Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý zásadne mení Trestný zákon a súvisiace právne predpisy v oblasti environmentálnej trestnej politiky. Cieľom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Táto smernica nahrádza predchádzajúce smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES a stanovuje minimálne pravidlá pre definovanie trestných činov a sankcií v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia.
Nový prístup k trestaniu environmentálnej kriminality
Návrh zákona reaguje na rastúce požiadavky Európskej únie na posilnenie právnej ochrany prírody. Rozširuje katalóg trestných činov proti životnému prostrediu, zvyšuje horné hranice trestu odňatia slobody a zavádza nový kvalifikačný znak – rozsah činu. Tento pojem má nahradiť doteraz používanú kategóriu „škody”, ktorá bola v praxi ťažko vyčísliteľná. Rozsah činu sa bude určovať podľa majetkovej škody, nákladov na obnovu životného prostredia aj podľa prospechu, ktorý páchateľ získal protiprávnym konaním.
Zároveň sa zavádza nový alternatívny trest – trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Tento druh sankcie môže súd uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustila trestného činu proti životnému prostrediu. Rozsudok sa nezverejní v Obchodnom vestníku, ale na mieste určenom súdom, napríklad v obci, kde má páchateľ trvalý pobyt. Cieľom je dosiahnuť morálnu satisfakciu verejnosti a zvýšiť preventívny účinok trestania.
Restoratívna justícia ako priorita
Ministerstvo spravodlivosti kladie dôraz na restoratívny prístup k trestaniu, ktorý uprednostňuje obnovu poškodeného životného prostredia pred samotnou represiou. Novela umožní uložiť páchateľovi povinnosť odstrániť škodlivý následok trestného činu alebo uhradiť náklady na jeho odstránenie. Takýto prístup má nielen ekologický, ale aj výchovný rozmer, pretože vedie páchateľov k uvedomeniu si reálnych následkov svojho konania.
Zároveň sa mení systém nakladania s finančnými sankciami. Pokuty za environmentálne trestné činy budú po novom príjmom Environmentálneho fondu, nie štátneho rozpočtu. Prostriedky fondu sa tak použijú priamo na nápravu škôd spôsobených páchateľmi.
Nové skutkové podstaty a prísnejšie sankcie
Navrhované zmeny prinášajú viacero nových trestných činov, ktoré reagujú na aktuálne hrozby a potreby praxe. Medzi najvýznamnejšie patria:
-
Trestný čin neuzavretia skládky odpadu – postihne prípady, keď prevádzkovateľ nesplní zákonné povinnosti týkajúce sa uzatvorenia a rekultivácie skládky. Takéto konanie predstavuje vysoké riziko úniku toxických látok a ohrozenia zdravia ľudí,
-
Neoprávnená výroba a nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi – reaguje na nárast emisií F-plynov, ktoré významne prispievajú ku klimatickým zmenám,
-
Neoprávnené nakladanie s chemickými látkami, biocídmi a prípravkami na ochranu rastlín – cieľom je postihnúť nelegálny obchod s nebezpečnými látkami, ktorý má často cezhraničný charakter,
-
Neoprávnený odber vody a poškodzovanie vodných zdrojov – zohľadňuje rastúci význam vody ako strategickej suroviny.
Okrem nových skutkových podstát sa zvyšujú trestné sadzby pri viacerých existujúcich deliktoch, napríklad pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi, porušovaní ochrany vôd a ovzdušia či pri pytliactve. V najzávažnejších prípadoch môže trest odňatia slobody dosiahnuť až desať rokov.
Pripomienky k návrhu zákona možno zasielať do 3. novembra 2025 prostredníctvom portálu Slov-Lex. Ide tak o dôležitú príležitosť pre odbornú i laickú verejnosť zapojiť sa do tvorby právneho rámca, ktorý určí budúcnosť environmentálnej spravodlivosti na Slovensku.
Zjednotenie právnej terminológie a riešenie aplikačných problémov
Dôležitou súčasťou novely je zjednotenie terminológie a odstránenie nejasností, ktoré doteraz komplikovali rozhodovaciu prax orgánov činných v trestnom konaní. Pojem „ekologická ujma”, používaný v zákone o životnom prostredí, sa v trestnom práve nahrádza praktickejším pojmom „rozsah činu”. Tým sa zjednoduší znalecké dokazovanie a umožní objektívnejšie posudzovanie závažnosti protiprávneho konania.
Zároveň sa spresňuje definícia ujmy na životnom prostredí a spoločenskej hodnoty veci, čo má zásadný význam pri určovaní náhrady škody a zodpovednosti páchateľa. Novela reaguje aj na požiadavky praxe, napríklad pri posudzovaní neoprávnenej jazdy motorovými vozidlami v chránených územiach či nakladania s rádioaktívnymi látkami.
Príležitosť na zlepšenie právneho povedomia
Predložená novela predstavuje významný krok smerom k modernejšiemu a zodpovednejšiemu trestnému právu, ktoré reflektuje spoločenskú potrebu chrániť životné prostredie ako verejný statok. Ochrana prírody tak prestáva byť len témou správneho práva – stáva sa súčasťou trestnoprávnej politiky štátu.
