Parlament rozhodol: Menej peňazí pre zdravotníctvo, šetrenie na všetkých frontoch

Slovensko už pozná svoj štátny rozpočet na rok 2026. Poslanci Národnej rady ho schválili 21. októbra 2025, podľa schváleného návrhu bude mať Slovensko deficit vo výške 4,1 % HDP, čo predstavuje približne šesť miliárd eur. Ide o pokles oproti roku 2025, keď sa očakával deficit na úrovni piatich percent. Hoci sa teda rozpočet mierne zlepšuje, verejné financie zostávajú napäté a vládu čaká ešte dlhá cesta ku konsolidácii.

Príjmy a výdavky – štát minie viac, než zarobí

V roku 2026 plánuje štát vybrať na daniach, odvodoch a ďalších príjmoch približne 27,8 miliardy eur. Na druhej strane však výdavky dosiahnu až 33,5 miliardy eur. Výsledkom je schodok štátneho rozpočtu vo výške 5,8 miliardy eur.

Keď sa pozrieme na celú verejnú správu (teda aj mestá, obce, samosprávy či fondy), celkové príjmy dosiahnu 62 miliárd eur, výdavky 67,9 miliardy eur. To znamená, že Slovensko bude hospodáriť so schodkom 5,9 miliardy eur, čo sa rovná práve spomínaným 4,1 % HDP.

Pre bežného človeka to v praxi znamená, že štát bude aj naďalej viac míňať, ako zarobí. Na financovanie tohto rozdielu si bude musieť požičiavať, čím sa zvýši aj verejný dlh.

Kde bude štát šetriť

Rozpočet pre rok 2026 prináša viacero zmien v rôznych oblastiach. Jednou z najvýraznejších je zníženie výdavkov Ministerstva zdravotníctva o 622 miliónov eur. Dôvodom sú zmeny v platení zdravotného poistenia za poistencov štátu a novela zákona o zdravotnom poistení.

Na druhej strane, poslanci neschválili návrh na zníženie rozpočtu Ministerstva obrany o 300 miliónov eur, ktorý by uvoľnil peniaze na vyšší daňový bonus na dieťa. Armáda teda dostane pôvodne plánovanú sumu.

Vláda však plánuje ušetriť v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Približne polovica úspor (1,4 miliardy) má prísť z vyšších príjmov vďaka novej legislatíve a zvyšnej 1,3 miliardy eur zo škrtov vo výdavkoch.

Medzi konkrétne opatrenia patrí:

Zníženie výdavkov v sociálnej oblasti o 152 miliónov eur,
Zmrazenie platov vo verejnej správe v hodnote 160 miliónov eur,
Zníženie rozpočtov ministerstiev a úradov o 375 miliónov eur,
Šetrenie v samosprávach na mzdách a prevádzke v objeme 130 miliónov eur,
Lepšie využitie eurofondov, čo má ušetriť ďalších 420 miliónov eur.

Tieto opatrenia sú súčasťou širšej snahy vlády konsolidovať verejné financie – teda postupne znižovať rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Cieľ – deficit pod 3 % do roku 2028

Ministerstvo financií tvrdí, že rozpočet 2026 je len prvým krokom k dlhodobej stabilizácii. Cieľom je znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP do roku 2028. To by Slovensko opäť priblížilo k pravidlám Európskej únie, ktorá stanovuje tento limit ako hranicu fiškálnej disciplíny. Na to však bude potrebné prijať ďalšie opatrenia v hodnote približne 1,8 % HDP. Ak sa tak nestane, deficit by mohol v roku 2027 zostať na úrovni okolo piatich percent.

Ministerstvo tiež očakáva, že verejný dlh, ktorý sa v tomto roku zvýši na 61,5 % HDP, dočasne narastie až na 62,8 % HDP, a následne sa má do roku 2028 stabilizovať okolo 64 % HDP.

Ako sa rozpočet dotkne ľudí

Hoci rozpočet je predovšetkým makroekonomický dokument, má priame dôsledky na každého občana.

Zamestnanci vo verejnej správe budú musieť počítať so zmrazením platov,
Zdravotníctvo čakajú zmeny vo financovaní, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť služieb,
Rodiny s deťmi nezískajú späť vyšší daňový bonus, keďže návrh na jeho navrátenie neprešiel,
Obce a mestá budú musieť šetriť na prevádzke, čo sa môže prejaviť v nižších investíciách do infraštruktúry alebo služieb,
Podnikatelia môžu očakávať mierne zmeny v daňových a odvodových pravidlách, keďže štát hľadá nové zdroje príjmov.

Schválený štátny rozpočet na rok 2026 je pokusom nájsť rovnováhu medzi sociálnymi výdavkami a nevyhnutnou fiškálnou disciplínou. Slovensko bude síce hospodáriť s menším deficitom než doteraz, avšak stále pôjde o výrazný schodok, ktorý si vyžiada ďalšie úspory aj reformy.

Pre občanov to znamená rok opatrnosti – menej peňazí vo verejnej správe, viac tlaku na efektívne hospodárenie a možno aj menší priestor pre nové sociálne opatrenia.