Na jednej strane bola táto právna úprava vnímaná pozitívne, keďže si členovia týchto cirkví nemuseli so zamestnávateľmi dohadovať dovolenky ale priamo zo zákona dostali voľno aby tento deň strávili v súlade s ich náboženskými očakávaniami. Ak by sa rozhodli do práce prísť, dostali by dokonca mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku.
Na druhej strane, táto právna úprava mohla byť vnímaná ako diskriminačná voči ostatným občanom, ktorí sa k žiadnej z vymenovaným cirkví nehlásia. Diskriminačne to vnímal aj pán Achatzi, ktorý na Veľký piatok pracoval, no žiadne mzdové zvýhodnenie nedostal.
Rakúsky súd, ktorý sa požiadavkou pána Achatziho zaoberal, sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či je rakúska právna úprava zlučiteľná so zákazom diskriminácie, ktoré stanovuje právo EÚ.
Súdny dvor rozhodol, že rakúska právna úprava, ktorá poskytuje nárok na platené voľno alebo mzdové zvýhodnenie iba pre občanov určitého náboženstva predstavuje priamu diskrimináciu. Aplikácia rakúskej právnej úpravy totiž zavádzala rozdielne zaobchádzanie založené na náboženstve pracovníkov, čo spôsobovalo zvýhodňovanie určitej skupiny zamestnancov a znevýhodňovanie všetkých ostatných, čo nie je v súlade s právom EÚ, ktoré dbá na odstraňovanie akejkoľvek diskriminácie
V prípade, ak by Rakúsko túto právnu úpravu nezmenilo, súkromný zamestnávatelia by aj napriek tomu mali povinnosť priznať právo na voľno alebo mzdové zvýhodnenie počas cirkevných sviatkov aj zamestnancom, ktorí sa k danej cirkvi nehlásia, pokiaľ o to títo pracovníci vopred požiadali svojho zamestnávateľa.
Zdroj: CURIA
