér notifikovaný e-mailom o dostupnosti servera. V rovnakom e-maili nájde aj prihlasovacie údaje to daného systému. Počas prevádzky je spomínaný zamestnanec notifikovaný v mesačných intervaloch a získava reporty (prípadne faktúry) o prevádzke tohto servera. Po uplynutí času prevádzky je hardvérová a softvérová infraštruktúra cloudu vrátená poskytovateľovi, ktorým môže byť IT, ale aj externý poskytovateľ. Klient tak dostane poslednú faktúru príp. report za prevádzkovanie požadovanej infraštruktúry. Prínosy clouduprocese riadenia podniku tak môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:

1. Self-service; IT službu objednávam „samoobslužne“,
2. Služby vyberám zo štandardizovanej ponuky (katalógu),
3. Služba je objednávaná automatizovane,
4.Cloud zaistí provisioning, tzn. pripraví službu na použitie,
5. Služby som schopný merať a účtovať tzv. „Pay-per-use“ platím za to, čo reálne užívam,
6. Flexibilná špecifikácia implementačných modelov.

Hľadanie miesta cloud computingu v súčasnej spoločnosti

Fenomén cloud computingu ako najvýznamnejšej oblasti rozvoja informačných a komunikačných technológií tentokrát neušiel ani pozornosti orgánov verejnej moci. Jedným z dokumentov preukazujúcich sústredenie sa na túto oblasť je komuniké Európskej Komisie Európskemu Parlamentu, Rade a Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu výboru a výboru regiónov[7]. Komisia tu pojednáva najmä o spôsobilosti zníženia nákladov na informačné a komunikačné technológie, predstavujúce reakciu na nové obchodné digitálne praktiky.[8] Komisia stavia argumentáciu v prospech využiteľnosti cloud computingu na potenciály zvýšenia produktivity, hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Komisia tiež predstavila možné budúce smerovanie v podobe ďalších 45 miliárd EUR priamych investícií do Cloud Computingu v EÚ v roku 2020, rovnako ako celkový kumulatívny vplyv na HDP vo výške 957 miliárd za súčasného vytvorenia 3,8 milióna pracovných miest do roku 2020. Tieto ambície sú tak chápané akopolitický záväzok Komisie slúžiaci ako podnet na všetky zúčastnené subjekty podieľať sa na realizácii týchto akcií. Pre účely tohto článku sa vyžaduje poukázať na prieskum vykonaný pre Komisiu v roku 2011, ktorý preukázal, že v dôsledku prijatia cloud riešení došlo  približne v 80 percentách organizácií k zníženiu nákladov o 10-20%. V neposlednom rade treba vziať do úvahy aj jeho významný vplyv na životné prostredie vďaka spotrebe energie, vody, a emisie skleníkových plynov. Cloud computing môže napomôcť zmierniť enviromentálnu záťaž prostredníctvom efektívnejšieho využitia hardvéru a budovaniu dátových centier prevádzkovaných s nízkou spotrebou energie.[9]

Záver

Ako už bolo vyjadrené v úvode, hlavným cieľom tohto článku bolo priblíženie problematiky informačných technológií a jej hlavného zamerania, ktorým je uľahčovanie práce človeka pri plnení jeho pracovných úloh, či jednotlivých subjektívnych záujmov.

Fenomén informačných technológii v súčasnosti nehraje výhradnú úlohu v oblasti prenosu dát a ich archivovaniu na účely budúceho využitia, tak ako tomu bolo v minulosti, pri pôvodnom vzniku IT technológií. V súčasnosti je ich rozsah využiteľnosti omnoho väčší a popri ich informačnej funkcionalite nadobúda významnú rolu práve operatívna využiteľnosť IT prostriedkov. V tomto ohľade tak práve riešenia cloud computingu nadobúdajú význam nielen pri ich „pasívnom” využití, na operácie súvisiace s jednoduchým prenosom údajov a ich následným spracovaním, ale s ohľadom na zhodnotenie ich interoperatívnej podstaty založenej na prakticky neobmedzenom spôsobe komunikácie klienta s jednotlivými súčasťami cloudu dochádza tak spolu s potenciálom šetrenia finančných prostriedkov k nadobudnutiu významného postavenia v štruktúre danej spoločnosti. Je to práve operatívna využiteľnosť cloudu, ktorá nadobúda postavenie hlavného potenciálu využitia tohto riešenia v procese koordinovaného pracovného postupu.

Zdieľanie a spracovanie údajov, ako aj možnosť vytvorenia, prenosu a okamžitého spracovania žiadaného príkazu sú len jednými z možných budúcich prínosov pre riadenie a organizáciu podniku, ktoré môžeme nazvať prívlastkom „utilitárne”. Záverom tak môžeme vyjadriť ideu budúceho smerovania organizačných a koordinačných postupov predovšetkým vo veľkých organizačných celkoch, ktorá už v súčasnosti nadobúda podobu cloud computingu.

Zoznam použitej literatúry

1. http://www.gesci.org/assets/files/Knowledge%20Centre/Information-Society-whatis.pdf
2. Crowe Horwath LLP; ENTERPRISE RISK MANAGEMENT FOR CLOUD COMPUTING; Committee of Sponsoring Organizations of the Treadway Commission; www.coso.org
3. http://csrc.nist.gov/publications/PubsSPs.html#800-145
4. Oznámenie o rozvíjaní potenciálu cloud computingu v Európe, KOM (2012) 529 v konečnom znení, OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENT, RADA, EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV, Brusel, 27.9.2012
5. Kretschmer, T. (2012), ”Information and Communication Technologies and Productivity Growth:Survey of the Literature”, OECD Digital Economy Papers, No. 195, OECD Publishing. http://dx.doi.org/10.1787/5k9bh3jllgs7-en
6. Správa Greenpeace (2012) How clean is your cloud? http://www.greenpeace.org/international/en/publications/Campaign-reports/Climate-Reports/How-Clean-is-Your-Cloud/
7. http://www-05.ibm.com/sk/cloud/8. Kreheľ Ondrej, Gregušová Ľudmila, Greguš Michal ml: Manažment databáz v organizácii a bezpečnostné aspekty prístupu k dátam v cloudovom riešení, Virtuální vědecká konference s mezinárodní účastí Scientific reflection of Security Science, Policajní Akadémie České republiky v Prahe 2012, ISBN 978-80-7251-388-8