Afganistan sa v ukazovateli HDP pre rok 2011 podľa údajov Medzinárodného menového fondu nachádzal na 105. mieste s HDP niečo vyše 18 miliárd amerických dolárov. Pre porovnanie, slovenský HDP z toho istého roku činili cez 96 miliárd USD. Ako relevantnejšie kritérium porovnania ekonomickej vyspelosti krajín sa javí tzv. HDP na hlavu, ktorý v prípade Afganistanu pre rok 2011 podľa údajov Medzinárodného menového fondu činí sumu 957 USD na obyvateľa. Na základe tejto štatistiky Afganistan obsadil 176. miesto z 185 hodnotených krajín. Slovenská republika pre porovnanie má HDP na hlavu vo výške 23 304 USD na obyvateľa. Miera nezamestnanosti krajiny je 35 %, čo predstavuje podobné číslo ako percento obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. Počet nezamestnaných je však o približne 8% nižší ako tomu bolo pred príchodom vojsk NATO. Podľa niektorých údajov až 42% obyvateľov Afganistanu žije v súčasnosti zo sumy menšej ako 1 USD na deň.
Afganistan hospodári s príjmami vo výške 1,58 miliardy USD, avšak výdavky štátu sú vyše 3 miliárd USD. Afganistan získal odhadom za roky 2010 a 2011 zahraničnú pomoc vo výške viac ako 15 miliárd USD, a to predovšetkým od Spojených štátov amerických. Táto suma asi prezrádza to, že po roku 2014 sa vývoj v krajine s najväčšou pravdepodobnosťou nebude uberať smerom, ktorý by bol v rozpore s americkými záujmami. Ich deficit verejných rozpočtov pre rok 2011 dosiahol odhadom úroveň 9,5 % HDP. Pre porovnanie, Maastrichtské kritéria, ktoré majú spĺňať krajiny Európskej únie hovoria, že členský štát nesmie mať ročný deficit verejných financií vyšší ako 3 % ich HDP.
Afganistan má zápornú platobnú bilanciu. V roku 2010 bol import do krajiny v hodnote 9,152 miliárd USD, kým export predstavoval hodnotu len 2,625 miliardy USD. Medzi najvýznamnejších obchodných partnerov patria predovšetkým Pakistan, India, Tadžikistan, Rusko, či Spojené štáty americké.
Tieto charakteristické ekonomické črty a štatistiky sú veľmi nelichotivé a preukazujú, že Afganistan, napriek pomerne svižnému hospodárskemu rastu v poslednom období, stále patrí medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty sveta. Je to aj predovšetkým v dôsledku vojen, ktoré desaťročia sužovali a dodnes do určitej miery sužujú krajinu.
Od príchodu vojsk NATO zaznamenával Afganistan v priemere dvojciferné nárasty HDP ročne, čo ho zaraďuje medzi jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete. Tým, že ekonomika je postavená predovšetkým na poľnohospodárskom sektore, je volatilita týchto ekonomických rastov pomerne vysoká a to hlavne vďaka výkyvom počasia. Krajina je známa pestovaním granátových jabĺk, hrozna, marhúľ, melónov, a niekoľko ďalších čerstvých i sušených plodov, vrátane orechov. Okrem toho však veľká časť afganského hrubého domáceho produktu plynie z maku a predaja nelegálnych drog vrátane ópia, jeho dvoch derivátov, morfia, heroínu, či z výroby hašišu.
Štruktúra ekonomiky Afganistanu je príznačná pre rozvojovú krajinu. Až 78,6 % HDP je vytvorených z poľnohospodárskej činnosti. Priemysel tvorí okolo 5,7 % a terciárny sektor služieb tvorí podľa posledných odhadov 15,7 % HDP. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že snahy ekonomiky sú dosiahnuť vyšší podiel priemyselného sektoru a sektoru služieb. Veľmi sľubne sa rozvíjajúcim odvetvím je energetické odvetvie a banská činnosť. Podľa výskumov Amerického geologického ústavu sa na severe krajiny nachádzajú zásoby viac ako 2,9 miliardy barelov ropy a 440 miliárd kubických metrov prirodzeného plynu. Zahraniční investori si uvedomujú význam týchto nerastných surovín, a preto sa mnohí snažia investovať do výskumu oblastí, kde sa nerastné suroviny nachádzajú. Okrem toho Afganistan ukrýva aj obrovské zásoby zlata, uhlia, či železa.
Jedným z hlavných hnacích motorov pre oživenie hospodárstva v krajine je návrat viac ako 5 miliónov občanov, ktorí so sebou priniesli energiu, podnikanie a zručnosti, ktoré vytvárajú bohatstvo, rovnako ako nové prostriedky potrebné pre zakladanie podnikov. Prvýkrát sa od roku 1970 Afganistan podieľa na výstavbe jedného z najväčších priemyselných podnikov v krajine.
Afganistan chce predovšetkým budovať užšie hospodárske väzby so susednými krajinami. Ich ambíciou podľa nedávnych vyjadrení ministra zahraničia Afganistanu je dosiahnuť ekonomiku, ktorej rast je založený na obchode, súkromnom podnikaní a investíciách. Odborníci sa domnievajú, že to bude znamenať revolúciu ekonomiky regiónu. Afganská vláda a medzinárodní darcovia sa sústreďujú predovšetkým na zlepšovanie infraštruktúry, vzdelávania, ubytovania, či ďalším ekonomickým reformám. Predovšetkým je ich cieľom zlepšiť výber daní, ktorý sa javí byť kľúčový pre zlepšenie fungovania ekonomiky, ktorá stále zápasí s veľkými deficitmi verejných rozpočtov. No napriek týmto snahám aj v súčasnosti väčšina populácie Afganistanu zápasí s nedostatkom jedla, oblečenia, ubytovania, či nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou. Pomerne neiste pôsobia aj rôzne vojenské operácie, ktoré sa uskutočňujú na území Afganistanu. Toto všetko prispieva k nestabilite krajiny, ktorá odrádza zahraničných investorov pred masívnejšími investíciami do krajiny. Postupne sa však situácia zlepšuje a na to reagujú pozitívne aj mnohí zahraniční investori.
