Politika súdržnosti, ktorú v praxi vnímame ako eurofondy, by sa mala podľa vyjadrenia komisie tiež zmodernizovať. Hlavným kritériom na prideľovanie prostriedkov má stále zostať hrubý domáci produkt na obyvateľa. Budú sa ale zohľadňovať aj ďalšie faktory ako nezamestnanosť (najmä u mladých), klimatické zmeny, či prijímanie a integrácia migrantov. Zároveň sa má zvýšiť podiel členských štátov na spolufinancovaní projektov.
Jedným z cieľov, ktoré si komisia pre budúce programovacie obdobie stanovila, je aj menej byrokracie pre prijímateľov. Tento záväzok je chvályhodný, keďže na rastúcu byrokraciu spojenú s eurofondami upozorňovali za posledné roky orgány členských štátov aj samotnej EÚ (Európsky dvor audítorov, Výbor regiónov, Európsky parlament).
Komisia priznala, že komplexnosť právneho rámca a počet nových požiadaviek zameraných na zvýšenie výkonu politiky súdržnosti, narušili implementáciu na začiatku tohto programovacieho obdobia 2014 – 2020 a zároveň dali priestor pre „gold-plating” na úrovni členských štátov. Objem pravidiel zaoberajúcich sa čerpaním eurofondov obsahuje viac ako 600 strán právnych predpisov a vyše 5 000 strán metodických usmernení, čo spôsobilo nemalé ťažkosti prijímateľom aj zapojeným orgánom.
Európska komisia deklaruje, že nové pravidlá čerpania eurofondov budú jednoduchšie, bez zbytočnej administratívy, ale stále efektívne kontrolovateľné, aby sa naplnili ciele stanovené v jednotlivých operačných programoch. Pomerne ambicióznym krokom bude návrh zjednodušenia a racionalizácie pravidiel štátnej pomoci, aby sa nástroje rozpočtu EÚ ľahšie prepojili s vnútroštátnym financovaním.
Očakávania sú veľké. Či sa aj reálne naplnia, ukážu až konkrétne legislatívne návrhy, na ktoré si treba počkať.
Dr. iur. Michal Nižňan
EU Affairs Counsel
Ružička Csekes s.r.o.
