S odstupom pár rokov zrušil Všeobecný súd EÚ rozhodnutie Európskej komisie a dal za pravdu Írsku a spoločnosti Apple. Konštatoval, že Európskej komisii sa nepodarilo preukázať fakt, že Írsko poskytovalo spoločnosti Apple akúkoľvek ekonomickú výhodu. Rovnako v rozhodnutí uviedol, že komisia nesprávne uviedla, že spoločnosť Apple používala ekonomické výhody a tým aj štátnu pomoc.
Margrethe Vestagerová, Komisárka pre hospodársku súťaž, požadovala od Írska, aby vybralo od spoločnosti Apple nedoplatok na daniach. Podľa nej bolo Írsko povinné dodržať rozhodnutie komisie, nakoľko porušili pravidlá EÚ o štátnej pomoci a poskytli tak spoločnosti Apple neoprávnenú výhodu aj v súvislosti s konkurenčným trhovým prostredím. V roku 2017 prebiehali rôzne rokovania medzi Európskou komisiou a írskym ministerstvom financií o možnostiach dodatočného výberu daní. Hlavnou argumentáciou spoločnosti Apple bol fakt, že nemajú dôvod platiť v Írsku dane za predaj výrobkov na európskom trhu, nakoľko tieto výrobky boli vyvinuté v USA.
V roku 2018 pristúpilo Írsko na realizáciu rozhodnutia Európskej komisie a začalo spätne vyberať dane, ktoré rozdelilo do splátkového kalendára. Urobilo tak napriek nesúhlasu s rozhodnutím komisie, avšak s vedomím, že ako členský štát EÚ musí plniť svoje povinnosti vyplývajúce aj z takýchto rozhodnutí. Dane v plnej výške spolu s úrokmi sa Írsko rozhodlo držať na podmienenom fonde z dôvodu, že sa aj so spoločnosťou Apple proti rozhodnutiu odvolali.
Proti aktuálnemu rozhodnutiu Všeobecného súdu EÚ, ktorým rozhodol v neprospech Európskej komisie, sa môže Komisia odvolať do dvoch mesiacov. K rozhodnutiu sa vyjadrila aj Margrethe Vestagerová:
„Komisia si stále stojí za cieľom, aby všetky spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel na daniach. Ak členské štáty poskytnú niektorým nadnárodným spoločnostiam daňové výhody, ktoré nie sú k dispozícii ich konkurentom, poškodzuje to spravodlivú hospodársku súťaž v EÚ. Rovnako to pripravuje verejný rozpočet a občanov o finančné prostriedky využiteľné na dôležité investície, ktoré je v čase krízy ešte naliehavejšie riešiť. V predchádzajúcich rozsudkoch o daňovom zaobchádzaní Fiat v Luxemburgu a Starbucks v Holandsku Všeobecný súd potvrdil, že zatiaľ čo členské štáty majú výlučnú právomoc rozhodovať o svojich zákonoch týkajúcich sa priameho zdanenia, musia tak urobiť v súvislosti s právom EÚ vrátane pravidiel štátnej pomoci.
Komisia sa bude naďalej zaoberať agresívnymi opatreniami daňového plánovania podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ s cieľom posúdiť, či majú za následok nezákonnú štátnu pomoc. Presadzovanie štátnej pomoci musí ísť zároveň ruka v ruke so zmenou podnikových filozofií a právnymi predpismi, aby sa riešili „medzery“ a zabezpečila transparentnosť. Už sme dosiahli veľký pokrok na vnútroštátnej, európskej a globálnej úrovni a musíme pokračovať v spoločnej práci, aby sme uspeli.“[1]
