Verejný ochranca práv JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M., podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorým spochybňuje ústavnosť časti stavebného zákona umožňujúcej dodatočnú legalizáciu tzv. čiernych stavieb. Ide o mimoriadne dôležitý krok, ktorý sa môže dotknúť tisícok vlastníkov nehnuteľností, obcí aj ľudí bývajúcich v susedstve nelegálnych stavieb.
Ombudsman je nezávislý ústavný orgán, ktorého úlohou je chrániť základné práva a slobody občanov pred zásahmi verejnej moci. Práve preto má právomoc obrátiť sa na Ústavný súd v prípadoch, keď má za to, že zákon môže ohrozovať základné práva ľudí alebo princípy právneho štátu.
Čo presne ombudsman napadol
Predmetom návrhu je ustanovenie § 140d ods. 1 stavebného zákona, ktoré bolo zavedené v rámci tzv. stavebnej amnestie. Toto ustanovenie umožňuje dodatočne legalizovať stavby postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak vlastník preukáže splnenie určitých podmienok.
Podľa ombudsmana je problém v tom, že zákon:
-
Nevyžaduje riadne preskúmanie súladu stavby s priestorovými regulatívmi územného plánu,
-
Vylučuje susedov a iné dotknuté osoby z konania,
-
Zvýhodňuje tých, ktorí porušili zákon, oproti tým, ktorí postupovali legálne.
Ombudsman preto namieta rozpor tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv.
Prečo je stavebná amnestia problémom
Ak zákon spätne zvýhodňuje osoby, ktoré ho porušili, vzniká stav, v ktorom sa porušovanie pravidiel stáva výhodnejším než ich dodržiavanie.
Právny štát v materiálnom ponímaní neznamená iba formálne dodržiavanie zákona, ale vyžaduje aj obsahový súlad právnych noriem so základnými hodnotami spravodlivosti, rovnosti a právnej predvídateľnosti.
Podľa ombudsmana stavebná amnestia:
-
Narúša právnu istotu,
-
Oslabuje dôveru ľudí v spravodlivosť právneho systému,
-
Vytvára nebezpečný precedens do budúcnosti.
Stavebníci, ktorí riadne absolvovali povoľovací proces, museli znášať časové, finančné aj administratívne náklady. Naproti tomu vlastníci nelegálnych stavieb môžu získať legalizáciu jednoduchšou cestou.
Najväčší problém – susedia sú úplne vylúčení
Jedným z dôvodov podania návrhu je fakt, že susedia a iné dotknuté osoby nemajú v tomto konaní postavenie účastníkov. O legalizácii stavby sa tak rozhoduje bez toho, aby sa mohli vyjadriť ľudia, ktorých sa rozhodnutie priamo dotýka.
V praxi to môže znamenať:
-
Trvalé zatienenie obytných miestností,
-
Porušenie minimálnych odstupových vzdialeností,
-
Zvýšenú hlukovú a prašnú záťaž,
-
Zásah do súkromia,
-
Zníženie hodnoty susednej nehnuteľnosti.
Ombudsman upozorňuje, že rozhodovanie o takýchto zásahoch bez možnosti procesnej obrany je v rozpore s právom na spravodlivý proces a súdnu ochranu.
Územný plán je základným nástrojom, ktorým obce regulujú rozvoj svojho územia. Vzniká za účasti verejnosti a určuje, kde, čo a za akých podmienok možno stavať.
Napadnuté ustanovenie však umožňuje legalizovať stavby aj v rozpore so záväznou časťou územného plánu, vrátane regulatívov ako výška zástavby, miera zastavanosti, odstupy stavieb, svetlotechnické požiadavky.
Podľa ombudsmana ide o neprimeraný zásah do samosprávnych práv obcí, ktoré majú ústavou garantované právo rozhodovať o rozvoji svojho územia.
Skúsenosti zo zahraničia
Ombudsman v návrhu poukazuje aj na zahraničnú prax.
V Rakúsku sa tamojší Spolkový ústavný súd v roku 2025 začal zaoberať ústavnosťou podobnej stavebnej amnestie. V predbežnom posúdení upozornil na možný rozpor s princípom rovnosti, keďže zvýhodňovanie porušovateľov zákona môže byť protiústavné.
Česká republika zvolila prísnejší prístup. Český stavebný zákon vyžaduje pri výnimkách zo stavebných regulatívov súhlas všetkých dotknutých osôb, pričom tieto osoby majú postavenie účastníkov konania. Slovenská právna úprava takúto ochranu výslovne neposkytuje.
Ombudsman žiada aj pozastavenie účinnosti zákona
Súčasťou návrhu je aj žiadosť o pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Dôvodom je obava, že počas konania na Ústavnom súde by mohlo dôjsť k legalizácii stavieb, ktoré by za bežných okolností povolené neboli. Následky takýchto rozhodnutí by mohli byť pre susedov aj obce prakticky nenapraviteľné.
Tento prípad má zásadný význam a výsledkom bude, či má dodržiavanie zákona v Slovenskej republike skutočnú hodnotu, a či štát dokáže chrániť práva ľudí, ktorí postupujú v súlade s pravidlami.
Rozhodnutie Ústavného súdu môže zásadne ovplyvniť ochranu vlastníckych práv, postavenie susedov v stavebných konaniach, autoritu územného plánovania a aj dôveru verejnosti v právny štát.
