Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predstavilo zásadnú reformu medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Je ňou dvojica nových legislatívnych návrhov – zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach a zákon o opatreniach súvisiacich s jeho prijatím.
Prečo prichádza reforma práve teraz?
Podľa dôvodovej správy ministerstva je súčasná právna úprava neprehľadná a roztrieštená. V priebehu rokov vznikli viaceré osobitné zákony a zmeny v Trestnom poriadku, ktoré si navzájom odporovali alebo sa prekrývali. Navyše, transpozícia európskych smerníc a nariadení sa neuskutočnila jednotným spôsobom, čo spôsobovalo komplikácie v praxi.
Reforma má tieto problémy odstrániť a priniesť jednotný, prehľadný a funkčný systém. Nový zákon zároveň zohľadňuje aktuálny vývoj v európskom práve, judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že legislatíva vznikala v úzkej spolupráci s odborníkmi – do pracovnej skupiny sa zapojili súdy, Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí, Úrad na ochranu osobných údajov a ďalšie inštitúcie.
Hlavné piliere reformy
Reforma je postavená na piatich hlavných pilieroch:
-
Vytvorenie samostatného zákona – právna úprava sa presúva z piatej časti Trestného poriadku do nového samostatného predpisu, čím sa posilní prehľadnosť a právna istota,
-
Zjednotenie terminológie a procesov – nový zákon jasne definuje pojmy ako justičný orgán, úradný orgán, vzájomné uznávanie či záruka vzájomnosti,
-
Zavedenie nových pravidiel pre digitálne dôkazy – legislatíva reaguje na moderné technológie a zavádza právne rámce pre priamu spoluprácu s poskytovateľmi online služieb pri získavaní elektronických dôkazov,
-
Efektívnejšie zaistenie a konfiškácia majetku – zákon zohľadňuje európske nariadenia o prepadnutí majetku z trestnej činnosti a umožňuje rýchlejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ,
-
Zlepšenie komunikácie a digitalizácie – umožňuje elektronické podania, využívanie strojových prekladov a rýchlejšie doručovanie dokumentov prostredníctvom bezpečných digitálnych kanálov.
Slovensko sa reformou prispôsobuje európskemu princípu vzájomného uznávania justičných rozhodnutí, ktorý je základom spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Tento prístup je postavený na dôvere medzi justičnými orgánmi a na priamom kontakte medzi nimi, bez potreby sprostredkovania diplomatických kanálov.
Zákon zároveň rozlišuje medzi spoluprácou v rámci EÚ a spoluprácou s tretími krajinami. Kým prvá je postavená na vzájomnej dôvere a jednotných pravidlách, druhá ostáva v tradičnej „medzištátnej” rovine – prostredníctvom ministerstva spravodlivosti a generálnej prokuratúry ako ústredných orgánov.
Nové pravidlá pre komunikáciu a procesné záruky
Jednou z inovácií je zavedenie právnych rámcov pre elektronickú komunikáciu medzi justičnými orgánmi. Žiadosti o právnu pomoc budú môcť byť zasielané aj e-mailom či prostredníctvom zabezpečených online systémov, pokiaľ bude zaručená ich autenticita. Táto zmena má zrýchliť cezhraničné konania, ktoré sú často zdĺhavé práve kvôli papierovým procesom.
Zákon prináša aj silnejšie procesné záruky pre ochranu osobných údajov a dôverných informácií. Princíp špeciality, ktorý hovorí, že informácie získané v rámci spolupráce nemožno použiť na iný účel bez súhlasu dožadujúcej strany, sa stane záväzným pravidlom.
Právna istota a efektívnejšie trestné konania
Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že nová právna úprava zvýši predvídateľnosť rozhodovania a stabilitu justičných vzťahov. Právnici, prokurátori aj sudcovia budú mať jednotné metodické pravidlá, čím sa zníži riziko nejednotného výkladu.
Reforma má tiež znížiť administratívnu záťaž – okresné súdy budú rozhodovať vo väčšine prípadov už v prvom stupni, čo odľahčí krajské súdy a zrýchli proces. Najvyšší súd sa tak bude môcť viac sústrediť na zjednocovanie judikatúry a dovolacie konania.
Aj keď ide o odbornú právnu úpravu, reforma má dopad aj na bežných občanov. Zjednodušené postupy umožnia rýchlejšie vybavenie žiadostí o vydanie osôb, doručovanie písomností či sprístupňovanie údajov z registra trestov.
Harmonogram a účinnosť
Podľa návrhu zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2028, pričom niektoré ustanovenia – napríklad o príslušnosti súdov, prekladoch a výkone dôkazov – začnú platiť už od 18. augusta 2026.
Pripomienkového konanie potrvá do 19. decembra 2025. Pripomienky možno zasielať prostredníctvom portálu Slov-Lex
