V tomto príspevku si exemplifikatívne načrtneme niektoré daňové inštitúty, ktoré sa používajú v súvislosti s daňovou optimalizáciou:

1. Daňové odpisy

• v tomto prípade zákon umožňuje daňovníkovi vybrať si medzi rôznymi formami odpisov, čo ovplyvňuje základ dane, uplatnenie si daňových strát, pri fyzických osobách odpočítateľných položiek,
• zákon umožňuje si prerušiť daňové odpisy, čo v niektorom kalendárnom roku môže byť kľúčové pre čo najnižšiu možnú daňovú povinnosť,
• kľúčové sú aj otázky uplatňovania výdavkov pri obstaraní majetku,
• technické zhodnotenie majetku. Daňovník sa v určitých prípadoch môže rozhodnúť ako bude uplatňovať daňové výdavky na zhodnotenie,
• otázky obstarania v prípade finančného lízingu, či nie je lepšia kúpa.

2. Podkapitalizácia

• spoločnosť sa môže rozhodnúť, že investuje do inej spoločnosti, kde má podiel tak, že jej jednoducho poskytne pôžičku a dividendy si vypláca v podobe úrokov. Z daňového hľadiska to môže byť lacná a zaujímavá cesta pre obe spoločnosti.
• využitie tzv. debt push down štruktúry na zníženie daňovej povinnosti cez zlúčenie alebo kúpy podniku

3. Transferové oceňovanie

• zákon síce hovorí explicitne iba o prepojených podnikov so zahraničným prvom, avšak celé daňové právo spadá pod trhové princípy, ktoré musia byť dodrživané. Okrem toho, ako som sa zmienil v inom príspevku, aplikácia týchto noriem iba na vzťahy so zahraničným prvkom je v rozpore s právom EU. Preto transferové oceňovanie nechápame ako nástroj daňovej optimalizácie, ale tzv. tax-avoidance, ktorý nie je nelegálny, ale daňovými úradmi neželaný. 

4. Uplatnenie opravných položiek

• rizikové pohľadávky,
• pohľadávky voči spoločnosti, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii.

5. Zmena zdaňovacieho obdobia

• osobitný režim uplatňovania daňových výdavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia má dopad na základ dane, a teda aj na business rozhodnutie,
• osobitné účtovanie, a teda aj zdaňovanie, podávanie daňového priznania,
• súvislosti s uplatňovaním daňovej straty, DPH, či platenie preddavkov.

Samozrejme, pod jednotlivými vyššie spomenutými inštitútmi daňovej optimalizácie v podmienkach slovenského právneho prostredia sa skrývajú detailnejšie mechanizmy úpravy daňovej povinnosti. Okrem toho daný výpočet zachytáva len niekoľko inštitútov, a preto chýbajú niektoré ďalšie ako napríklad aplikácia rezerv, daňovej straty, vzťah zrážkovej dane s preddavkami, či uplatňovanie daňovej optimalizácie pri jednotlivých obchodných transakciách ako napríklad pri predaji podniku, či spoločnosti a podobne. Škála inštitútov je pomerne široká a poskytuje rozsiahlu manévrovaciu plochu na daňovú optimalizáciu.