Kde končí sloboda prejavu a začína trestný čin? Právnik vysvetľuje, ako zákon trestá nenávistné prejavy

JUDr. Andrej Krajňák je právnik pôsobiaci v mimovládnej organizácii VIA IURIS, kde sa venuje ochrane právneho štátu, základných práv a slobody prejavu.

V rozhovore pre Právne Noviny sa vyjadruje k citlivým otázkam šírenia dezinformácií, nenávistných prejavov a hraníc slobody prejavu v online priestore. Vysvetľuje, kedy sa šírenie nepravdivých informácií môže považovať za trestný čin, ako sa určuje hranica medzi slobodou slova a jej zneužitím, a aké právne dôsledky hrozia jednotlivcom či online platformám. Zároveň ponúka aj svoj pohľad na to, ako by mala vyzerať efektívna, ale demokratická regulácia digitálneho priestoru.

Za akých podmienok je šírenie dezinformácie trestné? Kedy môžeme informáciu označiť za dezinformáciu?

Trestný zákon neupravuje skutkovú podstatu, podľa ktorej by bolo možné plošne trestať šírenie akejkoľvek dezinformácie. Existujú však niektoré trestné činy, ktoré postihujú špecifické formy nepravdivých verbálnych prejavov zasahujúcich do práv iných ľudí.

Trestný čin ohovárania

Trestný čin ohovárania

Za trestné konanie možno napríklad považovať šírenie nepravdivých tvrdení, ktorými niekto hanobí národ alebo osoby na základe rasy, národnosti, farby pletí alebo sexuálnej orientácie. Trestného činu šírenia poplašnej správy sa možno dopustiť spôsobením vážneho znepokojenia obyvateľstva rozšírením nepravdivej informácie, avšak podľa tohto trestného činu sa najčastejšie trestajú falošné oznámenia o útokoch na školách alebo úradoch.Oznámením nepravdivého údaju o inej osobe, ktorý je spôsobilý ohroziť jej vážnosť alebo ju inak poškodiť sa môže páchateľ dopustiť trestného činu ohovárania.

Prostriedky trestného práva nastupujú v krajnom prípade a väčšinou sa šírenie dezinformácii voči konkrétnej osobe rieši v rámci civilného práva v sporoch o ochranu osobnosti. V civilnom konaní sa môže dotknutá osoba brániť proti dezinformáciám a žiadať ospravedlnenie alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V roku 2021 bol v pripomienkovom konaní návrh na zavedenie skutkovej podstaty trestného činu šírenia nepravdivej informácie, avšak z tejto iniciatívy nakoniec zišlo.

V slovenskom právnom poriadku nemáme upravenú definíciu pojmu dezinformácia, ale vieme ju odvodiť z odbornej teórie a súdnych rozhodnutí. Za dezinformáciu sa považuje nepravdivá, neúplná alebo zmanipulovaná informácia, ktorú niekto šíri zámerne, s vedomím jej nepravdivosti a s úmyslom niečo dosiahnuť (napr. materiálny zisk, poškodenie iného, popularitu, atď.). Nepravdivá alebo neúplná informácia šírená neúmyselne a nevedome sa označuje v odbornej teórii za misinformáciu.

Kde končí sloboda prejavu a začína trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií? Ako by ste definovali hranicu medzi slobodou prejavu a nenávistným prejavom na internete?

Súdna prax ustálila, že sloboda prejavu sa vzťahuje aj na informácie, ktoré pohoršujú, šokujú alebo znepokojujú a obsahujú ostrejšie výrazové prostriedky.

Na druhej strane platí, že sloboda prejavu nie je neobmedzená a podlieha určitým limitom. Podľa Ústavy SR je možné obmedziť slobodu prejavu iba za účelom ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti.

Trestné právo sa používa ako ultima ratio

Pri trestnoprávnej zodpovednosti sa hranica určuje vždy individuálne pre daný trestný čin a orgány musia vyhodnotiť, či verbálny prejav ohrozil alebo poškodil vyššie uvedené chránené záujmy. Je nutné opäť podotknúť, že trestné právo sa používa ako ultima ratio – teda krajný prostriedok.

V odbornej verejnosti sa dlho vedie diskusia, či je v demokratickej spoločnosti vôbec žiadúce trestať verbálne prejavy prostriedkami trestného práva. Podľa môjho názoru je trestnoprávna sankcia pri niektorých najzávažnejších prípadoch nenávistných prejavov opodstatnená.

Na určenie hraníc slobody prejavu na internete sa aplikujú rovnaké pravidlá ako pri jej uplatňovaní v inom prostredí. Pri posudzovaní prejavov na internete sa však zohľadňujú viaceré špecifiká, ako napríklad väčší dopad nenávistného prejavu a jeho rýchlejšie šírenie medzi ľuďmi na internete. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za prejavy na internete môže byť problematická identifikácia autora príspevku z dôvodu anonymity internetu.

Späť
Strana 1 / 3Ďalej
Martina Vanc
Martina je vyštudovaná právnička a šéfredaktorka Právnych Novín. Vo svojich témach sa venuje najmä právnemu pozadiu spoločensky exponovaných tém, ako aj vedie rozhovory.