Na počiatku bol Kažimír…

Prvé informácie o zámeroch vlády zaviesť solárnu daň poskytol médiám minister financií Peter Kažimír v júli tohto roku. Uviedol, že jeho ministerstvo pracuje na novej dani pre výrobcov elektrickej energie „zo slnka” s tým, že zákon by mal vstúpiť do platnosti a účinnosti už v januári 2014[1]. Minister Kažimír sa nechal počuť, že solárna daň je štandardný a legitímny fiškálny nástroj, ktorý sa už pred niekoľkými rokmi osvedčil napríklad v Spolkovej republike Rakúsko. Obdobnú daň zaviedli aj v susednej Českej republike, kde sa od 1. januára tohto roku platí 26% odvod z výnosov producentov solárnej energie. Predstavitelia českého fotovoltaického priemyslu sa síce s ústavnou sťažnosťou obrátili na Ústavný súd ČR, ktorý ich námietky odmietol s tým, že solárna daň bola zavedená v súlade s Ústavou Českej republiky[2]. 

Solárna daň na Slovensku: Pre a proti

Energetický analytik Michal Hudec sa domnieva, že v kontexte Európskej únie ide o štandardný a legitímny poplatok. Samotné pravidlá z Bruselu stanovujú, že členský štát EÚ môže zaviesť tarifu vo výške od 0 do 50 eurocentov za každú vyrobenú megawatthodinu („MWh”). Na druhej strane,

Brusel členským štátom zavedenie solárnej dane neprikazuje, len pripúšťa jej zavedenie a reguluje prípadné tarify a daňové sadzby[3]. Preto je dôležité zvážiť zavedenie novej dane a daň zavádzať len z legitímneho a legálneho dôvodu.

Zavedenie solárnej dane presadzuje predseda Úradu SR pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO”) Jozef Holjenčík. Keďže veľkoodberatelia elektriny bytostne závisia od konečnej ceny elektriny, považuje za svoju povinnosť im pomôcť a čiastočne obmedziť dotácie pre prevádzkovateľov slnečných elektrární. Zavedením solárnej dane by sa náklady na prevádzku preniesli z pliec spotrebiteľov na výrobcov energie, ktorým by klesli zisky a návratnosť ich biznisu by sa podstatne predĺžila z pôvodných 15 rokov. Na druhej strane, koncové ceny pre priemyselných odberateľov by sa znížili asi o desatinu a ceny pre domácnosti by mohli klesnúť asi o sedem percent[4]. Do úvahy v slovenských podmienkach prichádza solárna daň ako nová daň na základe zákona alebo poplatok na základe vyhlášky ÚRSO ako podzákonného (vykonávacieho) právneho aktu.

Dopadlo to senzačne: Zavedieme G-komponent!

V júli 2013 bolo prijaté politické rozhodnutie, že síce nebude zavedená nová daň, ale bude sa platiť „solárny poplatok G-komponent” ako zložka poplatku za pripojenie do národnej elektrizačnej siete, ktorý platí každý výrobca elektriny na Slovensku. Poplatok sa bude od januára 2014 platiť navýšený o G-komponent vo výške 50 eurocentov za megawatthodinu (pre veľkovýrobcov), ale pre malovýrobcov môže dosiahnuť až 20 eur za MWh[5]. Ustanovuje to Vyhláška ÚRSO o poplatku pre zdroje elektrickej energie za pripojenie do distribučnej siete, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov SR a nadobudla účinnosť k 30. júlu 2013[6].

Proti vyhláške protestujú aj predstavitelia SaS, ktorí ešte koncom júla podali podnet na Generálnu prokuratúru SR. Sťažovatelia vidia rozpor vyhlášky s ustanoveniami článku 20 Ústavy SR o ochrane vlastníckeho práva a nedotknuteľnosti vlastníctva a s právom podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy SR[7], ale aj s ustanoveniami Zákona o zbierke zákonov. Predmetný zákon totiž ukladá, aby všeobecne záväzný právny predpis bol najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti zverejnený v Zbierke zákonov SR (promulgovaný[8]), čo v tomto prípade splnené nebolo.

Proti zavedeniu G-komponentu vystúpili aj predstavitelia Slovenskej asociácie fotovoltaického priemyslu („SAPI”) s tým, že opatrenie je protiústavné pre svoju retroaktivitu, pre diskriminačný charakter a pre kontroverzný spôsob prijatia. Vyhláška bola pre krátkosť času prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, ale podľa SAPI neboli splnené zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie[9]. Predstavitelia SAPI sa chcú domôcť zrušenia vyhlášky aj podaním ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR a pre istotu sa obrátia aj na medzinárodnú obchodnú arbitráž. Predseda ÚRSO však na G-komponente trvá a cez média im odkázal: „Keď si myslia, že vyhláška je protiústavná, tak nech sa obrátia na ústavný súd.”[10]