Zmena prichádza najmä v subjekte, ktorý potvrdzuje vydržanie. Z doteraz platného režimu, kedy vydržanie potvrdzoval notár, sa táto kompetencia prenáša priamo na súdy, pričom miestna príslušnosť sa určí obvodom súdu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa súčasného stavu notári ako štátom poverené osoby deklarujú vydržanie v jednoduchom, krátkom a najmä neverejnom konaní. Pri príprave zmien reagoval predkladateľ na viaceré prípady, ktorými sa inštitút vydržania zneužíval špekulatívnym spôsobom a zároveň chcel vytvoriť priestor na obranu tých, ktorí sú vydržaním dotknutí na svojich právach.
Konanie začína podaním návrhu osoby, ktorá sa dožaduje vydržania. Konanie o potvrdení vydržania bude spoplatnené súdnym poplatkom vo výške 99,50 eur. Navrhovateľ znáša dôkazné bremena, pričom najmä listinnými dôkazmi preukazuje skutočnosti, na základe ktorých splnil podmienky vydržania. Ak súd vyhodnotí predložené dôkazy ako nedostatočné, môže vyzvať navrhovateľa o doplnenie alebo sám vykoná potrebné šetrenie.
Ak súd vyhodnotí, že navrhovateľ splnil podmienky vydržania, vydáva tzv. vyzývacie uznesenie, prostredníctvom ktorého sa zverejní informácia v Obchodnom vestníku, že navrhovateľ žiada o vydanie potvrdenia o vydržaní súdom. Uvedené má slúžiť na zabezpečenie informovania dotknutých osôb, ktoré figurujú na liste vlastníctva ako vlastníci alebo majú iné vecné právo k nehnuteľnosti. Títo zároveň obdržia do vlastných rúk vyzývacie uznesenie a stávajú sa účastníkmi konania.
„Všetky dotknuté subjekty, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka, tak budú mať možnosť vyjadriť sa k tomu, či navrhovateľ skutočne spĺňa podmienky vydržania, a budú môcť účinne chrániť svoje práva k tejto nehnuteľnosti formou podania námietok proti vyzývaciemu uzneseniu,“
uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webovom sídle. Zaniká tým možnosť potvrdiť vydržanie na základe jednostranného vyhlásenia, ako to bolo doteraz.
V rámci konania majú dotknuté osoby právo podávať námietky do určitého termínu, ktorý je uvedený v uznesení. Ak budú tieto námietky relevantné, súd návrh na vydanie potvrdenia o vydržaní zamietne. V opačnom prípade vydá rozhodnutie, čím potvrdí navrhovateľovi vydržané právo k nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie následne osoba použije ako podklad pre zápis záznamu vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností formou. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj po právoplatnom rozhodnutí súdu o vydržaní sa môžu dotknuté osoby svojho práva k nehnuteľnostiam domáhať v sporovom konaní. Podmienkou však je, že osoba musí v sporovom konaní riadne preukázať, že námietky a uvádzané skutočnosti nemohla uplatniť v konaní o potvrdení vydržania.
V dôvodovej správe predkladateľ uvádza:
„Prostredníctvom tohto nového súdneho konania sa zabezpečí nielen súdna ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa a ďalších dotknutých osôb, ale sa zabezpečí aj dodržiavanie princípu právnej istoty v spoločenských vzťahoch, nakoľko nové súdne konanie o potvrdení vydržania je upravené spôsobom, ktorý zabezpečuje aj informovanosť ostatných osôb v dostatočnom časovom predstihu a rozsahu pred samotným potvrdením vydržania vecného práva.“
Návrh ráta aj s ochranou dobromyseľného nadobúdateľa vecného práva od osoby, ktorá vecné právo vydržala neoprávnene – na toto nadobudnutie sa bude nahliadať, ako keby ho nadobudol od vlastníka. Ak by však nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, nadobúdateľ musí nehnuteľnosť vrátiť opravnému vlastníkovi a zároveň môže požadovať od vydržateľa náhradu vzniknutej škody.
Pri príprave zmien posudzoval predkladateľ ako alternatívne riešenie možnosť úpravy a sprísnenia súčasných pravidiel potvrdzovania vydržania, avšak túto v závere vyhodnotil ako nevhodnú a neefektívnu.
Ak poslanci návrh novely Civilného mimosporového poriadku schvália, účinnosť by mala nadobudnúť od 01. marca 2021
