Právo

Čierna kniha európskej politiky: negatívna politická prax v Európskej únii

V súčasnosti si môžeme všimnúť určitý úpadok politickej kultúry na Slovensku. Keď sa však pozrieme na iné členské štáty EÚ zistíme, že ich situácia je veľmi podobné tej našej. Zistíme, že aj tam sa politické strany zameriavajú na udržanie a konzumáciu moci, čo nahráva neštandardným politickým subjektom.

Pavel Ördögh 27. 05. 2014 12 min.
    negatívna politická prax v EÚ negatívna politická prax v EÚ 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

    Slovenská skúsenosť s „anti-systémovými“ politikmi

    Pri našej exkurzii v rámci členských štátov Európskej únie začneme na Slovensku, kde je téma radikalizácie politickej scény viac ako aktuálna. Prvým kandidátom na neštandardný politický subjekt je Slovenská národná strana (ďalej len „SNS“), a to najmä pre vulgárnu rétoriku bývalého dlhoročného predsedu Ing. Jána Slotu[i]. Keďže však šokujúce prejavy nenávisti z úst Jána Slotu neboli súčasťou premyslenej extrémistickej kampane, nemôžeme hovoriť o extrémizme v pravom zmysle slova[ii].

    Je nesporné, že po Slotovom odchode a nástupe nového predsedu, JUDr. Andreja Danka, sa SNS „znormalizovala“. V súčasnosti Slovenská národná strana predstavuje národne orientovaný (nacionalistický) politický subjekt, ktorý „nevytŕča“ z pomerne fádnej slovenskej politickej scény[iii]. Iný prípad však predstavuje extrémistická strana Slovenská pospolitosť – Národná strana (ďalej len „SP-NS“), ktorá bola v roku 2006 rozpustená (zrušená) na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR[iv]. Toto je prípad preukázanej extrémistickej politickej činnosti, keďže Slovenská pospolitosť bola zrušená (v právnej terminológii) pre „politickú činnosť nesúladnú s Ústavou SR“[v].

    Je všeobecne známe, že Marián Kotleba založil novú ultrapravicovú stranu Ľudová strana – Naše Slovensko[vi]. Ten úspešne kandidoval v decembri 2013 za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (za banskobystrického župana)[vii]. Aby to nebolo všetko, na činnosť zrušenej extrémistickej strany nadviazalo ultrapravicové združenie Občianske združenie Slovenská pospolitosť (ďalej len „OZ Slovenská pospolitosť“)[viii].

    Je to tak z dôvodu, že hoci Zákon o politických stranách[ix] pomerne prísne potláča extrémistickú (protiústavnú) činnosť, toto obmedzenie neplatí pre občianske združenia. Občianske združenia zriadené na základe Zákona o združovaní[x] tejto regulácii nepodliehajú a majú odlišný právny status (čo je aj prípad spomínaného radikálne nacionalistického združenia)[xi]. Predsa však stojí na zamyslenie, či príslušné štátne orgány nemajú právne nástroje na zákrok, alebo sú jednoducho nečinné a neplnia si svoje povinnosti. Leví podiel na úspechu Mariána Kotlebu mala sieť ultrapravicových občianskych združení (vrátane OZ Slovenská pospolitosť) zoskupených okolo rádia Slobodný vysielač Banská Bystrica, ktoré ho všemožne podporovali (nielen) počas volebnej kampane[xii].

    Rakúska skúsenosť: Haider a jeho epigóni

    Rakúska spolková republika je príkladom pluralitnej demokracie, hospodárskej vyspelosti a vysokej politickej kultúry. No aj v takomto (zdanlivo idylickom) prostredí môžu voliči podľa prof. Palúša z právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach pociťovať frustráciu z dlhoročnej vlády pravo-ľavej koalície (Sociálnodemokratickej strany Rakúska a Ľudovej strany Rakúska)[xiii] a z praktickej nemožnosti zásadnej politickej zmeny[xiv]. Východiskom z takejto situácie neraz bývajú populistické a nesystémové „strany protestu“, akými sú v tomto prípade Slobodná demokratická strana Rakúska (ďalej len „FPÖ“)[xv] a okrajové politické hnutie Združenie za budúcnosť Rakúska (ďalej len „BZÖ“)[xvi].

    Strana slobodných demokratov vznikla ešte v roku 1955 a už vtedy bola neonacistickou a militantnou stranou, ktorá vystupovala proti neutralite Rakúskej spolkovej republiky[xvii]. V strane však existovalo aj silné demokratické liberálne krídlo, ktorého členovia však v 90. rokoch založili mimoparlamentnú centristickú stranu Liberálne fórum[xviii]. V politike sa však výraznejšie nepresadili, čo nemôžeme povedať o ich protivníkovi, rakúskom politikovi Jörgovi Haiderovi, ktorý v roku 2008 zahynul pri autonehode[xix].

    Pod Haiderovým vedením (od roku 1989) slobodní demokrati nadobudli súčasnú podobu a stali sa (podľa prof. Palúša) pravicovým populistickým hnutím s prvkami extrémnej pravice a neonacizmu[xx], ktoré s obľubou zbiera takzvané „protestné hlasy“ nespokojných a dezorientovaných voličov[xxi]. Počas Haiderovej éry sa FPÖ stala tretím najsilnejším politickým subjektom v Rakúsku a bola koaličným partnerom v prvej (1999 – 2002) a druhej vláde (2002 – 2006) kancelára Wolfganga Schuessela (ÖVP)[xxii]. V súčasnosti je FPÖ už tretie funkčné obdobie v opozícii a pod vedením mladého a charizmatického lídra Heinza-Christiana Stracheho sa pripravuje na návrat na stratené pozície[xxiii]. Pozrime sa bližšie na politický program slobodných demokratov:

    • FPÖ žiada zlepšenie sociálneho postavenia Rakúšanov (dôsledná realizácia hospodárskychsociálnych práv v praxi),
    • FPÖ tiež požaduje väčšiu mieru osobnej slobody pre občanov (dôslednú aplikáciu kľúčovej zásady právneho štátu: „Všetko, čo nie je zakázané, je dovolené!“)[xxiv],
    • Zásadné obmedzenie imigrácieprísny dohľad nad prisťahovalcami (v duchu nacionalistického hesla „Rakúsko patrí Rakúšanom!“)[xxv],
    • Zásadné odbúranie byrokracieredukcia administratívneho aparátu (od úradu Spolkového kancelára až po orgány miestnej štátnej správy),
    • Posilnenie prvkov priamej demokraciepolitickom živote (obligatórne referendum pri rozhodovaní o otázkach celoštátneho významu)[xxvi].

    Francúzsky prípad

    Francúzska republika je tradičným pilierom pluralitnej demokracie, ktorej demokratické tradície siahajú už do roku 1789 (Veľká francúzska revolúcia)[xxvii]. Napriek tomu práve Francúzsko musí bojovať s narastajúcou radikalizáciou politickej scény a so šírením myšlienok pravicového a nábožensky orientovaného (islamského) extrémizmu[xxviii]. Francúzski radikálni nacionalisti sa po druhej svetovej vojne prvýkrát výraznejšie presadili na pôde ultrapravicového hnutia Národný front (po francúzsky „Front National“), ktorý v roku 1972 založil bývalý profesionálny vojak (výsadkár) a účastník alžírskej vojny Jean–Marie Le Pen[xxix].

    Dlhoročný predseda extrémistického hnutia sa neskôr stal poslancom Európskeho parlamentu a vrchol svojej politickej kariéry dosiahol v prezidentských voľbách v roku 2002. Skončil  na 2. mieste za francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom, kandidátom stredopravého Združenia za republiku[xxx]. V Le Penovom diele pokračuje jeho dcéra a nová predsedníčka Národného frontu, Marine Le Penová[xxxi]. Pozrime sa však bližšie na politický program hnutia, ktoré je neslávne známe svojou extrémnou a extrémistickou politikou v duchu radikálneho nacionalizmu:[xxxii]  

    • Prvoradým cieľom francúzskych radikálov je obmedzenie imigrácie (najmäkrajín tretieho sveta) v duchu hesla: „Francúzsko patrí Francúzom!“,
    • Zníženie práv odborovprocese kolektívneho vyjednávania (aby sa odboroví predáci „nemiešali“ do politiky ani aby „obťažovaním“ podnikateľov nebrzdili rozvoj biznisu),
    • Znovuzavedenie trestu smrti(ktorý by mal byť uložený najmä nájomným vrahom, teroristomdrogovým dílerom),
    • Udržanie si veľmocenského postaveniaFrancúzska (vrátane zámorských teritóriístáleho kresla v Bezpečnostnej rade OSN)[xxxiii],
    • Obnovenie liberálnej ekonomiky (obmedzením štátnych zásahov do ekonomikyčo najširšou aplikáciou zásad neoliberálnej ekonómie v praxi)[xxxiv].

    Ako je to v Taliansku

    Talianska radikálna scéna zahŕňa ultrapravicové aj ultraľavicové politické subjekty, ktoré sa však vyznačujú pomerne nízkou mierou radikalizácie a spoločenskej nebezpečnosti[xxxv]. Okrem iného sem patrí aj ultraľavicová Strana komunistickej obnovy, ktorá vznikla na organizačnej aj programovej platforme pôvodnej Komunistickej strany Talianska[xxxvi]. Postmoderní talianski komunisti hlásajú „demokratický socializmus“ (socializmus s ľudskou tvárou) a usilujú sa o realizáciu svojho zreformovaného programu[xxxvii].

    Najdôležitejším subjektom talianskej radikálnej scény je Národné spojenectvo (po taliansky „Alleanza Nazionale“), ktoré vedie charizmatický politik Gian-Franco Fini[xxxviii]. Je potrebné podotknúť, že Fini sa prispôsobil talianskej politickej kultúre a plne rešpektuje právne obmedzenia politickej činnosti[xxxix]. To mu okrem iného umožnilo úspešne sa zaradiť do talianskeho politického života a podieľať sa na moci v rámci pravicových koalícii štvornásobného premiéra Silvia Berlusconiho[xl] (v období rokov 2001 až 2004, 2005-2006 a 2008 až 2011)[xli].

    Z hľadiska nášho článku je najzaujímavejším subjektom talianskej politickej scény separatistická strana (pôvodne regionálneho charakteru) Liga severu (po taliansky „Lega Nord“), ktorú preslávil najmä bývalý líder Umberto Bossi svojím sloganom: „Bohatý Sever (Talianska) dopláca na priemerný Stred a chudobný Juh!“[xlii]. V Bossiho diele pokračuje nový predseda Roberto Maroni, ktorý chce obmedziť sociálnu solidaritu a prerozdeľovanie národného dôchodku v prospech sociálne slabších vrstiev[xliii]. Hlavným cieľom a zmyslom existencie Ligy severu (pôvodne Lombardskej ligy)[xliv] je však dosiahnuť premenu (decentralizáciu) Talianskej republiky na zložený štát (podľa členenia na Sever, Stred, Juh)[xlv].

    Pár slov na záver

    Musíme našich čitateľov upozorniť, že tento prehľad negatívnych politických praktík v členských štátoch Európskej únie nie je vyčerpávajúci. Mohli sme sem zaradiť neofašistické hnutie Zlatý úsvit v Grécku (presnejšie, v Helénskej republike), nacionalistické zoskupenia Flámsky blok a Flámsky záujem v belgickom kráľovstve, ako aj stranu Sinn Feinn v Írsku[xlvi]. Ešte viac sa radikálne a extrémistické politické subjekty presadzujú v nových členských štátoch EÚ. V Maďarsku napríklad pôsobí JOBBIK (Hnutie za lepšie Maďarsko), kým v Bulharsku sa „preslávilo“ nacionalistické hnutie ATAK[xlvii].

    V každom prípade však platí, že tieto neštandardné politické subjekty predstavujú príklad toho, čo by sa za žiadnych okolností nemalo robiť. Ide o negatívne príklady, ktorým by sme sa v slovenskej politike mali vyhnúť.

     

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                          

    KLÁTIK, M. 2011. Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové. In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 461-463. ISBN: 978-80-7380-338-4.        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                            

    Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                              

    Ústavný zákon Slovenskej národnej rady ČSFR č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky (Ústava SR) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.                                                                                  

    Marián Kotleba: Od extrémizmu k radikalizmu? Dostupné na Internete z: http://www.penonline.sk/najnovsie-blogy/marian-kotleba-od-extremizmu-k-radikalizmu. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                                                                            

    Marián Kotleba: Od extrémizmu k radikalizmu? Dostupné na Internete z: http://www.penonline.sk/najnovsie-blogy/marian-kotleba-od-extremizmu-k-radikalizmu. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                                                                            

    Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup   7.1.2014].                                                                              

    Zákon Národnej rady SR č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.    

    Zákon Slovenskej národnej rady ČSFR č. 83/1990 Zb. o združovacom práve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

    BRÖSTL, A. 2010. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2010, s. 166-168. ISBN: 978-80-7380-248-6.

    Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                          

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92.    

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.      

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.      

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.        

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 92-93.        

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické vydavateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 83-84. ISBN: 80-08-01120-3.

    KLÁTIK, M. 2011. Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové. In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 461-463. ISBN: 978-80-7380-338-4.          

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 87-88.  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 86-87.  

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 86-87.    

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 86-88.    

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 86-88.      

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                              

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 90-91.      

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 90-91.        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                              

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 88-91.        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 89-90.                                                                                        

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 88-91.          

    PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 88-91.          

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                  

    Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].