Dedičskú zmluvu — dohodu o tom, kto zdedí majetok, uzavretú ešte počas života poručiteľa — prinesie nový Občiansky zákonník, ktorý Národná rada schválila 1. októbra 2026 ústavnou väčšinou. Doterajší kódex z roku 1964 takýto nástroj nepozná; rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti sa dnes dá najmä závetom.
Zmena sa dotkne prakticky každého, kto rieši, čo sa stane s jeho majetkom, aj tých, ktorí po blízkom dedia. Nič sa však nemení zo dňa na deň: nový zákonník nadobudne účinnosť až 1. júla 2027. Do vtedy platí doterajšia úprava a dedí sa po starom. Podrobnosti o celej rekodifikácii zhrnulo ministerstvo spravodlivosti, ktoré zákonník pripravovalo.
Čím sa dedičská zmluva líši od závetu
Závet je jednostranný. Spíše ho poručiteľ sám a kedykoľvek ho môže zmeniť alebo zrušiť bez toho, aby sa niekoho pýtal. Dedič sa o jeho obsahu spravidla dozvie až v dedičskom konaní.
Dedičská zmluva je naopak dvojstranná dohoda medzi poručiteľom a dedičom a je záväzná pre obe strany. Poručiteľ ju nemôže jednostranne zrušiť; dedič zasa dopredu vie, že má dediť. Uzaviera sa u notára a tomu, kto sa cíti dohodou poškodený, zostáva možnosť napadnúť ju na súde.
Nástroj pre starobu: majetok výmenou za starostlivosť
Najčastejšie využitie, ktoré sa od dedičskej zmluvy očakáva, mieri na starších ľudí. Senior, ktorý nemá hotovosť, no vlastní napríklad byt, sa môže dohodnúť s niekým — príbuzným aj osobou mimo rodiny — že sa oňho na starobu postará, a za to po jeho smrti zdedí nehnuteľnosť.
Výhodou oproti závetu je istota na oboch stranách. Senior má čiernu na bielom, že dohodnutá starostlivosť má svoj protihodnotu, a ten, kto sa stará, má istotu, že o dohodnuté dedičstvo nepríde zmenou vôle poručiteľa na poslednú chvíľu.
Rozšíri sa okruh dedičov zo zákona
Ak človek nezanechá závet ani dedičskú zmluvu, dedí sa podľa zákona — v poradí podľa príbuzenstva. Nový zákonník tento okruh zákonných dedičov rozširuje. Cieľom je znížiť počet prípadov, keď sa nenájde žiadny dedič a majetok ako odúmrť pripadne štátu.
Po novom tak bude môcť majetok ostať v širšej rodine aj tam, kde zosnulý nemal deti ani manžela či rodičov — dediť budú môcť napríklad vzdialenejší príbuzní, ktorí doteraz na rade neboli.
- Parlament ho schválil 1. októbra 2026 ústavnou väčšinou.
- Účinnosť nadobudne 1. júla 2027; dovtedy platí doterajšia úprava.
- Nahradí Občiansky zákonník z roku 1964.
- V dedení prinesie dedičskú zmluvu, odkaz, príkaz aj správcu dedičstva.
Odkaz, príkaz aj správca dedičstva
Dedičská zmluva nie je jediná novinka. Pribúda aj odkaz — poručiteľ ním môže niekomu zanechať konkrétnu vec (napríklad auto alebo šperk) bez toho, aby sa daná osoba stala dedičom so zodpovednosťou za dlhy.
Nový je aj príkaz, ktorým poručiteľ uloží dedičovi povinnosť niečo urobiť, a inštitút správcu dedičstva, ktorý sa o majetok stará v čase, kým prebieha dedičské konanie. Spoločným zmyslom týchto nástrojov je dať ľuďom viac možností rozhodnúť, čo sa s majetkom stane.
Odkedy to platí a čo robiť teraz
Nič z toho zatiaľ neplatí. Nové inštitúty vrátane dedičskej zmluvy sa budú dať využiť až od 1. júla 2027, keď nový zákonník nadobudne účinnosť. Do vtedy zostáva v platnosti doterajší Občiansky zákonník a dedenie prebieha podľa neho — teda zo závetu alebo zo zákona.
Kto dnes rieši, komu po smrti pripadne majetok, nemusí na nový zákonník čakať a môže využiť závet. Právne Noviny o schválení celej rekodifikácie písali už začiatkom októbra; dedenie je len jednou z oblastí, ktoré sa menia.
