Pojednávania počas pandémie v číslach
Na okresných súdoch v hlavných agendách (civilná, obchodná, rodinná a trestná agenda) bol v roku 2020 pokles v porovnaní s rokom 2019 v počte pojednávaní o 20 %, čo predstavuje o vyše 40 000 menej pojednávaní. Okrem toho, že boli pojednávania vo väčšej miere rušené, zároveň dochádzalo aj k ich menej častému nariaďovaniu. V civilnej agende súdy nariadili o 20 000 pojednávaní menej ako v roku 2019, zrušených bolo skoro 10 000 pojednávaní. V porovnaní s rokom 2019, kedy sa uskutočnilo 82 000 civilných pojednávaní, došlo v roku 2020 k prepadu na 62 000 pojednávaní. Počet zrušených pojednávaní vzrástol dvojnásobne, najviac v rodinnej agende (2,4-násobný nárast), najmenej v civilnej agende (1,7-násobný nárast). Celkovo bolo na okresných súdoch zrušených 54 000 nariadených pojednávaní, v roku pred pandémiou to bolo 28 000. Počet nezrušených pojednávaní klesol na 80% oproti roku 2019, t. j. z 197 000 klesol na takmer 157 000 – najväčší pokles nastal počas prvej vlny pandémie.
Krajské súdy zaznamenali pokles súdnych pojednávaní v hlavných agendách, avšak nie tak dramatický, ako okresné súdy – uvedené je najmä z dôvodu, že krajské súdy nepojednávajú v tak vysokej miere, ako súdy okresné. Najväčší pokles nastal v marci a apríli, kedy počet pojednávaní klesol na 63%, resp. 58%. Už v máji dorovnali krajské súdy počty pojednávaní na skoro rovnakú úroveň, ako v roku 2019. Obdobne ako na okresných súdoch, aj na krajských bol zaznamenaný výrazný pokles počtu nezrušených pojednávaní v priemere 69%, resp. 80% oproti predošlému obdobiu. V správnej agende bolo zrušených dvojnásobne viac konaní, 1,5 násobne v obchodnej agende a 1,3 násobne v civilnej agende – celkovo bolo zrušených takmer 1 300 pojednávaní. Najviac pojednávaní vykonali krajské súdy v trestnej agende v počte 9 800 (v roku 2019 to bolo vyše 10 000) a v civilnej agende 8 700 pojednávaní, čo predstavuje 75% pojednávaní oproti roku 2019. V správnych veciach pojednávali súdy približne 3 300 krát a najmenej pojednávaní sa uskutočnilo v obchodných veciach (vyše 1 400 pojednávaní).
Celkovo na krajských a okresných súdoch klesol počet pojednávaní o 20%, resp.14% oproti roku 2020. V obchodnej agende bol tento prepad až o 30%, kde však časť prepadu možno vysvetliť nižším počtom podaní na súdy. Vo väčšine však k prepadu došlo z dôvodu zrušenia pojednávaní v záujme predchádzania šírenia koronavírusu.
V priestoroch súdov boli v reakcii na riziko šírenia koronavírusu COVID-19 zavedené viaceré opatrenia, najmä
obmedzenie pohybu verejnosti, dôsledná kontrola účelu vstupu osôb do priestorov – vstup preverovali príslušníci Zboru justičnej a väzenskej stráže podľa zoznamov účastníkov konania a predvolaných osôb,
kontrola telesnej teploty,
kontrola platného antigénového testu s negatívnym výsledkom,
odporúčanie zvážiť realizáciu pojednávaní a iných úkonov a prihliadať na žiadosti o odročenie pojednávaní zo zdravotných, resp. preventívnych dôvodov súvisiacich s COVID-19.
Pohľad advokátov
Ako fungovanie súdov a pojednávania počas pandémie vnímajú osoby z praxe? Na skúsenosti z uplynulého obdobia sme sa ako prvej pýtali advokátky, doc. PhDr. JUDr. Marcely Tittlovej, PhD., LL.M, ktorá sa v praxi venuje trestnému právu.
MT: Nie len frekvenciu, ale aj priebeh a uplatňovanie osobitných bezpečnostných opatrení súvisiacich s prevenciou šírenia COVID-19 je potrebné rozlíšiť vo viacerých rovinách. Ak ide o trestnoprávnu oblasť, odhliadnuc od pandemickej situácie, štát je povinný plniť si svoje povinnosti na úseku trestnej justície, nakoľko jednou z kľúčových úloh štátu vo vzťahu k občanom i jednotlivcom všeobecne je ochrana pred trestnou činnosťou a páchateľmi trestnej činnosti. Bolo by naivné domnievať sa, že pandémia obmedzila alebo znížila množstvo páchaných trestných činov. Skôr je tomu naopak. V prípadoch väzobných stíhaní, prípadne postupov podľa § 85 a § 86 Trestného poriadku sa priamo ex lege vyžaduje urýchlený postup, časovo limitovaný postup orgánov činných v trestnom konaní i súdov.
Ani súčasné pandemické podmienky nemôžu ospravedlniť závažné zásahy do práv podozrivých či obvinených osôb v trestnom konaní nad rámec zákonom exaktne stanovených lehôt a účelu, osobitne ak ide o právo na osobnú slobodu, ktoré sa obmedzuje inštitútmi zadržania alebo väzby. Z vlastných skúseností preto možno povedať, že pokiaľ ide o väzobnú agendu, táto na úrovni súdov prebieha operatívne a v zmysle zákonnej požiadavky prednostného a urýchleného vybavovania tejto agendy. O niečo horšie skúsenosti možno identifikovať na úrovni orgánov činných v trestnom konaní, kde práve prieťahy v konaní sú nezriedkavým dôvodom prepustenia obvineného z väzby rozhodnutím Krajského súdu (na podklade sťažnosti). Je nutné zdôrazniť, že je to štát, ktorý má na strane orgánov činných v trestnom konaní i súdov vytvoriť také organizačné, materiálne i personálne podmienky, aby zabezpečili bezproblémový a bezprieťahový priebeh trestných vecí, najmä ak v tejto súvislosti dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody.
Aj počas uplatňovania pandemických opatrení väzobné trestné veci prebiehajú na úrovni súdov v súlade s požiadavkou na urýchlené a prednostné vybavovanie vecí. S týmto súvisí potreba sprísnených bezpečnostných pravidiel, ktoré sa nutne uplatňujú. Jednak sú pravidelne a pri vstupe do budov súdov kontrolované osoby, či disponujú negatívnymi testami na COVID-19 (a to napriek resp. v rozpore s podzákonnými normami, ktoré ako výnimku z povinnosti disponovať negatívnym testom nie starším ako 7 kalendárnych dní stanovujú výkon procesných úkonov – pred OČTK, aj na súdoch), bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom, nie je možný vstup do budovy súdu (povinnosť nosiť rúško) a rovnako tak je pravidelne meraná telesná teplota (ale na rôznych miestach tela – na čele, spánku, krku, zápästí, čo poukazuje na nejednotný postup merania telesnej teploty). Niektoré súdy dokonca osoby vstupujúce do budovy žiadali o vyplnenie dotazníka o pobyte a zdravotnom stave, styku s pozitívnymi osobami, no ani príslušníci ZVJS často nevedeli, čo sa s týmito dotazníkmi bude diať, pri vstupe do budovy súdu viackrát počas dňa nevedeli, či dotazník dať vyplniť opakovane alebo nie, dokonca aj pri vstupe v rôznych dňoch počas jedného týždňa sa raz opakované vyplnenie požadovalo, inokedy nie. Samotný priebeh trestných pojednávaní sa taktiež realizuje za prísnych bezpečnostných opatrení – povinnosť nosiť rúško a mať prekryté horné dýchacie cesty (viackrát samosudca či sudca pre prípravné konanie musí upozorniť osoby na povinnosť mať prekrytý rúškom aj nos a bez tohto prekrytia – pri sústavnom padaní rúška – nepojednávať); ako advokát vystupujúci ako obhajca v trestných veciach pri vstupe do budovy súdu a počas celej doby zotrvania na súde nosím jednorazové chirurgické rukavice.
Trestné pojednávania sú v zásade verejné, obmedziť verejnosť je možné len z dôvodov uvedených v § 249 TP. V pandemických podmienkach je na mieste obmedzovať aj počet zúčastňujúcich sa osôb v postavení verejnosti. To, čo obmedziť žiaľ možné nie je, to je vzdialenosť medzi predsedom senátu, členmi senátu, zapisovateľmi, kde rozhodne vzdialenosť 2 metrov nie je zachovaná a súčasne nie je možné obmedziť ani vzdialenosť obhajcu a obvineného (obžalovaného), ktorí spoločne sedia pri jednom stole a predpokladá sa ich úzka spolupráca. Pozitívne treba hodnotiť, že na viacerých miestach na súdoch sa nachádzajú nádoby s dezinfekčnými prostriedkami na účely dezinfekcie rúk. Ako nutné opatrenie, ktoré však nie je tiež možné na súdoch pri trestnej agende uplatniť generálne, je používanie vlastných písacích potrieb (v prípade zadržaných a väzobne stíhaných osôb je to v zásade nemožné).
Ak ide o neväzobné pojednávania trestné, prevažná väčšina z nich bola zrušená so stanovením nového termínu. Paradoxne, hoci v obdobiach, kedy MS SR vydalo usmernenie o zrušení pojednávaní v trestných veciach neväzobných, sa väčšina neväzobných pojednávaní aj skutočne zrušila, niektoré súdy resp. rôzni sudcovia toho istého súdu, uplatňovali tieto opatrenia rôzne (jeden sudca pojednával, iný nie), čo vytváralo nie len riziko pre možné šírenie COVID 19, ale aj chaos v uplatňovaných postupoch.
Z hľadiska agendy sa zameriavam prevažne na trestné veci, zastupujem minimum vecí iných ako trestných. Aj tu je vidieť skôr nejednotný prístup, niektoré veci sa pojednávajú (hoci záujem dieťaťa ohrozený nie je) a iné sa nepojednávajú (hoci by si to vyžadoval záujem maloletého dieťaťa). Rovnaké bezpečnostné opatrenia sa uplatňujú aj v netrestných veciach, nakoľko sa týkajú celkovo súdnej agendy. Viackrát som sa stretla s tým, že rodinnoprávny sudca odmietol pojednávať so stranou, ktorá nemala respirátor, ale len rúško (nie je zrejmé, ako takúto osobu vôbec pustili do budovy súdu), viackrát sudkyňa hrozila odročením pojednávania ak advokátke padalo sústavne rúško (v čase, kedy postačovalo nosiť rúško) z nosa dolu. Niekedy zapisovateľky požadujú preukázanie negatívneho testu pred vstupom do pojednávacej miestnosti (znova v rozpore s vyhláškou, ktorá procesné úkony pokrýva výnimkou). V pojednávacích miestnostiach sú k dispozícii dezinfekčné gély, čo tiež možno hodnotiť pozitívne.
Pohľad na situáciu so skúsenosťami z oblasti civilnej agendy dopĺňa náš druhý respondent, advokát, JUDr. Peter Martinkovič, LL.M.
PM: Súčasná pandémia zasiahla významným spôsobom aj do sféry justície, v dôsledku čoho v nadväznosti na vyhlásený (a trvajúci) núdzový stav NR SR prijala zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 písm. a) citovaného Zákona, v zmysle ktorého súdy v čase núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu, bola prijatá Vyhláška č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Práve táto vyhláška mala najzásadnejší vplyv na už vytýčené pojednávania, resp. na možnosť súdu vytýčiť (ďalšie) pojednávanie počas trvania núdzového stavu.
Z pohľadu praxe táto situácia mala za následok masívne odročovanie pojednávaní, ktoré nespadali do jednej z výnimiek uvedených v ust. § 1 ods. 1 písm. a) až p) a ods. 2 Vyhlášky, a ktoré boli vytýčené ešte pred nadobudnutím účinnosti Vyhlášky. Pre úplnosť treba uviesť, že táto právna úprava sa dotkla najvýznamnejšie pojednávaní prejednávajúce spory podľa Civilného sporového poriadku a prakticky vyľudnila súdne budovy.
Súdy museli rešpektovať opakované predlžovanie lehoty účinnosti Vyhlášky, ktorá bola dvakrát menená, a v súčasnosti jej účinnosť trvá do 30.04.2021. Z pohľadu klientov sa nám javí, že táto realita bola z ich strany prijatá viac menej pokojne (možno rezignovane), čo z niektorých reakcií klientov je celkom isto možné pričítať aj všeobecne známej znalosti neprimerane dlhého trvania súdnych sporov aj v čase pred pandémiou.
Okresný súd Dunajská Streda napríklad týmto spôsobom odročil pojednávanie klienta v sporovej veci dvakrát za sebou, pričom súčasne oznámil, že ak by vyhlásený núdzový stav trval aj v čase novourčeného termínu pojednávania, súd bude považovať konanie ako vec, ktorá neznesie odklad a v súlade s ust. § 2 Vyhlášky pojednávanie vykoná.
Určité obmedzenia sa dotkli aj možnosti preštudovania súdnych spisov, ktoré sa povoľovali, ak vec nezniesla odklad. Dohodnutý termín nahliadnutia a dostavenie sa do budovy súdu kontrolovala justičná stráž spolu s potvrdením o negatívnom výsledku testu na COVID-19 a niekedy aj meraním telesnej teploty.
V trestných veciach, najmä väzobných, a v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, sa pojednávania zvlášť badateľne práve v dôsledku pandémie neodročovali, avšak v niektorých prípadoch súd dopredu avizoval vyhradený čas, ktorý, ak by nepostačoval na rozhodnutie o veci, odročí pojednávanie, a to s odvolaním sa na pandémiu.
Záverom je teda možné konštatovať, že hoci súčasná právna úprava v ust. § 175 ods. 2 Civilného sporového poriadku umožňuje so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, v praxi sme možnosť takéhoto postupu súdu ani nenavrhovali, nakoľko klienti s takýmto postupom nesúhlasili.
Za odpovede zúčastneným respondentom ďakujeme.
