Zodpovednosť novinárov za výroky iných osôb

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili v júni nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorým sa novelizovali aj ustanovenia Občianskeho zákona o ochrane osobnosti. Zákon bol však vetovaný prezidentkou a v júli ho spolu s pripomienkami doručila Národnej rade. Čo by to znamenalo, ak by poslanci tento zákon spolu so zmenou Občianskeho zákonníka schválili?

Lucia Rybanová 11. 09. 2023 4 min.

    Podľa dôvodovej správy bolo cieľom predmetného návrhu zákona priniesť všeobecnú úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá mala do jedného zákona spojiť viaceré aktuálne účinné zákony. Účelom malo byť najmä odstránenie aktuálneho trendu v prijímaní nového zákona pri každej legislatívnej zmene v tejto oblasti nariadeniami alebo smernicami v rámci Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že ochrana spotrebiteľa je úzko prepojená aj s právnou úpravou v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník), mal predmetný zákon novelizovať aj niektoré jeho ustanovenia. Ústavnoprávny výbor však v rámci druhého čítania schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý upravoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany osobnosti, a teda nesúvisel s ochranou spotrebiteľa.

    Doterajšie znenie ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka upravujúce rozsah toho, čo spadá pod ochranu osobnosti fyzickej osoby, by malo byť doplnené o druhý odsek v nasledovnom znení: „Dobré meno, občianska česť a existencia dobrých rodinných vzťahov sa predpokladajú.“ Táto zmena mala podľa odôvodnenia Ústavnoprávneho výboru predstavovať zabránenie retraumatizácie a sekundárnej viktimizácie v prípadoch, kedy bolo neoprávnene zasiahnuté do života blízkej osoby žalobcov, a tí musia pri výsluchu preukazovať druh, kvalitu či intenzitu rodinného vzťahu s touto osobou.

    V § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo aktuálne znenie, priznávajúce fyzickým osobám právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a odstránenia následkov týchto zásahov ako aj právo na primerané zadosťučinenie doplnené o ďalšiu vetu:

    „Primerané zadosťučinenie spočíva vždy aspoň v ospravedlnení, ak sa preukáže, že neoprávnený zásah bol spôsobený zverejnením alebo šírením nepravdivej informácie o fyzickej osobe, a to aj vtedy, ak sa ten, kto sa neoprávneného zásahu dopustil, spoliehal na hodnovernosť zdroja informácie a jej pravdivosť si neoveril.“

    Taktiež bol do § 13 ods. 2 vložený text, ktorý dopĺňa dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to o prípady, ak došlo k inému závažnému alebo neodstrániteľnému následku.

    Podľa odôvodnenia Ústavnoprávneho výboru bola táto zmena uskutočnená z dôvodu, že súdy v niektorých prípadoch nechcú priznať primerané zadosťučinenie poškodenému aj napriek tomu, že zdroj, ktorý bol považovaný za hodnoverný, uznal nepravdivosť informácie, ktorá je šírená ďalej. Návrhom chceli podľa odôvodnenia zabrániť tomu, aby sa šíriteľ informácie (napr. novinár) nemohol „vyhovárať“ na hodnovernosť zdroja (napr. samosprávny orgán, štátny úrad, orgán verejnej moci...) a aby tým bol chránený postihom za poškodzovanie dobrého mena, cti alebo zásahu do súkromia fyzickej osoby. To by znamenalo, že aj pri doslovnej citácii osoby, ktorá je považovaná za hodnoverný zdroj, by pri neskoršom preukázaní nepravdivosti takéhoto výroku hrozil postih práve médiám či novinárom, ktorí informáciu ďalej uverejnili. Ovplyvnilo by to tým pádom aj všetky osoby, ktoré informácie zverejňujú, napríklad aj v statusoch na sociálnych sieťach.

    Návrh zákona bol 20. júna 2023 spolu s uvedenou novelou ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti schválený poslancami Národnej rady. Prezidentka však zákon vrátila do parlamentu s pripomienkami, ktoré sa týkali ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Podľa prezidentky takáto úprava bez rozdielu postihuje ako dezinformácie, tak aj spravodajské informácie a ovplyvňuje najmä prácu novinárov, ktorí často komentujú výroky verejne činných a exponovaných osôb. Ďalej upozorňuje na to, že pri novelizovaní týchto ustanovení chýba definovanie pojmov. Vyjadruje presvedčenie o tom, že predmetné nedostatky týchto ustanovení môžu vo výsledku spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Taktiež vytýka, že táto úprava bola prijatá bez predchádzajúcej odbornej diskusie a analýz, čo považuje za nezodpovedné. Navrhuje teda, aby boli zmeny v ustanoveniach § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka vypustené z predmetného návrhu zákona.

    Momentálne je na poslancoch Národnej rady, ako sa vysporiadajú s pripomienkami prezidentky a či zákon schvália nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Ak by však takáto novela Občianskeho zákonníka vstúpila do účinnosti, mohla by predstavovať problémy v aplikačnej praxi, nakoľko by to otváralo možnosti pre neprimerane prísny postih, a to predovšetkým novinárov a médií.