Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb (nielen) pre účely výkonu trestu domáceho väzenia

Trest domáceho väzenia

Trestný zákon[1] upravuje viacero druhov trestov. Jedným z nich je aj trest domáceho väzenia. Ide o alternatívny trest, najmä voči trestu odňatia slobody. V súčasnosti sú väznice preplnené, pričom štát vykladá na jedného väzňa vo výkone trestu odňatia slobody ročne 13.500 EUR.[2] Preto je namieste uvažovať o rozšírení ukladania trestov domáceho väzenia na úkor trestu odňatia slobody. V roku 2012 bolo uložených len 25 trestov domáceho väzenia (z toho najviac za trestný čin krádeže). Naproti tomu v tom istom roku bolo uložených viac než 9500 trestov odňatia slobody.[3] Trest odňatia slobody zjavne prestáva plniť svoj účel; prax potvrdzuje, že neplatí ani téza, že jeho odstrašujúci účinok prispieva k zníženiu kriminality.[4] Navyše odsúdení sa po výkone trestu odňatia slobody len ťažko zaraďujú do bežného života, často pokračujú v páchaní trestnej činnosti.

Príprava legislatívy pre zavedenie technických prostriedkov

Trestný zákon v § 53 ods. 2 priamo ráta s možnosťou kontroly trestu domáceho väzenia pomocou technických prostriedkov. No doteraz nebol tento systém zavedený, preto je potešujúce, že sa začínajú práce na jeho tvorbe. V súčasnosti vykonávajú dohľad nad výkonom tohto druhu trestu probační a mediační úradníci. Ich počet však nie je rozsiahly (na okresný súd pripadá jeden probačný a mediačný úradník a na okresný súd v sídle krajského súdu dvaja).[5] Z toho možno vyvodiť, že odhalenie porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia je vecou náhody. Aj z vyššie uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej ako „MS SR”) vymenovalo spomínanú odbornú skupinu zloženú z akademikov, advokátov, zástupcov súdov či prokuratúry, Policajného zboru SR ako aj zástupcov MS SR. Podľa vyjadrenia MS SR je jednou z jeho priorít zavedenie vhodného legislatívneho prostredia pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb bude financované z prostriedkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (podporovaný zo štrukturálnych fondov – prostriedky EÚ)[6]. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie dodávateľa predmetného elektronického systému.

Využitie nielen pre potreby výkonu trestu domáceho násilia

Projekt elektronického systému monitoringu osôb bude zároveň využiteľný aj v netrestnej oblasti, napríklad pri opatreniach v záujme prevencie pred domácim násilím, ochrany detí či zamedzeniu prístupov na vymedzené priestranstvá.