Zásada prenesených právomoci
Táto zásada je ustanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únií, ktorá hovorí, že EÚ môže konať len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov, ktoré sú v nej vymedzené, z čoho vyplýva, že právomoci, ktoré na EÚ neboli v zmluvách prenesené, zostávajú v sfére členských štátov. Akákoľvek činnosť EÚ musí mať svoj právny základ v primárnom práve EÚ, ktorými sú zakladajúce zmluvy, t.j. Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únii.
O prenesení právomoci na Európsku úniu v Slovenskej republike hovorí Ústava Slovenskej republiky v článku 7 ods. 2 „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu:"
Zásada prenesených právomoci v praxi predstavuje jednak obmedzenie právomocí Slovenskej republiky, v zmysle ktorého na druhej strane vznikajú oprávnenia EÚ a následne obmedzenie oprávnení EÚ právomocami, ktoré naďalej prislúchajú Slovenskej republike, resp. inému členskému štátu.
Delenie právomocí Európskej únie
Lisabonskou zmluvou sa rozdelenie právomoci medzi EÚ a členskými štátmi spresnilo, pričom boli rozdelené do štyroch kategórií nasledovne:
- Výlučné právomoci
- Spoločné právomoci
- Podporné právomoci
- Osobitné právomoci
Výlučné právomoci
Výlučná právomoc je tá, ktorú na EÚ štáty v určitej oblasti preniesli v celom rozsahu a preto v danej oblasti môže konať len EÚ, pričom konať v tejto situácii znamená aj vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. O tom, čo všetko spadá do oblasti výlučnej právomoci nerozhodujú jednotlivé členské štáty pri pristúpení k EÚ, ale obsah vychádza zo zakladajúcich zmlúv.
EÚ má výlučnú právomoc a iba EÚ môže prijímať právne predpisy v týchto oblastiach:
- colná únia,
- ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu,
- menová politika pre krajiny eurozóny,
- ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva,
- spoločná obchodná politika,
- uzatváranie medzinárodných dohôd za určitých podmienok, to zn., že Únia môže uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo, ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc.
Spoločné právomoci
Spoločné právomoci sú tie, ktorými disponuje aj EÚ, ale aj členské štáty. Tieto právomoci však nevykonávajú spoločne, ale členské štáty ich vykonávajú len v takom rozsahu, v akom ich nevykonáva Únia. Medzi spoločné právomoci, kde môžu prijímať právne predpisy aj EÚ, ale aj členské štáty patria:
- vnútorný trh
- sociálna politika, ale len aspekty, ktoré sú vymedzené v zmluve
- hospodárska, sociálna a územná súdržnosť
- poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
- životné prostredie
- ochrana spotrebiteľa
- doprava
- transeurópske siete
- energetika
- priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
- spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia
- výskum, technický rozvoj, kozmický priestor
- rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc
Podporné právomoci
Podporné právomoci sú tie, ktorými Únia podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosť členských štátov, ale bez toho, aby v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc. Pri podporných právomociach existuje jedno obmedzenie, ktoré zakazuje Únií prijímať právne akty, ktoré by harmonizovali zákony alebo iné právne predpisy členských štátov.
Podporné právomoci sú nasledovné:
- ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí
- priemysel
- kultúra
- cestovný ruch
- vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež, šport
- civilná ochrana
- administratívna spolupráca
Osobitné právomoci
Osobitné právomoci sú určité oblasti, kde EÚ môže ísť nad rámec toho, čo by bolo za normálnych okolností podľa zmlúv povolené.
Tieto právomoci sa vyskytujú v oblastiach hospodárskej politiky, sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj právomoci na vymedzenie vykonávania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane vymedzenia spoločnej obrannej politiky.
Výkon právomoci
Výkon všetkých vyššie uvedených právomocí musí ešte podliehať dvom základným zásadám. Ide o zásadu proporcionality a zásadu subsidiarity.
Zásada proporcionality znamená to, že obsah a forma činnosti Únie nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov únie. Jej cieľom je teda vymedzenie presných hraníc pre vykonávanie činností inštitúciami EÚ. Inak povedané, zásada proporcionality je odpoveď na otázku, akým spôsobom je možné právomoc využiť.
Zásada subsidiarity znamená, že Európska únia nekoná (okrem oblastí, ktoré patria do výlučnej právomoci), pokiaľ to nie je účinnejšie ako konanie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom. Zásada subsidiarity je úzko previazaná so zásadou proporcionality.
Kto vykonáva kontrolu?
Ak sa na záver pýtate, kto vykonáva kontrolu nad deľbou právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, tak je to Európska únia prostredníctvom Súdneho dvora. V tomto prípade je možné využiť konanie pre porušenie povinnosti členským štátom alebo konanie o neplatnosti právneho aktu Európskej únie z dôvodu neexistencie alebo prekročenia právomocí inštitúcie, ktorá ho prijala. Kontrolu však môžu vykonávať aj členské štáty a to prostredníctvom ich ústavných súdov, ktoré môžu napríklad skonštatovať prekročenie právomoci prenesených na EÚ na vnútroštátnej úrovni.
