Čo bolo však sporné?
Okresný súd vyjadril pochybnosť o platnosti samotnej zmluvy o úvere. Chýbali v nej totiž základné informácie, ako napríklad ročná percentuálna miera nákladov. Zmluva sa odvolávala na všeobecné podmienky, o ktorých žalovaná svojím podpisom zmluvy prehlásila, že sú zrozumiteľné a jasné. Dokument so všeobecnými podmienkami však podpísaný nebol a preto bolo sporné, že pred podpisom zmluvy mala príležitosť oboznámiť sa s nimi.
Okresný súd sa preto obrátil na Súdny dvor s otázkou, či je možné na tento prípad aplikovať právo Únie, podľa ktorého nemá veriteľ nárok na úroky a poplatky, ak v zmluve chýbajú základné informácie.
Súdny dvor v rozhodnutí konštatoval, že síce typ zmluvy, akou je aj sporná zmluva, nemusí byť vyhotovený v jednom dokumente, zdôrazňuje, že v prípade ak je iný dokument jeho súčasťou, musí byť písomne alebo na inom trvalom nosiči odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred podpísaním zmluvy. Takto má osoba možnosť dozvedieť sa o všetkých svojich právach a povinnostiach.
V rozhodnutí je napokon uvedené, že členské štáty majú právo zaviesť sankcie akými sú strata nároku na úroky a poplatky pre veriteľov, ktorý v takýchto zmluvách neuvádzajú všetky povinné náležitosti.
Povinnými náležitosťami Súdny dvor označuje napríklad ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa, notárske poplatky, ako aj záruky a poistenie vyžadované veriteľom.
