Ako sa to začalo?

Všetko sa začalo počas prvej vlády Róberta Fica (2006 – 2010), keď sa novopečený premiér rozhodol „zatočiť” so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Akcionári týchto zdravotných poisťovní podľa vyjadrení dvojnásobného premiéra pre denník Pravda dosahovali „neprimerane” vysoké zisky a odlievajú kapitál do zahraničia[i]. Či už sa s argumentmi úradujúceho premiéra stotožníme alebo nie, pravdepodobne tým sledoval úspory v rozpočtovej kapitole Ministerstva zdravotníctva SR a zníženie cien liečiv a zdravotníckych pomôcok.

Jedným z najväčších investorov v slovenskom zdravotníctve je holandská družstevná poisťovňa Achmea Group, ktorej patrí Union zdravotná poisťovňa, a.s. aj univerzálny poisťovateľ Poisťovňa Union, a.s.[ii] Holandského investora sa vo veľkej miere dotkla reštriktívna legislatíva prvého Ficovho kabinetu, ľudovo nazývaná „zákaz zisku” zdravotných poisťovní[iii]. V podstate išlo o zákonný príkaz akcionárom neštátnych zdravotníckych poisťovní, aby všetok dosiahnutý zisk(!) povinne vracali do systému zdravotného poistenia[iv].

Ako sa to stalo

Národná rada SR schválila legislatívny návrh vlády, ktorý môžeme zjednodušene označiť ako „Ficova novela”[v]. Išlo o novelizáciu Zákona o zdravotnom poistení[vi] a Zákona o poisťovníctve[vii] v zmysle faktického zakázania podnikania v zdravotníctve za účelom dosiahnutia zisku. Nemôžeme poprieť, že predmetný zákon poškodil akcionárov zdravotných poisťovní, keďže im v podstate zakázal vyplácať dividendy a rozdeliť si zisk.

Netrvalo dlho, a inkriminovaný zákon napadlo 49 opozičných poslancov ústavnou sťažnosťou pre nesúlad s Ústavou SR (protiústavnosť)[viii]. Sťažovatelia sa pre Hospodárske noviny vyjadrili, že Ficova novela je v rozpore s ustanoveniami článku 35 ods. 1 Ústavy SR, ktoré (každému) zaručujú právo na slobodu podnikania[ix]. Navyše, zákaz vytvárania zisku znehodnotil investície zahraničných akcionárov, čím bolo porušené právo zahraničných právnických osôb vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a nasl[x].

Ako to vidí ústavný súd

Ústavný súd SR v roku 2011 vo veci rozhodol tak, že sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľov a zákaz zisku zdravotných poisťovní vyhlásil za protiústavný[xi]. Odôvodnil to tým, že Ficova novela zasiahla do očakávaných výsledkov hospodárenia zdravotných poisťovní ako podnikateľských subjektov, s čím nemohli zahraniční investori vopred počítať[xii]. Nejde však len o vyššie popísaný zásah do slobody podnikania, ale aj o popretie základných zásad právneho štátu (zákaz retroaktivity) a  o zásah do ústavného práva na majetok[xiii].

V prvom rade, inštitút zákazu zisku zasiahol do práva vlastniť majetok podľa ustanovení článku 20 ods. 1 Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov požíva rovnaký zákonný obsah a ochranu”[xiv]. Podľa Ústavného súdu SR v prípade zákazu zisku ide o „nútené obmedzenie vlastníckeho práva” podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR[xv], ktoré je prípustné len v odôvodnenom prípade na základe podmienok ustanovených ústavou alebo zákonom[xvi]. O tom, že tieto kritériá v prípade Ficovej novely splnené neboli, svedčia ustanovenia čl. 20 ods. 5 Ústavy SR: „Iné zásahy do vlastníckeho práva (ako vyvlastnenie) možno dovoliť iba vtedy, keď ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov, a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.”[xvii]

Na scénu prichádza Achmea

Jedným z priamych dôsledkov nálezu Ústavného súdu SR je okrem pozastavenia účinnosti a následného zrušenia Ficovej novely aj arbitrážne konanie na základe žaloby spoločnosti Achmea proti Slovenskej republike o náhradu ušlého zisku (v dôsledku zákazu zisku zdravotných poisťovní v období rokov 2008 až 2011)[xviii]. Achmea Group sa odvolala na dvojstrannú dohodu o ochrane investícií (ďalej len „BIT”) medzi vládou Slovenskej republiky a Holandského kráľovstva a zažalovala Slovensko pre poškodenie a znehodnotenie investície v zdravotníckom sektore[xix].

V roku 2012 vo veci prebehlo arbitrážne konanie na Medzinárodnom arbitrážnom tribunáli v Luxemburgu, ktorý však do veľkej miere vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR[xx]. Preto nebolo prekvapením, že arbitrážny súd rozhodnutím zo 7. decembra 2012 rozhodol takzvaným „medzinárodným nálezom”[xxi] v neprospech Slovenskej republiky. Tribunál slovenskej vláde uložil zaplatiť škodu spôsobenú spoločnosti Achmea vo výške 22 miliónov EUR plus 3 milióny EUR ako úhradu trov arbitrážneho konania[xxii].

My vám nezaplatíme!

Medzinárodný arbitrážny tribunál v Luxemburgu rozhodol v poslednej inštancii a jeho rozsudok už nadobudol právoplatnosť. Slovenská vláda sa však meritórnemu rozhodnutiu nemieni podriadiť a hľadá cesty na zvrátenie nepríjemnej prehry vrátane obštrukcií. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) sa pre denník Pravda vyjadril, že predmetný spor považuje za „nedoriešený”[xxiii].V každom prípade však slovenská strana nemieni dobrovoľne plniť a počká si na nútený výkon rozhodnutia. Na druhej strane, holandský investor vec považuje za skončenú a trvá na exekúcii majetku Slovenskej republiky na území Luxemburského veľkovojvodstva[xxiv]. V najbližších dňoch uvidíme, ako to s exekúciou dopadne a budeme našich čitateľov informovať.