Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je
- skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich na tri roky a
- zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka, či inú právnu prax. Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií (napr. sudca, či právny čakateľ prokuratúry).
Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce.
Momentálne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá, až diskriminačná, oproti iným právnickým profesiám (napr. podmienka konkrétnej dĺžky praxe ako predpoklad pripustenia k justičnej skúške). Navyše sa päťročná prax môže javiť aj ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období – teda po ukončení štúdia na vysokej škole - chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny.
V druhom, nie však poslednom rade platí, že podľa súčasného znenia zákona o advokácii komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Výpočet „započítateľných“ právnických profesií podľa súčasného znenia zákona o advokácii tak neobsahuje právnické profesie, ktoré sú svojím zameraním a obsahom rovnako, resp. obdobne príbuzné povolaniu advokáta. Predkladaným návrhom sa tento výpočet explicitne rozširuje o prax vyššieho súdneho úradníka.
Predkladaný návrh zákona vychádza jednak z potreby zvýšenia mobility spravidla mladších právnikov a tiež z neodôvodnených reštrikcií v advokátskom stave, resp. v stave advokátskych koncipientov zavedených v predchádzajúcom období. Minimálne ide o dve skutočnosti.
Prvou je, že došlo k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta, a to bez toho, aby boli dopady na komunitu absolventov práva zásadnejšie preskúmané. Prax ukazuje to, čo bolo zrejmé aj pred prijatím uvedeného obmedzenia – dôležitá nie je dĺžka praxe, ale spôsob vedenia advokátskeho koncipienta školiteľom – advokátom.
Druhou skutočnosťou je, že postavenie advokátskych koncipientov ako „čakateľov advokátov“ je vo vzťahu k ostatným právnickým profesiám dnes nevýhodné. V iných právnických profesiách (napr. výkon činnosti notára) je do dĺžky praxe potrebnej na prípravu na povolanie umožnené započítavanie aj inej právnej praxe, kým advokátsky koncipient túto možnosť nemá. Inou právnou praxou, tak ako to bolo aj v minulosti, sa môže rozumieť napríklad zamestnanie v súkromnej sfére alebo služobný pomer v štátnej či verejnej službe na právnickej pozícii, na ktorej prijatie sa vyžaduje vysokoškolské právnické vzdelanie. Obmedzenie advokátskych koncipientov v porovnaní s ostatnými právnickými profesiami je podľa predkladateľa neprimerané a najmä neopodstatnené.
Ďalej, ako už bolo spomenuté, umožnením započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta sa okrem vyššie uvedených skutočností zvyšuje tiež mobilita zamestnancov.
Zdroj: NR SR
Porovnanie trvania koncipientskej praxe v jednotlivých štátoch EÚ sme vykonali tu.
