Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) pozastavil účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Rozhodnutie padlo na neverejnom zasadnutí pléna, pričom súd prijal návrh skupiny opozičných poslancov Národnej rady SR na ďalšie konanie v celom rozsahu. Ide o významný zásah do legislatívneho procesu, ktorý otvára zásadné otázky ochrany základných práv, právneho štátu aj súladu slovenskej legislatívy s právom Európskej únie.
Napadnutý zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026 a nahradiť doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov novým inštitucionálnym modelom. Národná rada SR ho schválila v decembri v skrátenom legislatívnom konaní, zákon prešiel napriek vetu prezidenta SR Petra Pellegriniho. Práve rýchlosť a spôsob jeho prijatia patrili medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa opozícia obrátila na Ústavný súd.
Ústavný súd vyhodnotil, že okamžitá účinnosť zákona by mohla viesť k nezvratným následkom, a preto rozhodol o pozastavení až do finálneho rozhodnutia o súlade právnej normy s Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami štátu.
Opozícia namieta rozpor s ústavou aj právom EÚ
Skupina 63 opozičných poslancov v podaní poukázala na viacero problematických aspektov zákona. Podľa nich existuje vážne podozrenie z nesúladu s Ústavou SR, ako aj s právom Európskej únie, najmä so smernicami týkajúcimi sa ochrany oznamovateľov. Kritizovaný je aj samotný legislatívny proces, keďže zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez preukázania mimoriadnych okolností.
Poslanci upozorňujú aj na skrátenie funkčného obdobia riadne zvolenej predsedníčky ÚOO, čo považujú za neprípustný zásah do nezávislosti inštitúcie. Zároveň namietajú nové mechanizmy preskúmavania a rušenia ochrany oznamovateľov, ktoré môžu podľa nich oslabiť dôveru verejnosti v systém ochrany pred odvetnými opatreniami.
Verejný ochranca práv varuje pred nezvratnými zásahmi
Podanie opozície na Ústavný súd podporil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Vo svojom stanovisku odporučil ÚS SR pozastaviť účinnosť zákona, keďže jeho okamžité uplatňovanie by mohlo viesť k nezvratným zásahom do základných práv a slobôd, najmä do slobody prejavu garantovanej Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa Dobrovodského je ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti neoddeliteľnou súčasťou slobody prejavu, čo opakovane potvrdila aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Oslabenie tejto ochrany by preto mohlo mať širšie spoločenské dôsledky.
Za kľúčový problém verejný ochranca práv označil nové ustanovenia zákona (§ 7a a § 7b), ktoré umožňujú kedykoľvek preskúmať už udelenú ochranu oznamovateľa, a to aj na podnet zamestnávateľa. Takýto mechanizmus podľa neho vnáša do systému výraznú neistotu, a to nielen z hľadiska podmienok získania ochrany, ale aj jej trvania.
Oznamovateľ sa môže dostať do situácie, keď si nebude istý, či mu ochrana zostane zachovaná. Takáto neistota má potenciál odradiť jednotlivcov od upozorňovania na závažné porušenia práva, čo je v priamom rozpore s verejným záujmom aj európskymi štandardmi ochrany slobody prejavu.
Verejný ochranca práv zároveň upozornil, že zákon mení pravidlá „za behu”, čím oslabuje dôveru tých, ktorí sa už v minulosti rozhodli oznámiť protispoločenskú činnosť v presvedčení, že štát im poskytne stabilnú a predvídateľnú ochranu. Spätné preskúmavanie a rušenie ochrany môže mať zastrašujúci účinok a viesť k tomu, že ochrana oznamovateľov zostane len formálnym sľubom bez reálneho obsahu.
Nové mechanizmy ochrany pod drobnohľadom Ústavného súdu
Možnosť pravidelného preskúmavania ochrany oznamovateľa, vrátane jej zrušenia, môže viesť k oslabeniu reálnej ochrany v praxi. Ochrana je podľa novej právnej úpravy viazaná na súvis s predmetom oznámenia, pričom úrad má povinnosť informovať oznamovateľa o jej ukončení. Hoci ministerstvo vnútra tieto zmeny obhajuje potrebou vyváženia práv zamestnancov a zamestnávateľov, opozícia tvrdí, že ide o systémový zásah, ktorý môže mať zastrašujúci účinok.
Dopady pozastavenia účinnosti zákona
Pozastavením účinnosti zákona zostáva v platnosti súčasný model ochrany oznamovateľov prostredníctvom Úradu na ochranu oznamovateľov. Prebiehajúce konania sa tak naďalej riadia doterajšími predpismi, čo zabraňuje vzniku právneho vákuá a zabezpečuje kontinuitu ochrany pre osoby, ktoré sa rozhodli upozorniť na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť.
Zároveň sa odkladá aj presun agendy odškodňovania obetí trestných činov z Ministerstva spravodlivosti SR na nový úrad.
Čo bude nasledovať?
Ústavný súd SR bude v ďalšom konaní posudzovať súlad zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s Ústavou SR, právom Európskej únie aj medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv. Do jeho konečného rozhodnutia zostáva účinnosť zákona pozastavená.
Výsledok tohto konania bude mať zásadný vplyv na budúcu podobu ochrany oznamovateľov na Slovensku. Zároveň ukáže, či legislatívne zmeny v takejto citlivej oblasti dokážu obstáť v teste ústavnosti, právnej istoty a ochrany základných práv v demokratickom právnom štáte.
